# $

Sústava vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros

SLOVAK

HUNGARIAN

ENGLISH

GERMAN

FRENCH

OBSAH

1.	Charakteristika Dunaja
2.	Ochrana proti povodniam
3.	Plavba
4.	Energetika - využitie vodnej energie
5.	Územné podmienky
6.	Prírodné podmienky
7.	Vývoj schémy a technické riešenie SVD G-N
8.	Genéza sporu o plnenie Zmluvy '77
9.	Technické opatrenia pre riešenie sporu
10.	Stanovisko zahraničných odborníkov
11.	Ekonómia SVD G-N a škody
12.	Skutočné environmentálne účinky Gabčíkova
13.	Závery

1. Charakteristika Dunaja

1.1 Dunaj ako celok

1.2 Slovenský úsek Dunaja

1.3 Susedné úseky Dunaja - Rýna

1.1 Dunaj ako celok

* Po Volge je Dunaj druhou najväčšou riekou Európy a má dĺžku 2860 km.

* Pre väčšie lode je splavný od Regensburgu, resp. od Kehlheimu, ktorý je súčasne vstupom do kanála D-M-R.

* Celkový spád splavného úseku je 678 m.

{ewc MVIMAGE, MVIMAGE,!video}

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 1-1: Situácia povodia Dunaja s vyznačením riek, štátov, miest.

* Preteká územím alebo okrajom 10 štátov: Nemecko, Rakúsko, Slovensko, Maďarsko, Chorvátsko, Srbsko, Rumunsko, Bulharsko, Moldavsko, Ukrajina.

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\1_1.BMP}

1.2 Slovenský úsek Dunaja

1.2.1	Morfologická a geologická charakteristika úsekov Dunaja
1.2.2	Staničenie slov. úseku Dunaja, prítoky a pozdĺžny profil
1.2.3	Hydrologická charakteristika
1.2.4	Meteorologické a seizmické charakteristiky
1.2.5	Vývoj morfológie a hladinového režimu rieky
1.2.6	Hydroenergetický potenciál

1.2.1 Morfologická a geologická charakteristika úsekov Dunaja

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 1-2: Fyzikálna mapa Dunaja v úseku Bratislava - Budapešť.

* V úseku od Devínskej brány po Bratislavu je skalné podložie blízko dna, štrkové náplavy na dne sú minimálne /do 15 m/. Koryto v tomto úseku je jednotné a má šírku 270 až 300m.

* V úseku medzi Bratislavou a Kližskou Nemou majú riečne štrkové náplavy v najhlbšom mieste 300 až 400 m, jazerné a morské sedimenty až 5000 m. (obr. 1-3). Hrúbka sedimentov sa zmenšuje aj v priečnom smere a to od Dunaja k Malému a Mošonskému Dunaju. Dunaj tu netečie len hlavným korytom, ale aj bočnými ramenami a tvorí "vnútrozemskú deltu". Sklon rieky je 39 cm/km.

* Pod Kližskou Nemou je hrúbka riečnych náplavov 10-20 m. Sklon rieky pod Palkovičovom je 9 cm/km. Pod Komárnom je pravý breh Dunaja vyšší.

* Dunaj opúšťa Slovensko cez Vyšehradskú bránu medzi pohorím Piliš (Visegrád) a pohorím Börzseny. Dno je tvorené skalným podložím.

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 1-3: Geologický profil Dunaja pod Bratislavou

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\1_2.BMP}

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\1_3.BMP}

1.2.2 Staničenie slov. úseku Dunaja, prítoky a pozdĺžny profil

Staničenie	Dĺžka	Územie brehu		Priem.	P r í t o k		Poznámka
	úseku	ľavý	pravý	prietok	zľava	sprava
rkm	km			m³.s^-1
		Rakúsko	Rakúsko		Morava		+ 5,5 %
1880,2	Devín, zač. S/R úseku
	7,5	Slovensko	Rakúsko
1872,7	Bratislava/Petržalka, kon. S/R ús.			2025,0
	22,5	Slovensko	Slovensko
1850,2	Čunovo / Rajka, zač. S/M úseku
	60,9	Slovensko	Maďarsko
1789,3	pod Györom					Raba + Rabca
	23,7	Slovensko	Maďarsko			Moš. Dunaj	+ 4,0
1765,6	Komárno				Váh + M.D.
	49,6	Slovensko	Maďarsko		+ Nitra		+ 7,5
1716,0	Štúrovo
	7,8	Slovensko	Maďarsko
1708,2	Chľaba / Szob, kon. S/M úseku				Ipeľ		+ 1,6
	12,0	Maďarsko	Maďarsko
1696,2	Nagymaros			2350,0
	40,0	Maďarsko	Maďarsko
1656,2	koniec bagrovania

Poznámka: Percentuálna relácia priemerného prietoku prítoku k prietoku Dunaja.

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 1-3b: Priečny profil od Malého po Mošoňský Dunaj

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 1-4: Pozdĺžny profil Dunaja od Bratislavy po Budapešť

1 = Dunaj v inundácii,

2 = hrádza

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\1_3b.BMP}

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\1_4.BMP}

1.2.3 Hydrologická charakteristika

Prietoky boli vyhodnotené z 50-roč. radu pozorovaní 1901-1950. Údaje sú uvádzané pre vodočetné profily Bratislava a Nagymaros. Od roku 1993 je vodočet Bratislava ovplyvnený vzdutím VD Gabčíkovo, preto sa prietoky merajú vo vodočte Devín.

Profil		Bratislava	Nagymaros
Staničenie vodočtu	rkm	1868,8	1674,6
Plocha povodia	km²	130290	183262
Priemerný prietok Qa	m³.s^-1	2025*)	2350
Prietok prekročený 90% Q90	m³.s^-1	1010	1286
Min. registrovaný prietok Qmin	m³.s^-1	560	590
Max. registrovaný prietok Qmax	m³.s^-1	10400	8115
Storočný prietok Q1%	m³.s^-1	10600	8700
Tisícročný prietok Q0,1%	m³.s^-1	13500	10000
Prekročenie Q = 4000/2780 m³.s^-1	d/rok	16	113
Prekročenie Q = 6000 m³.s^-1	d/rok	1	4
Prechod splavenín	tis. t/rok	600	13

*) Priemerný prietok 1901-80 Qa = 2060 m³.s^-1

Priem. mesačné prietoky 1901-50 v Bratislave (B) a Nagymarosi (N):

Mes:	I	II	III	IV	V	V	VI	VIII	IX	X	XI	XII
B	1567	1585	1957	2358	2700	2785	2633	2271	1954	1568	1480	1441
N	1845	1970	2334	2774	2900	2980	2673	2394	1937	1701	1680	1668

* Odtok Dunaja je vyrovnaný:

- pomer odtoku mokrého - priem.- suchého roku je 1,35:1,0:0,71,

- kolísanie priemerného ročného prietoku je približne ± 1/3 Qa,

- malé prietoky sa vyskytujú spravidla na jeseň a v zime,

- minimálne ustálené prietoky sú spravidla v októbri,

- povodne v lete sú spôsobené topiacim sa snehom v Alpách alebo letnými búrkami,

- zimná výroba energie je v mokrom roku o 4 % vyššia a v suchom o 16 % nižšia ako v priemernom roku.

