I.

Z M L U V A

medzi československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo—Nagymaros

Československá socialistická republika a Maďarská ľudová republika

vychádzajúc

zo spoločného záujmu všestranne využívať prírodné bohatstvo Dunaja v úseku Bratislava -Budapešť pre rozvoj vodného hospodárstva, ener­getiky, dopravy, poľnohospodárstva a ďalších odvetví národného hos­podárstva Zmluvných strán,

uvedomujú si

že spoločné využívanie československo-maďarského úseku Dunaja ďa­lej prehĺbi bratské vzťahy obidvoch štátov a významne prispeje k reali­zácii socialistickej integrácie členských štátov Rady vzájomnej hospo­dárnej pomoci, preto

sa rozhodli

uzavrieť Zmluvu o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčí­kovo-Nagymaros a za tým účelom menovali svojich splnomocnencov:
Prezident Československej socialistickej republiky Dr. Ľubomíra Štrou­gala, predsedu vlády Československej socialistickej republiky,
Prezidiálna Rada Maďarskej ľudovej republiky Lázára Györgya, predsedu Rady ministrov Maďarskej ľudovej republiky, ktorí po výmene svojich splnomocnení, nachádzajúc ich v dobrej a náležitej forme, dohodli toto:

I. KAPITOLA

PREDMET ZMLUVY

Článok 1

Spoločná investícia

(1) Zmluvné strany vybudujú Sústavu vodných diel Gabčíkovo-Nagyma­ros ako spoločnú investíciu (v ďalšom len Sústava vodných diel), pozostávajúcu z vodného diela Gabčíkovo a z vodného diela Nagy­maros, ktoré tvoria jednotnú, nerozdeliteľnú prevádzkovú sústavu objektov.

(2) Vodné dielo Gabčíkovo tvoria tieto hlavné objekty:

a) zdrž Hrušov - Dunakiliti v úseku Dunaja na riečnom kilometri ( v ďalšom len rkm) 1860-1842 s maximálnou vzdutou hladi­nou 131,10 metrov nad Baltickým morom ( v ďalšom len m n. B.) na Československom a maďarskom území,

b) hať Dunakiliti a pomocná plavebná komora na rkm 1842 na maďarskom území, .

c) derivačný kanál (prívodný a odpadový kanál) na rkm 1842-­1811 na československom území,

d) stupeň na derivačnom kanáli na československom území, ktorý pozostáva z vodnej elektrárne s inštalovaným výkonom 720 MW, z dvoch plavebných komôr príslušenstva,

e) upravené staré koryto Dunaja na rkm 1842-18I1 na spoloč­nom československo-maďarskom úseku,

f) prehĺbené a regulované koryto Dunaja na rkm 1811-1791 na spoločnom československo-maďarskom úseku.

(3) Vodné dielo Nagymaros tvoria tieto hlavné objekty:

a) zdrž a potrebné ochranné objekty v úseku Dunaja na rkm 1791-1696,25 a v úsekoch prítokov ovplyvnených vzdutím, vy­budovaných na maximálne vzdutie 107,83 m n. B. na českoslo­venskom a maďarskom území,

b) stupeň na rkm 1696,25 na maďarskom území, ktorý pozostáva z hate, vodnej elektrárne s inštalovaným výkonom 158 MW, z dvoch plavebných komôr a príslušenstva,

c) prehĺbené a regulované koryto Dunaja na maďarskom úseku Dunaja, v obidvoch jeho ramenách, na rkm 1696,25-1657.  

(4) Koncepciu sústavy vodných diel obsahuje spoločná investičná úlo­ha. Podrobné technické údaje Sústavy vodných diel budú uvedené v spoločnom zmluvnom projekte, vypracovanom podľa Dohody medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Maďarskej ľudovej republiky o vypracovaní spoločného zmluvného projektu Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros podpísanej v Bratislave dňa 6. mája 1976 [v ďalšom len Dohoda].

Článok 2

Národné investície

(1) V nadväznosti na spoločnú investíciu a v záujme využitia možností Sústavy vodných diel môžu Zmluvné strany realizovať národné investície slúžiace výlučne ich vlastným záujmom a cieľom.

(2) Náklady na národné investície znáša v plnom rozsahu každá Zmluvná strana.

(3) Národné investície nesmú nepriaznivo ovplyvňovať výsledky spo­ločnej investície.

II. KAPITOLA

VYKONÁVANIE ZMLUVY

Článok 3

(1) Zmluvné strany usmerňujú a kontrolujú práce spojené s realizá­ciou spoločnej investície a plnením úloh vyplývajúcich z prevádz­ky Sústavy vodných diel prostredníctvom splnomocnencov pove­rených vládami (v ďalšom len splnomocnenci vlád) .

(2) Splnomocnenci vlád si na plnenie svojich úloh zriadia vhodné stále a dočasné spoločné orgány a do schválenia spoločného zmluvného projektu určia pravidlá organizácie a činností týchto orgánov.

(3) Úlohy splnomocnencov vlád sú najmä:

a) v čase realizácie spoločnej investície:

1. dohliadať, aby sa výstavba Sústavy vodných diel uskutoč­ňovala na územiach Zmluvných strán koordinovane a podľa schváleného spoločného zmluvného projektu a harmonogra­mu výstavby,

2. zabezpečovať kontrolu prác a dodávok a koordináciu medzi organizáciami Zmluvných strán,

3. schvaľovať návrhy zmien technického riešenia prijatých v spoločnom zmluvnom projekte,

4. posudzovať opodstatnenosť a rozsah nákladov navyše, ktoré vzniknú v dôsledku okolností uvedených v článku 7,

5. zabezpečovať a schvaľovať evidenciu a vyúčtovanie rozdielov oproti deleniu prác a dodávok v rovnakom pomere, a to v prípadoch uvedených v článku 7,

6. zabezpečovať preberanie jednotlivých objektov od dodávateľ­ských organizácií a ich odovzdanie príslušným prevádzko­vým organizáciám;

b) v čase prevádzky Sústavy vodných diel:

1. ustanovovať manipulačné a prevádzkové poriadky Sústavy vodných diel a kontrolovať ich dodržiavanie,

2. zabezpečovať vykonávanie úloh spojených s prevádzkou a údržbou prípadne s rekonštrukciou objektov Sústavy vodných diel v spoločnom vlastníctve, vrátane úloh spo­jených s výrobou a rozdeľovaním elektrickej energie,

3. schvaľovať technicko-hospodárske plány a vzájomné vyúčtovanie prevádzky a údržby, prípadne rekonštrukcie objektov Sústavy vodných diel,

4. kontrolovať dodržiavanie bilancie vôd schválenej v spoloč­nom zmluvnom projekte,

5. kontrolovať a koordinovať činnosť národných prevádzkových organizácií počas povodní a pri prepúšťaní ľadov.

(4) Splnomocnenci vlád budú svoju činnosť vykonávať podľa spoloč­ného štatútu schváleného vládami Zmluvných strán.

III. KAPITOLA

REALIZÁCIA SÚSTAVY VODNÝCH DIEL

Článok 4

Príprava a realizácia spoločnej investície

(1) Spoločná investícia sa bude realizovať podľa spoločného zmluvné­ho projektu, ktorý za účelom prípravy spoločnej investície vypra­cujú organizácie Zmluvných strán, na základe Dohody.

(2) Spoločný zmluvný projekt:

a) určuje hlavné rozmery objektov Sústavy vodných diel, technic­ké charakteristiky technologických zariadení, konečný harmo­nogram výstavby, ako aj znášanie nákladov uvedených v člán­ku 12 odsek (2).

b) tvorí podklad pre:

1. objednanie technologických zariadení, stavebných materiá­lov, mechanizmov a oceľových konštrukcií Sústavy vodných diel,

2. vypracovanie vykonávacích projektov Sústavy vodných diel.

(3) Spoločný zmluvný projekt sa schváli podľa vnútroštátnych predpi­sov Zmluvných strán a schválenie si splnomocnenci vlád vzájom­ne oznámia.

(4) Práce na spoločnej investícii budú Zmluvné strany organizovať tak, aby energetické agregáty boli uvedené do prevádzky v ro­koch 1986-1990.

Článok 5

Znášanie nákladov spoločnej investície rozdelenie prác a dodávok

(1) Zmluvné strany znášajú náklady na realizáciu spoločnej investície spoločne v rovnakom pomere.

(2) Zmluvné strany vyrovnávajú svoje podiely nákladov na realizáciu spoločnej investície na základe rozdelenia prác a dodávok v rovna­kom pomere skutočným vykonaním týchto prác a dodávok.

(3) Náklady na realizáciu spoločnej investície sú:

a) náklady na výskumné, prieskumné a projektové práce potrebné na vypracovanie spoločného zmluvného projektu a vykonáva­cích projektov,

b) náklady na realizáciu objektov spoločnej investície, do ktorých sa zarátajú aj v spoločnom zmluvnom projekte vzájomne pri­jaté náklady na objekty, ktoré Zmluvné strany vynaložili pred nadobudnutím platností tejto Zmluvy a ktoré v spoločnej in­vestičnej úlohe patria do spoločných investícií,

c) náklady na získanie nehnuteľností potrebných trvale alebo do­časne na realizáciu investície.