* Zimný režim:

- zimné povodne (tzv. vianočné) sa vyskytujú v rokoch so skorými snehovými zrážkami v Alpách, po ktorých nasleduje föhn (storočná zimná povodeň je 6000 m³.s^-1),

- Dunaj zamŕza zospodu nahor a ľady sa púšťajú zhora nadol, čo spôsobuje ľadové zápchy a povodne aj pri nižších prietokoch,

- priemerná doba zámrzu Dunaja je 9 dní/rok, ľadových úkazov 23 d/r.

1.2.4 Meteorologické a seizmické charakteristiky

* Meteorologické charakteristiky územia Žitného ostrova:

Priemerný úhrn zrážok na Žitnom ostrove (min.350 mm)	560	mm
- z toho v lete (min. 125 mm)	300	mm
Priemerný výpar	680 - 800	mm
Priemerná teplota	9,5	⁰C
Priemerný počet dní s mrazom	85	dní
Seizmické charakteristiky:
Registrovaná intenzita zemetrasení	3 - 6	⁰MCS

* Návrhové hodnoty seizmicity v projekte (rozdielne v jednotlivých úsekoch Dunaja):

rkm

1880

1861

1823

1808

1797

1770

1764

1752

1740

1720

1708

Intenzita ⁰MCS	7	6	7	8	8,5	9	8,5	8	7
Zrýchlenie -g	0,025	0,01	0,025	0,05	0,08	0,10	0,08	0,05	0,025	0,01

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 1-5: Seizmická mapa územia.

° Richterova stupnica

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\1_5.BMP}

1.2.5 Vývoj morfológie a hladinového režimu rieky

* V minulosti Dunaj pod Bratislavou tiekol mnohými, na širokom území meandrujúcimi ramenami, ale nemal hlavné koryto.

* Po vytvorení spojitej línie povodňových ochranných hrádzí sa meandrovanie obmedzilo, ramená za hrádzami sa postupne strácali.

* V sedemdesiatych rokoch 19. storočia sa umelo vytvorilo hlavné koryto pre plavbu.

* Pre umožnenie paroplavby sa koryto muselo sústavne bagrovať, aby sa udržalo splavné aspoň po väčšiu časť roka.

* Postupne sa koryto muselo udržiavať splavné aj koncentráciou prietokov kamennými výhonmi.

* V posledných desaťročiach sa množstvo splavenín prichádzajúcich do profilu Bratislava z rakúskeho úseku radikálne (asi o 80 %) znížilo, a to po výstavbe vodných diel v Rakúsku Dunaj začal zahlbovať svoje hlavné koryto, rozdiel medzi úrovňou dna koryta a dna ramien sa zvyšoval a voda do uzavretých ramien mohla vniknúť len pri prietoku väčšom ako 3000-4000 m³.s^-1, takže ramená boli 10-11 mesiacov v roku bez prúdiacej vody, alebo úplne vyschli.

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP}

Obr. 1-6: Tendencia poklesu vodných stavov na Dunaji (profily Bratislava, Gabčíkovo, Medveďov, Komárno)

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 1-7: Pokles hladín podzemnej vody v období 1960-1990.

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 1-8: Priebeh poklesu hladiny nízkeho plavebného prietoku (950 m³.s^-1) v profile bratislavského starého mosta - rkm 1868.

* Rýchlosť toku Dunaja v strmšom úseku pod Bratislavou sa pohybuje v rozmedzí cca 1-3 m.s^-1, v úseku s nižším sklonom je približne polovičná.

* Vodné stavy v Bratislave sú registrované od roku 1823. Relácia medzi vodným stavom a prietokom je daná konzumčnou krivkou, ktorá sa mení po prechode povodní.

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 1-9: Konzumčná krivka Dunaja v Bratislave - Devíne.

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 1-9a: Priemerné ročné prietoky Dunaja od prameňa po ústie.

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 1-9b: Priemerné mesačné prietoky Dunaja od prameňa po ústie.

Hladina vody Dunaja v Medveďove

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\1_6.BMP}

Hladina vody Dunaja v Komárne

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\1_6a.BMP}

Hladina vody Dunaja v Bratislave

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\1_6b.BMP}

Hladina vody Dunaja v Gabčíkove

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\1_6c.BMP}

Zníženie hladiny podzemnej vody o:

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\1_7.BMP}

X = 131,25 hladina po výstavbe vodného diela Gabčíkovo

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\1_8.BMP}

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\1_9.BMP}

1 - Krivka upravená dohodou ČSSR a MĽR v r. 1964

2 - Krivka HMÚ č. 4 platná od 1.11.1967

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\1_9a.BMP}

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\1_9b.BMP}

1.2.6 Hydroenergetický potenciál

* Hydroenergetický potenciál je práca, ktorú vykoná priemerný prietok na spáde danom rozdielom hladiny na začiatku a na konci jednotkového úseku.

* Na hraničnom úseku toku sa tento potenciál delí paritne.

* Technicky využiteľný/využitý potenciál Slovenska koncom osemdesiatych rokov bol 7361/2223 GWh.

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 1-10: Využívanie hydroenergetického potenciálu Slovenska

* Úsek Bratislava - Palkovičovo má na dĺžke 70 km spád vyše 24 m, úsek Palkovičovo - ústie Ipľa má na dĺžke 102 km spád len do 10 m.

* Na úseku Bratislava - Budapešť má Slovensko prirodzený nárok na 55 % a Maďarsko na 45 % potenciálnej energie.

* V medzištátnej Zmluve z roku 1977 bola dohodnutá paritná deľba nákladov i vyrobenej energie.

* Na úseku vodného diela Gabčíkovo (VDG) prislúcha Slovensku 61,8 % a Maďarsku 38,2 % hydroenergetického potenciálu. Pri splnení deľby prác podľa prijatej zmluvy by podiel prác Maďarska na VDG činil asi 35 %.

1.3 Susedné úseky Dunaja - Rýna

1.3.1	Rakúsky úsek Dunaja
1.3.2	Nemecký (bavorský) úsek Dunaja
1.3.3	Kanálové prepojenie Rýna s Dunajom
1.3.4	Francúzsko-nemecký úsek Rýna
1.3.5	Úsek Dunaja od Maďarska po ústie

1.3.1 Rakúsky úsek Dunaja

Dĺžka rakúskeho úseku je 350 km - t.j. 12,3 % celkovej dĺžky.

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 1-11: Situácia rakúskeho úseku Dunaja.

* Jednotný sklon koryta je cca 40 cm/km.

* Údolie rieky je normálne zahĺbené a dunajské koryto odvádza vodu stekajúcu zo svahov.

* Hlavné prítoky Dunaja (bohatšie sú pravostranné prítoky z Álp):

Sprava:	Ybbs	40	m³.s^-1	zľava:	Kamp	20 m³.s^-1
	Enns	190	m³.s^-1
	Traun	120	m³.s^-1
	Inn	745	m³.s^-1

Postupne vybudované vodné diela (podrobnejší popis je v kap.4):

Rkm	2203	Jochenstein (cca 1940) - spoločné s Nemeckom:
	2163	Aschach (1962)
	2147	Ottensheim-Wilhering (1972)
	2117	Abwinden Asten (1978)
	2095	Wallsee-Mitterkirchen (1967)
	2060	Ybbs-Persenbeug (1957)
	2038	Melk (1981)
	2010	Rührsdorf (oblasť Wachau vynechaná z využitia)
	1980	Altenswörth (1975)
	1949	Greifenstein (1984)
	1920	Freudenau (vo výstavbe - 1997)
	1884	Hainburg (zamietnuté, študujú sa iné riešenia).