(4) Rozdelenie projektových, výskumných a prieskumných prác spo­ločného zmluvného projektu obsahuje Dohoda.

(5) Práce a dodávky spojené s realizáciou spoločnej investície sa rozdelili medzi Zmluvné strany takto:

a) československá strana bude realizovať:

1. ľavobrežné objekty zdrže Hrušov-Dunakiliti na českosloven­skom území,

2. derivačný kanál - prívodný kanál na československom úze­mí,

3. stupeň Gabčíkovo na československom území,

4. ochranné opatrenia zdrže Nagymaros na československom území okrem oblasti dolný Ipeľ,

5. rekultivácie na československom území,

b) maďarská strana bude realizovať:

1. pravobrežné objekty zdrže Hrušov-Dunakiliti na českoslo­venskom území vrátane spojovacej hrádze a usmerňovacej hrádze,

2. pravobrežné objekty zdrže Hrušov-Dunakiliti na maďarskom území,

3. hať Dunakiliti na maďarskom území,

4. derivačný kanál - odpadový kanál na československom území,

5. prehĺbenie koryta Dunaja pod Palkovičovom na československom a na maďarskom území,

6. úpravy starého koryta Dunaja na československom a na maďarskom území,

7. prevádzkové zariadenia vodného diela Gabčíkovo na československom území (dopravné prostriedky a stroje na údržbu),

8. ochranné opatrenia zdrže Nagymaros pre oblasť dolný Ipeľ na československom území,

9. ochranné opatrenia zdrže Nagymaros na maďarskom území,

10. stupeň Nagymaros na maďarskom území,

11. prehĺbenie koryta pod stupňom Nagymaros na maďarskom území,

12. prevádzkové zariadenia vodného diela Nagymaros na maďar­skom území (dopravné prostriedky a stroje na údržbu ),

13. rekultivácia na maďarskom území.

(6) Rozdelenie prác a dodávok spoločnej investície uvedené v odseku (5) Zmluvné strany ohodnotia v spoločnom zmluvnom projekte. Ohodnotenie prác a dodávok neovplyvní rozdelenie objektov (prác) uvedených v odseku (5) a miera vyrovnania nemá prekročiť dve a pol percenta rozpočtovej hodnoty prác a dodávok prislúchajúcich stranám na realizáciu podľa odseku (5) . Vyrovnanie tohto rozdielu sa tiež uskutoční prácami a dodávkami. Náklady na realizáciu spoločnej investície sa v spoločnom zmluvnom projekte vyčíslia na základe vzájomne odsúhlasených rozpočtových rozpisov v československých korunách a vo forintoch v cenovej úrovni platnej k 1. januáru 1975.

(7) Každá Zmluvná strana znáša v celom rozsahu všetky náklady na realizáciu objektov, prípadne prác a dodávok, pripadajúcich na ňu podľa rozdelenia prác a dodávok spoločnej investície.

(8) Zmluvné strany vo vlastnej pôsobnosti zabezpečia vypracovanie vykonávacích projektov pre objekty, prípadne práce spoločnej in­vestície, ktoré na každú z nich pripadnú podľa rozdelenia prác a dodávok a v súlade so schváleným spoločným zmluvným projek­tom, a vo vlastnej pôsobnosti podľa nich zabezpečia aj realizáciu objektov.

(9) Zmluvné strany zabezpečia, aby vykonávacie projekty ako aj realizácia objektov a prác boli v súlade so schváleným spoločným zmluvným projektom, a v tom sú si navzájom zodpovedné.

Článok 6

Organizácia realizácie spoločnej investície

(1) Vykonávanie úloh súvisiacich s realizáciou spoločnej investície za­bezpečia Zmluvné strany prostredníctvom vlastných investorských organizácií.

(2) Kontrolu a koordináciu činností investorských organizácií Zmluv­ných strán zabezpečujú splnomocnenci vlád.

Článok 7

Vyrovnanie nákladov navyše spoločnej investície

(1) Po rozdelení prác a dodávok spoločnej investície sa vyúčtovanie ďalších spoločných investičných nákladov na výstavbu Sústavy vodných diel medzi Zmluvnými stranami bude týkať iba týchto prí­padov:

a) škôd vzniknutých počas realizácie investície v dôsledku neod­vratných okolností (vis maior),

b) prípadov vyvolaných nepredvídateľnými geologickými pomermi,

c) spoločne prijatých úprav technického riešenia schváleného spo­ločného zmluvného projektu.