1 - v prevádzke,

2 - projektované,

3 - projekt Hainburg,

4 - varianty podľa rozhodnutia vlády,

X - riečny km

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\1_11.BMP}

1.3.2 Nemecký (bavorský) úsek Dunaja

* Úsek je charakterizovaný veľkým sklonom a normálne vyvinutým korytom v úzkom, miestami rozšírenom údolí.

* Hlavné prítoky:

Sprava:	Isar	180 m³.s^-1	zľava:	Altmühl	20 m³.s^-1
	Lech	110 m³.s^-1
	Iller	70 m³.s^-1

* V minulom storočí tu bol Dunaj regulovaný, čoho dôsledkom bolo zahĺbenie koryta a vysušenie vedľajších ramien.

* V rokoch 1922-1927 boli odstránené riečne prahy, tzv. "kachlety", ktoré tvorili veľkú prekážku plavbe.

* Okrem spoločného rakúsko-nemeckého diela Jochenstein sa pod ústím kanála R-M-D (rkm 2414) vybudovalo päť vodných diel: Bad Abbach, Regensburg, Geisling, Straubing, Kachlet a riešenie úseku Straubing - Vilshofen sa ešte študuje.

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 1-12: Situácia nemeckého úseku Dunaja.

* Medzi Lechom a ústím kanála je vybudovaných šesť vodných elektrární, na Lechu ďalšie štyri a nad Lechom desať.

* Vodné elektrárne na Dunaji a jeho prítokoch sa stavajú v rámci Spoločnosti R-M-D, prvé bolo vodné dielo Kachlet (1922-27).

1 - hotové, 2 - vo výstavbe, 3 - plánované, 4 - vodná elektráreň postavená, 5 - vodná elektráreň plánovaná

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\1_12.BMP}

1.3.3 Kanálové prepojenie Rýna s Dunajom

* Prvý pokus o toto prepojenie bol pred tisícročím, tzv. "Fossa Karolina", čo však presahovalo vtedajšie možnosti techniky.

* Druhý pokus - kanál Ľudovíta I. Bavorského (Ludwig Kanal), z minulého storočia, sa podarilo realizovať a bol do začiatku tohto storočia v prevádzke. Kapacita kanála a nosnosť plavidiel však bola nepostačujúca, počet plavebných komôr bol priveľký. Kanál preto nebol schopný konkurovať železnici. Niektoré jeho úseky sa zachovali dodnes.

* Spoločnosť R-M-D bola založená v roku 1921. V septembri 1992 bol kanál slávnostne uvedený do prevádzky.

* Kanál je vedený z Dunaja cez stupeň Kehlheim údolím Altmühlu cez Riedenburg, Dietfurt, Berching, Bachhausen do vrcholového úseku. Má dĺžku 50,5 km a prekonáva výškový rozdiel asi 68 m.

* Regnitzská vetva po Norimberg má 5 stupňov: Hilpoltstein, Eckersmühlen, Leerstetten, Eibach a Nürnberg. Na dĺžke 29,9 km prekonáva výškový rozdiel 103 m.

* Celé kanálové prepojenie má dĺžku 171 km. Do Mohanu kanál pokračuje údolím riečky Regnitz cez plavebné stupne Kriegenbrunn, Erlangen, Hausen, Forchheim (s elektrárňou), Strullendorf, Bamberg.

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 1-13: Situácia kanála Dunaj - Mohan - Rýn.

* Plavebné komory sú riešené ako úsporné, s bočnými nádržami.

* Z Bambergu vedie mohanská vodná cesta v dĺžke 388 km po Meinz. Je tu 29 plavebných stupňov s vodnými elektrárňami.

1 - hotové, 2 - vo výstavbe, 3 - plánované, 4 - vodná elektráreň postavená, 5 - vodná elektráreň plánovaná

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\1_13.BMP}

1.3.4 Francúzsko-nemecký úsek Rýna

* Úsek Rýna pod Bazilejom je hraničný medzi Francúzskom a Nemeckom a charakterom (geológiou a morfológiou) je veľmi podobný úseku Dunaja pod Bratislavou. Proces zániku ramien je v podstatne pokročilejšom štádiu ako na Dunaji.

* Právo na využitie vodnej energie dostalo Francúzsko po prvej svetovej vojne v rámci reparácií. Veľký alsaský kanál má dĺžku 52 km, sú na ňom štyri kanálové stupne: Kembs, Ottmarsheim, Fessenheim a Vogelgrün. Ďalšie štyri stupne - Marckolsheim, Rhinau, Gerstheim a Strasbourg sa už riešili na krátkom kanáli. Posledné dva stupne Gambsheim a Iffezheim už realizujú spoločné využívanie Rýna.

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 1-14: Situácia Rýna v úseku Bazilej - Mainz

* Kanály budované v rámci inundácie zmenšili prirodzenú retenciu povodňových špičiek, ktoré stúpli asi o 700 m³.s^-1.

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\1_14.BMP}

1.3.5 Úsek Dunaja od Maďarska po ústie

* Pod Vyšehradskou bránou sa Dunaj prediera v tiesňave, ale v pozdĺžnom profile nie je badateľný zlom.

* Cez Veľkú uhorskú nížinu preteká Dunaj so sklonom 6 cm/km. Pravý breh sa spravidla opiera o vyšší terén, ľavý je tvorený protipovodňovými hrádzami.

* Na maďarskom území nemá Dunaj významnejší prítok, priemerný prietok v Budapešti je 2340 m³.s^-1. Pod Budapešťou sú plánované vodné diela Adony a Moháč (Fajsz).

* Hlavné prítoky poniže Maďarska sú:

Sprava:	Dráva	580	m³.s^-1	Zľava:	Tisa	850 m³.s^-1
	Sáva	1610	m³.s^-1		Morava	235 m³.s^-1

* Hraničný úsek medzi býv. Juhosláviou a Rumunskom (rkm 1049-930) obsahoval katarakty, ktoré veľmi sťažovali plavbu. V rokoch 1964-1971 vybudovali tieto štáty riečny stupeň Železné vráta I, neskôr (1985) aj vyrovnávaciu nádrž Železné vráta II (rkm 863), ktoré vyriešili problém plavby zatopením kataraktov.

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 1-15: Situácia Dunaja od Maďarska po Železné vráta.

* Po Čierne more zostáva spád len 30 m, t.j. priemerne len 3,5 cm/km. Dunaj prináša do Čierneho mora priemerne ročne 6500 m³.s^-1 vody a asi 120 mil. t jemných nánosov. Územie delty má plochu asi 4300 km², rozširuje sa ročne o 4-6 m. Pred deltou priteká zľava rieka Prut.

* Delta ako plavebná prekážka sa môže obísť a plavbu možno skrátiť cez rumunský kanál Crna Voda - Konstanza, ktorý bol vybudovaný Rumunskom v osemdesiatych rokoch.

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 1-16: Situácia kanála Crna Voda-Konstanza.

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\1_15.BMP}

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\1_16.BMP}

2. Ochrana proti povodniam

2.1 Povodňový režim Dunaja

2.2 Povodne 1954 a 1965

2.3 Vývoj a možnosti ochrany proti povodniam

2.4 Prínosy z ochrany proti povodniam

2.1 Povodňový režim Dunaja

2.1.1	Vznik povodní
2.1.2	Historicky registrované katastrofálne povodne
2.1.3	Trvanie a priebeh povodne, proces vnútornej erózie (sufózie)

2.1.1 Vznik povodní

* Povodne v lete sú spôsobené topiacim sa snehom v Alpách alebo letnými búrkami.

* Povodne na začiatku zimy (tzv. "vianočné") zapríčiňuje topenie sa predčasne napadnutého snehu v Alpách vplyvom "föhnu".

* Povodne na konci zimy sú aj pri nižších prietokoch spôsobené ľadovými bariérami.

2.1.2 Historicky registrované katastrofálne povodne

- v lete:	1897	1899	1923	1954	1965	1991	1997
- v zime:	1809	1838	1850	1929	1947	1956	1962	1992

2.1.3 Trvanie a priebeh povodne, proces vnútornej erózie (sufózie)

* Prvý stupeň povodňovej pohotovosti na Dunaji sa vyhlasuje pri vodnom stave 650 cm v Bratislave - Devíne.

* Rozdiel maximálnych a minimálnych hladín je v Bratislave 10 m, v Komárne 7 m.

* Maximálny rozkyv hladín je 3,0 m za 24 hodín.

* Povodeň môže trvať od niekoľkých dní (3 dni v roku 1991) po niekoľko mesiacov (3 mesiace v roku 1965).

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP}

Obr. 2-1: Hydrogramy povodní na Dunaji.

* Pri presakovaní vody podložím hrádze tvorenom prevažne hrubými štrkmi sa vyplavuje jemnejší materiál (piesok), pričom môžu vzniknúť pod hrádzou dutiny i kaverny. Zrútením takejto kaverny pod hrádzou dôjde k poklesu koruny a preliatiu, čo spravidla spôsobí jej prietrž.

* Pri nedostatočne dimenzovanej hrádzi môže dôjsť aj k jej porušeniu intenzívnym priesakom cez hrádzu, alebo jej preliatím, ak nemá dostatočnú výšku.

* V priebehu minulého a tohto storočia boli hrádze niekoľkokrát (spravidla po pretrhnutí) zvyšované a spevňované. Dôležité je, aby prevýšenie hrádzí nad krivku povodňovej hladiny bolo rovnaké na oboch stranách. Prevýšenie býva spravidla 50 cm nad hladinu Q_1%, resp. koruna je v úrovni hladiny Q_0,1%.

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 2-2: Vývoj profilu dunajskej povodňovej hrádze.

* Priesaky popod hrádzou sa prejavujú vývermi na vzdušnej päte hrádze, alebo aj ďalej v chránenom území. Vývery sa sanujú obkladaním vrecami s pieskom, čím sa vytvorí "studňa" zabezpečujúca protitlak a zamedzujúca intenzívne prúdenie vytvorenou "privilegovanou cestou" a vynášanie jemných čiastočiek. Pri trvajúcom pretlaku sa však spravidla vytvorí náhradný výver na inom mieste.

* Ak z výveru vyteká čistá voda, nie je výver tak nebezpečný, ako keď vyteká zmes vody a piesku, čo je znakom vyplavovania jemných materiálov a zväčšovania profilu "privilegovanej cesty".

* Počet výverov sa registruje, lebo indikuje stav podložia. Po každej väčšej povodni sa počet výverov zvyšuje, čím sa súčasne zvyšuje aj nebezpečenstvo pretrhnutia hrádze. Okolo prietrže v Čičove (1965) bolo registrovaných vyše 2300 výverov, najviac ich bolo vo vzdialenosti 1-10 metrov od päty hrádze. Každá povodeň zhoršila stabilitu hrádze.

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 2-3a: Maximálne hladiny za povodní r. 1954 a 1965.

Registrované prietrže hrádzí:
6.8.1897	-	ľavá hrádza,	rkm 1783,	pri obci	Veľký Lél
20.9.1899	-	pravá hrádza,	rkm 1807,	pri obci	Medveďov
1954	-	pravá hrádza,	rkm 1820,	pri obci	Ásványráró
1954	-	pravá hrádza,	rkm 1826,	pri obci	Kisbodak
1954	-	pravá hrádza,	rkm 1846,	pri obci	Dunakiliti
15.6.1965	-	ľavá hrádza,	rkm 1752,	pri obci	Patince
17.6.1965	-	ľavá hrádza,	rkm 1801,	pri obci	Kľúčovec-Čičov

* Ak by k prietrži hrádze došlo na úseku pod Bratislavou, povodeň by bola spustošila celý Žitný ostrov a škody by boli viac ako dvojnásobné oproti tým, aké vznikli za povodne 1965. Preto medzi hlavné zámery výstavby vodných diel na Dunaji patrí, zbaviť obyvateľov Žitného ostrova a Szigetközu hrozby možného opakovania sa katastrofy, akú zažili v r. 1954 a 1965.

Prietoky v Dunaji počas povodne r. 1965

Dunaj v Bratislave

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\2_1a.BMP}

Prietoky v Dunaji počas roku 1992

Dunaj v Nagymarosi

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\2_1b.BMP}

1 - povodeň z r. 1954, 2 - povodeň z r. 1899

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\2_2.BMP}

A - povodeň

B - hladina Dunaja

C - terén na vzdušnej strane hrádze

D - hladina M. Dunaja

X1 - km na Dunaji

X2 - vodočty na Dunaji

Y - zátv. objekt

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\2_3a.BMP}

2.2 Povodne 1954 a 1965

{ewc MVIMAGE, MVIMAGE,!video}

2.2.1	Povodeň 1954
2.2.2	Povodeň 1965
2.2.3	Sanačné práce
2.2.4	Spôsobené škody

2.2.1. Povodeň 1954

Za katastrofálnej júlovej povodne 1954, ktorá bola zapríčinená prietržou na neočakávanom mieste pravostrannej hrádze, bola zaplavená veľká časť Szigetközu o ploche asi 40000 ha. Zničená bola úroda a na maďarskom území vznikli obrovské škody (okolo 14 mld. Ft). Na slovenskej strane priesakové vody zaplavili okolo 10000 ha poľnohospodárskej pôdy, na ktorej zničili úrodu. No ľavostranná hrádza sa nepretrhla, z čoho mnohí usudzovali, že jej stabilita bola už náležite preverená. Napriek tomu ju v rokoch 1955-1960 zosilnili.

2.2.2 Povodeň 1965

* Dňa 15. 6. 1965 pri prietoku 9170 m³.s^-1 došlo k prietrži ľavostrannej hrádze pri Patinciach (pod Komárnom v rkm 1752).