(2) Za nepredvídateľné geologické pomery sa kvalifikujú prípady, keď geologické pomery zistené v priebehu prác sa podstatne odchy­ľujú od geologických pomerov zistených prieskumom pre spoločnú investičnú úlohu a spoločný zmluvný projekt. Náklady navyše spôsobené chybami v prieskume a v projekte alebo v dôsledku chyb­ného vykonania stavebných prác nemožno považovať za dôsledok nepredvídateľných geologických pomerov.

(3) Náklady, ktoré vznikli ako dôsledok prípadov uvedených v odse­ku (1), znášajú Zmluvné strany v rovnakom pomere po schválení splnomocnencami vlád.

(4) Zmluvné strany sa budú usilovať o to, aby sa rozdiely vznika­júce po delení prác a dodávok v rovnakom pomere vyrovnali prá­cami a dodávkami podľa možnosti už v priebehu realizácie.

Článok 8

Vlastníctvo objektov realizovaných ako spoločná investícia

(1) Z objektov Sústavy vodných diel realizovaných ako spoločná in­vestícia tvoria spoločné vlastníctvo Zmluvných strán v rovnakom pomere:

a) hať Dunakiliti (článok 1 odsek (2) písmeno b),

b) derivačný kanál (článok 1 odsek (2) písmeno c) ,

c) stupeň Gabčíkovo (článok 1 odsek (2) písmeno d) ,

d) stupeň Nagymaros (článok 1 odsek (3) písmeno b).

(2) Zmluvné strany majú na základe spoločného vlastníctva práva a povinnosti, ktoré vyplývajú z príslušných ustanovení tejto Zmluvy.

(3) Ostatné objekty Sústavy vodných diel realizované ako spoločná investícia prechádzajú do vlastníctva tej Zmluvnej strany, na území ktorej boli vybudované.

IV. KAPITOLA

PREVÁDZKA OBJEKTOV SÚSTAVY VODNÝCH DIEL

Článok 9

Podiel Zmluvných strán na úžitkoch zo Sústavy vodných diel

(1) Na úžitkoch a výhodách zo Sústavy vodných diel sa Zmluvné strany zúčastnia v rovnakom pomere.

(2) Zmluvné strany majú v rovnakom pomere k dispozícii výkony elektrární a v rovnakom pomere sa v naturálnej forme podieľajú na vyrobenej základnej a špičkovej energii vyvedenej z elektrární.

(3) Pri realizácii výstavby vodných diel navrhovaných na Dunaji bezprostredne nad Sústavou vodných diel a pod ňou sa Zmluvné stra­ny osobitne dohodnú o zohľadnení ich vzájomného vplyvu.

Článok 10

Spôsob prevádzky objektov

Sústavy vodných diel

(1) O prevádzku objektov Sústavy vodných diel, ktoré sú spoločným vlastníctvom Zmluvných strán sa starajú poverené prevádzkové or­ganizácie Zmluvnej strany, na území ktorej boli vybudované, a to koordinovane, ako o jednotné dielo, podľa spoločne dohodnutého manipulačného a prevádzkového poriadku.

(2) O prevádzku objektov Sústavy vodných diel, ktoré sú vlastníc­tvom jednej Zmluvnej strany sa samostatne starajú, prípadne ich udržujú spoločne stanoveným spôsobom organizácie tejto Zmluv­nej strany.

(3) Zmluvné strany zabezpečia, aby organizácie starajúce sa o pre­vádzku Sústavy vodných diel zabezpečili dodržiavaním stanovených predpisov podmienky zodpovedajúce požiadavkám koordinovanej a účinnej prevádzky celej Sústavy vodných diel.

(4) Pri prevádzke energetických objektov Sústavy vodných diel tre­ba dodržiavať najmä tieto zásady:

a) starať sa o prevádzku vodných elektrární obidvoch stupňov Sústavy vodných diel tak, aby pri zohľadnení požiadaviek ener­getických organizácií Zmluvných strán vyhoveli aj požiadavkám efektívnosti a hospodárnosti;

b) rozdeľovať a využívať elektrický výkon a elektrickú energiu podľa vzájomnej dohody štátnych dispečingov Zmluvných strán.

Článok 11

Organizácia prevádzky objektov

Sústavy vodných diel

(1) Zmluvné strany poveria prevádzkou objektov Sústavy vodných diel v spoločnom vlastníctve na svojich územiach národné prevádzko­vé organizácie takto:

a) prevádzkou energetických objektov - energetické organizácie,

b) prevádzkou vodohospodárskych a plavebných objektov - vo­dohospodárske organizácie.