* Dva dni na to, 17.6.1965, sa pretrhla ľavostranná hrádza nad Komárnom (pri Čičove) v rkm 1801. Priebeh prietrže bol taký rýchly, že nebolo možné účinne zasiahnuť a zamedziť jej. Do chráneného územia pritekal prietok asi 1400 m³.s^-1.

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 2-4: Rozsah záplavy povodne 1965

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Foto: Zrútený dom

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Foto: Zaplavená obec

* Prietrže z rokov 1954, 1965 a 1899 mali približne rovnaký priebeh a teda pravdepodobne aj rovnakú príčinu. Vo všetkých troch prípadoch došlo k prelomeniu podložia hrádze sústredeným filtračným prúdom vody.

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\2_4.BMP}

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\2_4a.BMP}

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\2_4b.BMP}

2.2.3 Sanačné práce

* Prietrž v Patinciach sa v priebehu povodne neuzatvárala.

* Po vyše dvojtýždňovej márnej snahe znížiť prítok vody do vnútrozemia, sa prietrž pri Čičove podarilo uzavrieť až 5. 7. 1965, keď sa prietok a hladina v Dunaji už znižovali.

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 2-5: Situácia prietrže pri Čičove

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Foto: Prietrž hrádze pri Čičove

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Foto: Práce na uzatváraní prietrže pri Čičove

* Porušené hrádze sa zrekonštruovali až po prechode povodne.

* Podniky z celej republiky pomáhali pri znovuvybudovaní zrútených a rekonštrukcii poškodených rodinných domov (aj nepoistených), rovnako i budov občianskej vybavenosti. Opravili sa aj poškodené komunikácie.

1 - okružná ohrádzka

2 - potopené vlečné člny

3 - ochranná povodňová hrádza

4 - smer prúdenia vody

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\2_5.BMP}

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\2_5a.BMP}

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\2_5b.BMP}

2.2.4 Spôsobené škody

* Za júlovej povodne 1965 sa pretrhla už zosilnená ľavobrežná hrádza na dvoch miestach: pri Patinciach v rkm 1752 a pri Kľúčovci v rkm 1801. Podunajský kraj postihla hrozná katastrofa. Z 27 obcí a 3 osád muselo sa urýchlene vysťahovať 53147 občanov, muselo sa odviesť 35759 kusov hovädzieho dobytka, 394 koní, 58041 kusov ošípaných, 8700 kusov oviec, 654 kôz, viac ako 83000 kusov hydiny a množstvo iného hospodárskeho zvieractva. Zahynula skoro všetka zver v medzihrádzovom priestore Dunaja. Záplava zničila 3910 domov, vážne poškodila ďalších 6180 domov, bez ubytovania zostalo 4300 rodín. Dovedna bolo zaplavených 71702 ha poľnohospodárskej pôdy, ďalších 114 tisíc ha bolo podmočených, všetky lokálne zdroje pitnej vody boli kontaminované.

* Obnova života v postihnutej oblasti bola veľmi ťažká. Pitnú vodu pre vracajúce sa obyvateľstvo bolo potrebné dovážať v cisternách, zdochliny zvierat sa museli spáliť. Do akcie "Republika juhu" sa zapojili zdroje celého štátu. Na protipovodňové práce bolo nasadené aj vojsko a množstvo ľudí a mechanizmov zo závodov.

* Škody registrované poisťovňou boli vyčíslené na 3,2 mld. Kčs. Skutočné škody však boli omnoho vyššie, dosahovali približne náklady našej strany na výstavbu viacúčelovej sústavy VD G-N.

2.3 Vývoj a možnosti ochrany proti povodniam

2.3.1	História budovania protipovodňových hrádzí
2.3.2	Protipovodňová ochrana v úseku SVD Gabčíkovo - Nagymaros
2.3.3	Možnosti alternatívneho zvýšenia protipovodňovej ochrany

2.3.1 História budovania protipovodňových hrádzí

* Ľudia začali budovať protipovodňové hrádze pravdepodobne už v 13. storočí. Najprv chránili jednotlivé dvory, osady, cennejšie pozemky. Vtedajší stavitelia sa postupne presvedčili, že ochrana jednotlivých lokalít nemá veľký zmysel, že je potrebné budovať súvislú ochrannú líniu, spojeným úsilím všetkých komitátov a žúp. Náležitú organizačnú formu nadobudli tieto práce zriadením vodných družstiev podľa zák. čl. XXXIX z r.1871. Miestne hrádze sa pospájali a tak sa vytvorila súvislá ochranná línia od Bratislavy po Komárno. Takto vybudované hrádze neusmerňovali dobre prietok povodní. Trasa týchto hrádzí sledovala staré miestne hrádze, čím sa šírka inundácie menila od 1,1 po 5,7 km. Preto prietok nebol usmerňovaný ideálne.

* Súvislá línia hrádzí bola dokončená asi v roku 1850, keď jednotné hlavné koryto ešte neexistovalo.

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 2-6: Línia protipovodňových hrádzí Dunaja

* Ani súvislá línia ochranných hrádzí nezabezpečila spoľahlivú protipovodňovú ochranu Žitného ostrova a ostrova Szigetkoz. Za ľadovej povodne 1876 sa pretrhla ľavobrežná hrádza na niekoľkých miestach. Po opadnutí povodne hrádzu zvýšili a zosilnili. V r. 1893 sa prikročilo k jej ďalšiemu zosilňovaniu, návodný svah hrádze upravili do sklonu 1:3 a na vzdušnom svahu na niektorých úsekoch vybudovali bermu 2,0 m širokú. Po katastrofálnych povodniach 1897 a 1899, keď sa aj zosilnená hrádza pretrhla, vykonala sa v rokoch 1901-1903 tretia generálna rekonštrukcia hrádze, pričom sa urobili aj určité korekcie jej trasy.

* Po ničivej povodni 1954 prikročilo sa už k štvrtej rekonštrukcii hrádze podľa pripojeného náčrtku (Obr. 2-6), lebo sa ukázalo, že na úseku, kde Dunaj hromadne ukladal štrky, hrádza stratila svoje pôvodné prevýšenie. Za povodne 1965 sa ľavobrežná hrádza napriek vykonanému zosilneniu v r. 1955-1960 opäť pretrhla na dvoch miestach, pri Patinciach a pri Čičove (Kľúčovci). Po povodni sa prikročilo k piatej generálnej rekonštrukcii ľavobrežnej hrádze. Jej trasa sa na niektorých miestach upravila, jej koruna sa zvýšila a na vzdušnej strane sa dosypala zo štrku berma 4 m široká so sklonom 1:7 až po terén. V niektorých úsekoch sa pri návodnej päte hrádze zriadili zvislé tesniace clony z ílobetónu.

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 2-7: Vzorový profil protipovodňovej hrádze

X - línie ochranných hrádzí

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\2_6.BMP}

1 - storočná povodeň

2 - štrkopiesčitý prísyp

3 - podzemná tesniaca stena

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\2_7.BMP}

2.3.2 Protipovodňová ochrana v úseku SVD Gabčíkovo - Nagymaros

* Na Dunaji nie sú možnosti vytvorenia retenčného priestoru, ktorý by mohol účinne redukovať maximálne prietoky. Napríklad, za povodne v roku 1965 prešlo bratislavským profilom 65,5 mld. m³ vody.

* Po povodni 1965 a po rekonštrukcii zničených domov, obcí a komunikácií, na základe požiadavky obyvateľstva, vláda ČSSR rozhodla o realizovaní definitívnej ochrany.

* Jednoúčelová investícia by vyžadovala zosilnenie a utesnenie podložia celej línie hrádzí, bez nádeje na návratnosť veľkých investícií.

* Vo viacúčelovej investícii sa hrádze a ich podložie tiež zosilňujú a utesňuje sa ich podložie, ale prínosy zo zlepšenia plavebných podmienok, ale najmä z výroby elektrickej energie, umožňujú zabezpečiť návratnosť investície.

* V úseku Gabčíkovo sa ochrana územia proti katastrofickým záplavám zabezpečuje rozdelením povodňového prietoku do kanála a starého koryta. V koryte zostávajúci 100-ročný prietok, redukovaný na cca polovinu, prevedú existujúce hrádze bez nebezpečenstva vnútorného vyplavovania a rizika ich pretrhnutia.

* Pri definitívnom spôsobe ochrany sa stabilizuje koryto i inundácia a odpadne potreba postupného zvyšovania hrádzí.

2.3.3 Možnosti alternatívneho zvýšenia protipovodňovej ochrany

* Aby sa zvýšila ochrana Bratislavy, napriamil sa oblúk Dunaja pod mestom a vyrúbala sa časť lesného porastu, ktorý vzdúval hladinu a spôsoboval zatápanie mestského nábrežia.

* Pod Bratislavou bola kapacita inundácie nepostačujúca. Ďalšie zvyšovanie protipovodňových hrádzí by už spôsobilo zatápanie k Dunaju priľahlých častí mesta, čo bolo neprijateľné.

* Ak by sa nerealizovalo rozdvojenie prietoku kanálom, bolo by nutné zvýšiť prietočnosť inundácie vyrúbaním 250-metrových pásov lesov po oboch stranách Dunaja a ich udržiavanie bez vegetácie. Znamenalo by to radikálny, z ekologického hľadiska neprijateľný zásah do stavu vnútrozemskej delty Dunaja.

2.4 Prínosy z ochrany proti povodniam

2.4.1	Prínosy z ochrany proti povodniam
2.4.2	Prínosy z ochrany územia v rámci SVD G-N

2.4.1 Prínosy z ochrany proti povodniam

* Prínosy z ochrany proti povodniam sa stanovujú na základe vyhodnotenia pravdepodobných škôd, ku ktorým by došlo bez realizovania navrhovanej investície, prípadne na základe registrovaných škôd v minulosti. Tok pravdepodobných škôd sa kapitalizuje, t.j. prepočítava na "súčasnú hodnotu" všetkých pravdepodobných škôd pomocou primeranej úrokovej miery. Vzhľadom na mieru neistoty v odhade výšky škôd, ako aj pravdepodobnosti výskytu, by teoretická miera efektívnosti, vyjadrená reláciou súčasných hodnôt očakávaných prínosov (zabránených škôd) a nákladov na investície, ktoré týmto škodám zabránia, mala byť primerane vyššia, ako sa požaduje v prípade iných investícií.

* Zložitejšia analýza je v prípade, kde určitá miera ochrany existuje, ale investíciou sa táto miera zvyšuje. Do analýzy tu vstupuje aj pravdepodobnosť porušenia hrádzí sufóziou, ktorá do určitého prietoku (cca 5000-6000 m³.s^-1) je prakticky nulová.

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 2-8: Klasifikácia úsekov ochranných hrádzí podľa miery nebezpečenstva záplav

X - ľavostranná hrádza

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\2_8.BMP}

2.4.2 Prínosy z ochrany územia v rámci SVD G-N

* V prípade Dunaja pod Bratislavou, definitívna ochrana proti záplavám pridunajskej oblasti sa mohla realizovať buď formou jednoúčelovej investície, slúžiacej len na zabezpečenie ochrany proti týmto katastrofám, alebo viacúčelovou investíciou, vybudovanou súčasne na výrobu energie, zlepšenie plavebných podmienok, zlepšenie stavu prírody zavodnením ramien, vytvorením podmienok pre rekreáciu, turizmus a hospodársky rozvoj územia a pod.

* Po roku 1965 sa navrhlo realizovanie jednoúčelovej ochrany v troch etapách. Po realizácii prvej a časti druhej etapy (uzavretie prietrže a rekonštrukcie slabších úsekov hrádzí), vláda rozhodla nahradiť dokončenie druhej a realizáciu tretej etapy (utesnenie podložia hrádzí) výstavbou viacúčelovej investície, ktorou mala byť Sústava vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros.

* V rámci ekonomického hodnotenia SVD G-N sa prínos zo zvýšenia ochrany bral vo výške úspor nákladov na druhú a tretiu etapu jednoúčelovej ochrany. V jednotlivých etapách posudzovania efektívnosti vodného diela boli prínosy z titulu ochrany územia (absolútne v Kčs, resp. relatívne v percente celkových nákladov) nasledovné:

Podklad	Celkový náklad	Náklad na ochranu územia
(dátum)	(mil. Kčs)	(mil. Kčs)	(%)
1967	5647,8	1714,6	30,40
1973	6098,2	1297,2	21,76
1980 (jún)	17809,4	4677,4	26,65
1880 (november)	13759,9	3697,1	27,24
1989	18417,0

3. Plavba

3.1 Historické medzníky plavby po Dunaji

3.2 Zmluvné zabezpečenie plavby po Dunaji

3.3 Plavebné prekážky

3.4 Plavebné gabarity odporúčané Dunajskou komisiou

3.5 Používané plavidlá, povolené zostavy

3.6 Dopravné využívanie Dunaja

3.7 Prínosy vodných diel pre plavbu a výhody vodných ciest

3.8 Charakteristika existujúcich plavebných prepojení

3.1 Historické medzníky plavby po Dunaji

{ewc MVIMAGE, MVIMAGE,!video}

* 7.st.pr. Kr. - Prvá zmienka o plavbe Grékov z Čierneho mora po katarakty. Rieku volali Istros. Katarakty zdolali až Rimania za cisára Trajana a tok nad kataraktami nazvali Danubius.

* 792 - Karol Veľký začal budovať prieplav, tzv. "Fossa Carolina", medzi Dunajom a Mohanom (Rýnom). Po silných dažďoch a závaloch stavbu opustili.

* 1815 - Viedenský kongres po napoleonských vojnách kodifikoval pojem medzinárodných riek a vyhlásil slobodu plavby na nich.

* 1830 - Loď FRANZ I. prešla z Viedne do Bratislavy.

* 1834 - Loď ARGO prešla kataraktami.

* 1856 - Parížsky mier (po ukončení Krymskej vojny) upravuje medzinárodný režim plavby na Dunaji.

* 1886-1896 - Vytvorenie jednotného koryta pre paroplavbu, čo spôsobilo jeho zahlbovanie eróziou a sťahovanie vody z ramien.

* od 1887 - Regulácia jednotného koryta na malú vodu (900 m³.s^-1), odstavovanie ramien, koncentrácia prietokov výhonmi (zhoršenie ľadochodu a odtoku povodní).