(2) Kontrolu a koordináciu činností národných organizácií, ktoré sú poverené starať sa o prevádzku Sústavy vodných diel, zabezpeču­jú splnomocnenci vlád.

Článok 12

Znášanie nákladov na prevádzku

Sústavy vodných diel a ich vyúčtovanie

(1) Náklady na prevádzku, údržbu (opravy) a rekonštrukciu objektov Sústavy vodných diel, ktoré tvoria spoločné vlastníctvo, znášajú Zmluvné strany spoločne v rovnakom pomere.

(2) Objekty, ktoré prejdú do vlastníctva jednej Zmluvnej strany a kto­rých náklady na prevádzku, údržbu (opravy) a rekonštrukciu zná­šajú Zmluvné strany spoločne v rovnakom pomere sa určia v spo­ločnom zmluvnom projekte.

(3) Náklady neuvedené v odseku (1) a (2), ako aj náklady na povod­ňovú ochranu na vlastnom území znáša každá Zmluvná strana sa­ma.

(4) Na prevádzku, údržbu a rekonštrukciu možno vyúčtovať iba priame náklady. Okruh priamych nákladov určia prevádzatelia pred zača­tím prevádzky. Špecifikáciu schvália splnomocnenci vlád. Za pria­me náklady sa nepovažujú všeobecné (režijné) náklady, dane a odvody do štátneho rozpočtu, náklady na odpisy, ako aj poplatky za vodu využívanú na výrobu elektrickej energie.

(5) Plánovanie a vyúčtovanie spoločne znášaných nákladov podľa odseku (1), (2) a (4) sa vykoná takto:

a) prevádzkové organizácie vypracujú ročné plány prevádzky, údržby a rekonštrukcií, ktoré schvália splnomocnenci vlád. Tie­to plány budú obsahovať rozdelenie prác podľa toho či ich vy­konávajú prevádzkové organizácie, alebo zadajú inému podni­ku;

b) práce vykonávané inými podnikmi treba vyúčtovať podľa fak­túr kontrolovaných prevádzateľmi;

c) vyúčtovanie prác vykonávaných na základe plánov schvália každoročne splnomocnenci vlád;

d) podrobné predpisy o plánovaní a vyúčtovaní vypracujú pre­vádzkové organizácie podľa smerníc splnomocnencov vlád za súhlasu finančných orgánov Zmluvných strán pred začatím pre­vádzky.

(6) Spoločne znášané ročné náklady na prevádzku sa vyjadria pre­počítaním národných mien v prevoditeľných rubľoch. Ak v čase začatia prevádzky nebudú všeobecne platné prepočítacie koeficien­ty, dohodnú ich finančné orgány Zmluvných strán.

(7) Zmluvné strany sa budú usilovať rozdiely vyplývajúce z prevádz­kových nákladov vyrovnávať podľa možnosti prácami v rámci roč­ných plánov prevádzky, údržby a rekonštrukcií Sústavy vodných diel. Spôsob vyrovnania zostávajúcich rozdielov dohodnú príslušné orgány Zmluvných strán.

V. KAPITOLA

ÚLOHY VODNÉHO HOSPODÁRSTVA

Článok 13

Povodňová ochrana a odvedenie ľadov

(1) Úlohy povodňovej ochrany vykonávajú vodohospodárske organizá­cie Zmluvných strán.

(2) Pri povodniach a ľadochodoch na Sústave vodných diel zabezpe­čujú splnomocnenci vlád koordináciu činností povodňových or­gánov Zmluvných strán.

(3) Pri povodniach a ľadochodoch sa prevádzka objektov Sústavy vodných diel podriadi požiadavkám povodňovej ochrany.

(4) Veľké vody a ľady sa cez zdrže a stupne Sústavy vodných diel prepúšťajú podľa manipulačného a prevádzkového poriadku Sústa­vy vodných diel.

Článok 14

Odber vody z Dunaja

(1) V koryte Dunaja medzi rkm 1842 a 1811 sa zabezpečia prietoky určené v bilancii vôd schváleného spoločného zmluvného projektu, ak si prírodné podmienky alebo iné okolnosti dočasne nevyžiada­jú väčšie alebo menšie prietoky.

(2) Na spoločnom československo-maďarskom úseku Dunaja sú Zmluv­né strany oprávnené odobrať a použiť množstvá vody určené vo vodnej bilancii schváleného spoločného zmluvného projektu bez predchádzajúceho zahlásenia.

(3) Ak ďalší odber na spoločnom československo-maďarskom úseku Dunaja nad množstvo určené v bilancii vôd spoločného zmluvné­ho projektu znižuje výrobu energie, bude Zmluvná strana, ktorá odber uskutoční postihnutá zodpovedajúcim znížením podielu na odbere elektrickej energie.