* 1890 - V bratislavskom prístave sa začala plavba s tromi malými osobnými loďami s kapacitou po sto cestujúcich. Majiteľom týchto plavidiel bol budapeštiansky lodiar H. Hornes.

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP}

Obr. 3-1, 3-2: Dobové fotografie zo začiatku plavby

* 1909 - parník DUNA - tzv. Propeller bol vybudovaný firmou Christoph Rudolph v Deggendorfe. Bol v prevádzke až do roku 1967. Lodné kolesá poháňal parný stroj vyrobený firmou Christoph Rudolf v Deggendorfe s výkonom 100 konských síl.

* 1921 - prijatý Dunajský štatút a medzinárodná dunajská zmluva, na ktorej sa dohodli Francúzsko, Veľká Británia, Československo, Juhoslávia, Rumunsko, Grécko a Belgicko.

* 1947 - Parížska mierová zmluva obsahuje ustanovenie o slobodnej plavbe na Dunaji.

* 1948 - Konvencia o režime plavby na Dunaji podpísaná v Belehrade. Štáty sa zaviazali udržiavať svoje úseky toku splavné. Bola tým zabezpečená voľná medzinárodná plavba.

* 1963 - Odporúčania o gabaritoch plavebnej dráhy, hydrotechnických a iných diel na Dunaji.

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\3_1.BMP}

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\3_2.BMP}

3.2 Zmluvné zabezpečenie plavby po Dunaji

3.2.1	Obdobie do roku 1948
3.2.2	Belehradský dohovor - Dunajská komisia
3.2.3	Stanovisko Dunajskej komisie k SVD G-N

3.2.1 Obdobie do roku 1948

* Parížska zmluva zo dňa 30. marca 1856, za účasti Ruska, Anglicka, Francúzska, Rakúska, Pruska, Sardínie a Turecka, doplnila ustanovenia viedenského kongresu o slobode riečnej plavby.

* Po I. svetovej vojne bol na medzinárodnej konferencii v Paríži 23. júla 1921 prijatý Dunajský štatút a medzinárodná dunajská zmluva, na ktorej sa dohodli Francúzsko, Veľká Británia, Československo, Juhoslávia, Rumunsko, Grécko a Belgicko. Tento dokument sprístupnil Dunaj aj lodiam s vlajkami nedunajských štátov. Dodržiavanie dunajského štatútu mali zaručovať dve komisie - Európska dunajská komisia (CED) a Medzinárodná dunajská komisia (CID).

* Definitívnu úpravu plavby na Dunaji dosiahla až tzv. Belehradská dohoda s oficiálnym názvom "Dohovor o režime plavby na Dunaji" z 18. augusta 1948, ktorá nadobudla platnosť v máji 1949.

3.2.2 Belehradský dohovor - Dunajská komisia

* Belehradská konvencia vyslovuje tézu slobodnej, otvorenej a nediskriminovanej plavby na Dunaji. Od Ulmu po Čierne more definuje povinnosti podunajských štátov pri zabezpečovaní dobrého stavu dunajskej plavebnej cesty na ich úsekoch, ako aj spoluprácu s Dunajskou komisiou.

* V Dunajskej komisii majú všetky podunajské štáty po jednom predstaviteľovi, z nich si volia predsedu, podpredsedu a tajomníka na trojročné obdobia. Oficiálnymi rokovacími jazykmi sú ruština a francúzština. Komisia začala svoju činnosť v novembri 1949, so sídlom v Galaci, od mája 1954 sídli v Budapešti.

* Dunajská komisia má za úlohu najmä:

- bdieť nad dodržiavaním Belehradskej konvencie v spolupráci s podunajskými štátmi

- zostavovať program veľkých prác na plavebnej ceste

- pracovať na unifikácii všetkých podmienok plavby na Dunaji

- zhromažďovať a publikovať štatistické údaje o plavbe, hydrológii

- publikovať hydrometeorologické a hydrologické údaje

- vydávať navigačné pomôcky a pod.

3.2.3 Stanovisko Dunajskej komisie k SVD G-N

* Z hľadiska údržby splaviteľnosti sú na Dunaji tri veľmi obtiažne úseky, ktoré by mali byť spravované osobitnou Administráciou, s právom vyberať poplatky od lodí prechádzajúcich cez príslušný úsek:

1) dunajská delta,

2) dunajské katarakty pri Turnu Severin,

3) štrkové brody od Rajky rkm 1850 po Gönyü rkm 1791.

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 3-5: Situácia Dunaja s vyznačením obtiažnych úsekov.

* Dunajská komisia sa na svojom III. plenárnom zasadaní (12. 12. 1950) uzniesla, že súhlasí so zriadením špeciálnej Riečnej Administrácie na celom brodovom úseku Rajka-Gönyü (rkm 1850-1791) a že v zásade súhlasí, aby táto Administrácia vyberala podľa čl. 34-38 Konvencie minimálne poplatky od lodí, ktoré prechádzajú cez úsek Rajka-Gönyü (DK/SES 3/29).

* Dunajská komisia na svojom plenárnom zasadnutí 25. apríla 1977 prijala uznesenie, v ktorom sa konštatuje, že nie je možné na brodovom úseku Rajka-Gönyü zabezpečiť odporúčané gabarity plavebnej dráhy bez výstavby vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros. Teda všetky štáty zastúpené v Dunajskej komisii súhlasili s tým, že sa medzinárodná plavebná dráha preloží z brodového úseku Dunaja do derivačného kanála vodného diela Gabčíkovo.

* V marci 1979 Maďarsko a Československo oficiálne oznámili Dunajskej komisii, že plavebnú dráhu požadovaných gabaritov na úseku štrkových brodov zabezpečia výstavbou Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros.

* Na svojom zasadaní v decembri 1992 Dunajská komisia vzala na vedomie zlepšenie plavebných podmienok na úseku Bratislava-Palkovičovo, žiadala však Československo a Maďarsko, aby navrhli spôsob zlepšenia plavebných podmienok aj na dolnom úseku medzi Palkovičovom a Budapešťou.

* Slovensko považuje za najúčinnejšie vybudovať riečny stupeň Nagymaros, čo je v rámci rozdelenia prác podľa Zmluvy 1977 úlohou Maďarska. Ak MR zvolí iné riešenie, malo by zabezpečiť parametre ako vzdutie stupňom Nagymaros a všetky s tým súvisiace náklady by mali zaťažovať výlučne maďarskú stranu.

* V záujme operatívneho odstraňovania najzávažnejších plavebných prekážok v tomto úseku sa SR a MR v Komisii pre hraničné toky dohodli, že tieto práce v hraničnom úseku vykonajú spoločne, ale SR si vynaložené náklady pripočíta k nároku na náhradu nákladov, resp. škôd spôsobených prerušením plnenia Zmluvy 1977.

Percentuálny podiel doby s obmedzenými plavebnými podmienkami.

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\3_5.BMP}

3.3 Plavebné prekážky

3.3.1	Druhy prekážok
3.3.2	Prehľad brodových úsekov v sektore Gabčíkovo
3.3.3	Prehľad brodových úsekov v sektore Nagymaros
3.3.4	Mosty na Dunaji
3.3.5	Plavebné komory
3.3.6	Využiteľnosť plavebného úseku Bratislava-Budapešť

3.3.1 Druhy prekážok

* Plavebné prekážky obmedzujúce plavbu v príslušnom úseku toku sú:

- nedostatočná plavebná hĺbka

- zúženie plavebnej dráhy

- zložité smerové pomery vylučujúce plavbu v noci a pri zhoršenej viditeľnosti.