Článok 15

Ochrana kvality vody

(1) Zmluvné strany zabezpečia riešením navrhnutým v spoločnom zmluvnom projekte, aby v súvislosti s výstavbou a prevádzkou Sústavy vodných diel sa kvalita vody v Dunaji nezhoršovala.

(2) Kontrola kvality vody v súvislosti s výstavbou a prevádzkou Sústavy vodných diel sa bude vykonávať na základe platnej zmluvnej úpravy medzi vládami Zmluvných strán o vodohospodárskych otázkach na hraničných vodách.

Článok 16

Udržiavanie koryta Dunaja

Udržiavanie koryta Dunaja, vrátane starého koryta Dunaja je úlohou príslušných národných organizácií Zmluvných strán. Udržiavacie práce treba vykonávať podľa schváleného manipulačného a prevádzkového poriadku Sústavy vodných diel v zmysle ustanovení platnej zmluvnej úpravy medzi vládami Zmluvných strán o vodohospodárskych otázkach na hraničných vodách.

Článok 17

Povolenia na vodohospodárske dielo a vodohospodársky dozor

Povolenia na vodohospodárske dielo a vodohospodársky dozor pre objekty Sústavy vodných diel v spoločnom vlastníctve zabezpečia Zmluvné strany na svojich územiach podľa vlastných právnych pred­pisov.

VI. KAPITOLA

PLAVBA

Článok 18

(1) Zmluvné strany v súlade s doteraz prijatými záväzkami, najmä v súlade s článkom (3) Dohovoru o režime plavby na Dunaji zo dňa 18. augusta 1948 v Belehrade, zabezpečia plynulú a bezpečnú plavbu na medzinárodnej vodnej ceste, tak počas výstavby Sústa­vy vodných diel, ako aj v čase ich prevádzky.

(2) Realizácia Sústavy vodných diel si pri uvádzaní hate Dunakiliti do prevádzky vyžaduje presmerovanie plavby a krátke prerušenie plavby. Plavba sa presmeruje cez plavebnú komoru Dunakiliti tak, aby prerušenie plavby trvalo čo najkratší čas. Presmerovanie plav­by a premávka cez plavebnú komoru Dunakiliti musí pripadnúť na obdobie najslabšej plavebnej premávky a musí trvať čo naj­kratší čas určený spoločným zmluvným projektom.

(3) Plavba na Sústave vodných diel sa bude riadiť predpismi plaveb­ných orgánov Zmluvných strán.

(4) Podmienky pre plavbu v starom koryte Dunaja určí manipulačný a prevádzkový poriadok.

VII. KAPITOLA

OCHRANA PRÍRODNÉHO PROSTREDIA

Článok 19

Ochrana prírody

Zmluvné strany riešením navrhnutým v spoločnom zmluvnom projekte zabezpečia splnenie požiadaviek ochrany prírody, ktoré sa vyskytnú v súvislosti s realizáciou a prevádzkou Sústavy vodných diel.

Článok 20

Záujmy rybárstva

Zmluvné strany vykonajú na ochranu záujmov rybárstva príslušné opat­renia v rámci národných investícií v zmysle Dohody o rybolove vo vodách Dunaja uzavretej v Bukurešti dňa 29. januára 1958.

VIII. KAPITOLA

POSKYTNUTIE PLÔCH

Článok 21

Zmluvné strany včas pripravia a vzájomne si poskytnú na použitie plochy, potrebné na prípravu realizácie, na realizáciu a na prevádzku objektov Sústavy vodných diel.

IX. KAPITOLA

URČENIE PRIEBEHU ŠTÁTNYCH HRANÍC A PREKRAČOVANIE ŠTÁTNYCH HRANÍC

Článok 22

Určenie priebehu štátnych hraníc

(1) V súvislosti s výstavbou a prevádzkou Sústavy vodných diel sa Zmluvné strany dohodli na menších úpravách a zmenách charak­teru štátnych hraníc medzi Československou socialistickou republi­kou a Maďarskou ľudovou republikou takto:

a)  po realizácii Sústavy vodných diel zostáva v starom koryte Du­naja medzi rkm 1840-1811 pohyblivý charakter štátnych hra­níc nezmenený a ich polohu určuje strednica terajšieho hlavné­ho plavebného koryta toku;

b) v úseku rkm 1842-1840 po prehradenie koryta budú štátne hranice prebiehať po strednici terajšieho hlavného plavebného koryta ako pevné;

c) v priestore zdrže Hrušov-Dunakiliti budú prebiehať štátne hra­nice od rkm 1842 v strede terajšieho hlavného plavebného ko­ryta až po hraničný bod 161 V.O.á;

d) v priestore zdrže Hrušov-Dunakiliti od hraničného bodu 161 V.O.á. až po hraničný kameň I.5 budú prebiehať štátne hranice v priamej línii tak, že dotknuté územie v rozlohe cca 10 hektá­rov sa medzi obidvoma štátmi vyrovná.

(2) Úpravy štátnych hraníc a výmenu územia podľa odseku (1) zabez­pečia Zmluvné strany osobitnou zmluvou.

(3) V odpadovom a prívodnom kanáli a v zdrži Hrušov-Dunakiliti na hlavnej plavebnej dráhe po rkm 1850,4 budú Zmluvné strany bez zmeny uplatňovať práva a plniť záväzky, ktoré im prislúchali, res­pektíve ich zaťažovali na tomto úseku toku pred uzavretím tejto Zmluvy napriek tomu, že medzinárodná plavebná cesta sa preloží na tomto úseku do odpadového, respektíve prívodného kanála na československé územie.

Článok 23

Prekračovanie štátnych hraníc

(1) Počas prípravy, výstavby a prevádzky Sústavy vodných diel obidve Zmluvné strany zabezpečia oprávneným osobám – vybaveným príslušnými dokladmi - prekračovanie štátnych hraníc za naj­jednoduchších formalít, aby mohli vykonávať úlohy vyplývajúce z tejto Zmluvy a zabezpečia potrebné podmienky pre plnenie úloh na ich území.

2) 0 podrobných predpisoch na prekračovanie štátnych hraníc podľa odseku (1) a zdržiavaní sa na území druhej Zmluvnej strany sa dohodnú príslušné orgány Zmluvných strán osobitne.

X. KAPITOLA

COLNÉ USTANOVENIA

Článok 24

(1) Pre prevoz dokumentácie, strojov a materiálov potrebných na vy­konávanie prác na prípravu, realizáciu a prevádzku Sústavy vod­ných diel na územie druhej Zmluvnej strany uzavrú príslušné or­gány Zmluvných strán osobitné Dohody.

(2) Zmluvné strany si poskytnú z energie vyrobenej Sústavou vod­ných diel energiu prislúchajúcu druhej Zmluvnej strane bez finanč­ného zaťaženia (clá, dane, poplatky a pod.) .

XI. KAPITOLA

ZODPOVEDNOSŤ ZMLUVNÝCH STRÁN ZA ŠKODY A ICH ZNAŠANIE

Článok 25

Spoločná zodpovednosť Zmluvných strán a spoločné znášanie škôd

(1) Zmluvné strany sú spoločne zodpovedné:

a) za obsah schváleného spoločného zmluvného projektu,

b) za vykonávanie Zmluvy počas výstavby a prevádzky Sústavy vodných diel, spoločne prijatých opatrení a rozhodnutí splno­mocnencov vlád, ako aj za spoločné opatrenia a rozhodnutia spoločných orgánov.

(2) Podľa zodpovednosti určenej v odseku (1) Zmluvné strany spo­ločne v rovnakom pomere:

a) znášajú škody, ktoré vznikli ako dôsledok skutočností, ktoré zakladajú ich spoločnú zodpovednosť, ako aj náklady na ná­pravu týchto škôd,

b) sú povinné uhradiť tretej osobe škody, ktoré jej vznikli ako dôsledok skutočností, ktoré zakladajú ich spoločnú zodpoved­nosť.

(3) Zmluvné strany znášajú spoločne v rovnakom pomere škody, kto­ré vznikli v priebehu realizácie spoločnej investície a v čase pre­vádzky na objektoch v spoločnom vlastníctve, ako aj náklady na nápravu týchto škôd:

a) v dôsledku neodvratných okolností (vis maior),

b) v prípade, že škodu spôsobila tretia osoba, ak investor alebo prevádzateľ nemohol škode zabrániť ani pri vynaložení všetké­ho úsilia, ktoré možno od neho požadovať.

Článok 26

Výlučná zodpovednosť a znášanie škôd

jednou zo Zmluvných strán

(1) Každá zo Zmluvných strán je výlučne zodpovedná:

a) za vykonanie prác a dodávok, ktoré jej pripadli rozdelením prác a dodávok v rámci spoločnej investície, podľa ustanovení schváleného spoločného zmluvného projektu v termíne urče­nom spoločným harmonogramom výstavby,

b) za prevádzku objektov v spoločnom vlastníctve realizovaných na jej území, za ich sústavné udržiavanie v prevádzkyschopnom stave, ako aj za zachovanie podstaty týchto objektov,

c) za prevádzku objektov vo vlastníctve jednej zo Zmluvných strán v zmysle článku 8 odseku (3) za ich sústavné udržiavanie v prevádzkyschopnom stave, ako aj za zachovanie podstaty týchto objektov.

(2) Podľa zodpovednosti určenej v odseku (1) každá zo Zmluvných strán sama a výlučne

a) znáša škody, ktoré vznikli na prácach a objektoch uvedených v odseku (1) písmeno a) a b) ako dôsledok skutočností, ktoré zakladajú jej výlučnú zodpovednosť alebo konaním tretích osôb, ak investor alebo prevádzateľ mohol škode zabrániť pri vyna­ložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať, ako aj náklady na nápravu týchto škôd,

b) znáša všetky škody, ktoré vznikli v dôsledku prevádzky objek­tov uvedených v odseku (1) písmeno c), ako aj náklady na ich nápravu,

c) je povinná uhradiť druhej Zmluvnej strane alebo tretím oso­bám škody spôsobené oneskoreným alebo nevyhovujúcim vy­konaním prác a dodávok na ňu pripadajúcich, škody vyplývajúce zo zhoršenia podstaty objektov uvedenej v odseku (1) a škody spôsobené nedodržaním schváleného manipulačného a prevádz­kového poriadku.

(3) Určenie rozsahu škôd a výšky nákladov podľa ustanovení odseku (2) ako aj určenie príčin a z nich vyplývajúcich povinností uhra­diť alebo znášať škodu, ak ide o vzájomný vzťah Zmluvných strán, patrí do pôsobnosti splnomocnencov vlád.

(4) Úhrada škôd druhej Zmluvnej strane sa vykoná podľa ustanovení článku 12 tejto Zmluvy.

XII. KAPITOLA

RIEŠENIE SPORNÝCH OTÁZOK

Článok 27

(1) Riešenie sporných otázok, ktoré sa vyskytnú pri realizácii a pre­vádzke Sústavy vodných diel, je úlohou splnomocnencov vlád.

(2) Ak by sa splnomocnenci vlád pri riešení sporných otázok nedohod­li, predložia ich na rozhodnutie vládam Zmluvných strán.

XIII. KAPITOLA

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 28

(1) Táto Zmluva bude ratifikovaná a ratifikačné listiny budú vyme­nené v Prahe.

(2) Táto Zmluva nadobúda platnosť dňom výmeny ratifikačných listín.

Na dôkaz toho splnomocnenci túto Zmluvu podpísali a opatrili svojimi pečiatkami.

Vyhotovené v Budapešti dňa 16. septembra 1977 v dvoch vyhotoveniach, každé v jazyku slovenskom a maďarskom, pričom obidve znenia majú rovnakú platnosť.

I. A

PROTOKOL

o zmene Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o výstavbe a prevádzke Sústavy vod­ných diel Gabčíkovo-Nagymaros, podpísanej dňa 16. septembra 1977 v Budapešti.

Československá socialistická republika a Maďarská ľudová republika sa rozhodli, že zmenia Zmluvu medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros; podpísanú dňa 16. sep­tembra 1977 v Budapešti (ďalej len „Zmluva") a za tým účelom me­novali svojich splnomocnencov:

Prezident Československej socialistickej republiky Dr. Lubomíra Štrou­gala, predsedu vlády Československej socialistickej republiky,

Prezidiálna rada Maďarskej ľudovej republiky Lázára Györgya, predse­du Rady ministrov Maďarskej ľudovej republiky,

ktorí po výmene svojich splnomocnení, nachádzajúc ich v dobrej a ná­ležitej forme, dohodli toto:

Článok 1

Článok 4 ods. (4) Zmluvy sa mení takto:

„Práce na spoločnej investícii budú Zmluvné strany organizovať tak, aby energetické agregáty boli uvedené do prevádzky v rokoch 1990-1994".

Článok 2

(1) Tento protokol bude ratifikovaný a ratifikačné listiny budú vyme­nené v Budapešti.

(2) Tento protokol nadobúda platnosť dňom výmeny ratifikačných lis­tín.

Na dôkaz toho splnomocnenci tento protokol podpísali a opatrili svo­jimi pečiatkami.

Vyhotovené v Prahe dňa 10. októbra 1983 v dvoch vyhotoveniach, kaž­dé v jazyku slovenskom a maďarskom, pričom obidve znenia majú rovnakú platnosť.

Za
Československú socialistickú
republiku
Lubomír Štrougal v. r.

Za
Maďarskú ľudovú
republiku
Lázár György v. r.