* Plavebné prekážky rozlišujeme:

- prírodné: brodové úseky (plytčiny), úžiny, balvany, katarakty

- umelé (vytvorené človekom): mosty, plavebné komory, výhony (regulačné, koncentračné stavby zužujúce plavebnú dráhu).

* Skúsenosti ukázali, že všetky doposiaľ používané spôsoby odstraňovania prírodných prekážok na vodnej ceste koncentrovaním prietokov, bagrovaním, odstraňovaním skalného dna a pod. nepostačili na to, aby sa zabezpečili požadované a stabilné plavebné hĺbky pre potreby plavby aspoň počas väčšej časti roka. Navyše, náklady spojené s vykonávaním takýchto regulačných prác si vyžadovali finančné prostriedky neúmerne vysoké, v relácii s dosiahnutým výsledkom.

* Najefektívnejším spôsobom prekonávania prírodných prekážok je ich zatopenie vzdutou hladinou, alebo obídenie umelým korytom, i keď sa tým vytvorí umelá prekážka plavebnou komorou.

3.3.2 Prehľad brodových úsekov v sektore Gabčíkovo

* Koncom osemdesiatych rokov bola v úseku VD Gabčíkovo (rkm 1870-1811) jedna stála úžina v Bagomeri, dĺžka 1000 m, šírka 100 m a priemerne 6 brodových úsekov šírky 100-120 m, s hĺbkou 19-25 dm.

* V roku 1991 poklesol počet dní s plnou zabezpečenosťou plavebnej hĺbky 25 dm na 40 % dní v roku. Podobná (ešte horšia) situácia bola v možnosti prístupu do bratislavského prístavu, ktorý bol vybudovaný pre hladiny nízkej plavebnej vody asi o 1,5 m vyššie, takže pri nízkych vodných stavoch bol neprístupný.

3.3.3 Prehľad brodových úsekov v sektore Nagymaros

* V úseku Nagymaros po ústie Ipľa (rkm 1811-1708) sa nachádzalo 10, novšie až 12 brodov s hĺbkou len 14 dm. Je tu kritický stav, lebo od roku 1977 sa počítalo s výstavbou stupňa Nagymaros a vykonávali sa len najnutnejšie udržiavacie práce.

- V úseku Palkovičovo-Kližská Nemá so štrkovým dnom možno zabezpečiť hĺbku 20 dm, ale pri šírke pod 100 m.

- V úseku Čenka pusta-ústie Ipľa je limitujúcim skalný prah v rkm 1735-1733. Plná plavebná hĺbka bola v priaznivom roku 1992 zabezpečená len na 44 % doby.

- Na úseku okolo ostrova Helemb (rkm 1714-1711) zasahujú do ľavej strany plavebnej dráhy skaly, pravá strana je pritlačená k ostrovu.

* Skalné prahy sú na maďarskom úseku aj v oblasti Dömös (rkm 1698) a Nagymaros (rkm 1696 - najmä počas výstavby).

3.3.4 Mosty na Dunaji

* Prehľad všetkých mostov na medzinárodnej rieke Dunaj od Kelheimu po ústie do Čierneho mora a ich parametre je možné získať od organizácie "Slovenská plavba dunajská".

* Mosty tvoria tiež plavebnú prekážku, najmä ak nie sú dostatočne vysoko. Podľa požiadaviek Dunajskej komisie treba zabezpečiť podchodnú výšku 9,5 m nad najvyššou plavebnou hladinou, čo prakticky znamená nad najvyššou hladinou pri prietoku 6000 m³.s^-1, alebo nad hladinou vzdutou vodným dielom. (Pri vyššom prietoku sa plavba medzi Viedňou a Budapešťou zastavuje.)

* Na slovenskom úseku Dunaja je 8 mostov:

Rkm	Miesto - názov mosta	Svetlá výška (m)
1871,34	Bratislava - dialničný most	9,96
1869,10	Bratislava - Most SNP	10,91
1868,14	Bratislava - starý, dočasný most	7,06
1866,40	Bratislava -prístavný most	10,65
1865,65	Bratislava -most diaľkovodu	11,88
1806,35	Medveďov, Vámosszabad	9,13
1770,40	Komárno	9,26
1767,80	Komárno	9,00

* Most medzi Štúrovom a Ostrihomom bol zbúraný počas Druhej svetovej vojny. Navrhuje sa ho znovuvybudovať, ale nebolo možné dohodnúť sa o jeho výške. Maďarská strana nástojí na zabezpečení svetlej výšky nad prirodzenú najvyššiu plavebnú hladinu, zatiaľ čo zástupcovia Slovenska požadujú vziať do úvahy hladinu vzdutú stupňom Nagymaros, podľa Zmluvy z roku 1977.

3.3.5 Plavebné komory

* Priložený prehľad uvádza všetky plavebné komory na medzinárodnom toku rieky Dunaj od Kehlheimu po ústie do Čierneho mora a ich parametre.

Názov	rkm	počet komôr	rozmery plaveb. komory (m)	dovolené max. rozmery zostáv (m)
Bad Abbach	2397,16	1	190 x 12	185 x 11,40
Regensburg	2379,58	1	190 x 12	185 x 11,40
Geisling	2353,87	1	230 x 24	230 x 22
Straubing	2324,13	1	230 x 24	230 x 22
Kachlet	2230,59	2	230 x 24	230 x 22/23
Jochenstein	2203,21	2	230 x 24	230 x 22/23
Aschach	2162,67	2	230 x 24	230 x 22/23
Othensheim	2146,73	2	230 x 24	230 x 22/23
Abwinden	2119,45	2	230 x 24	230 x 22/23
Walsee	2094,50	2	230 x 24	230 x 22/23
Ybbs	2060,42	2	230 x 24	230 x 22/23
Melk	2037,96	2	230 x 24	230 x 22/23
Altenwörth	1979,23	2	230 x 24	230 x 22/23
Greifenstein	1949,18	2	230 x 24	230 x 22/23
Freudenau	1921,05	2	230 x 24	230 x 22/23
Gabčíkovo	1819,30	2	275 x 34
Djerdap I	943,00	2	310 x 34	300 x 33
Djerdap II	863,70	1	310 x 34	300 x 33
Djerdap II	863,70	1	150 x 14	120 x 12

3.3.6 Využiteľnosť plavebného úseku Bratislava-Budapešť

* Výskyt prirodzených plavebných prekážok spôsobil, že plavebná hĺbka (PH) 25 a viac decimetrov umožňujúca využitie ponoru plavidiel, bola v rokoch 1988-1992 prekročená v nasledovnom podiele časového fondu: 61,6 - 49,6 - 45,2 - 45,7 - 60,7 %.

* Vplyvom vojny v býv. Juhoslávii objem plavby výrazne poklesol koncom 80-tych rokov, ale vplyvom plavebného spojenia R-M-D sa od roku 1992 zase počet plavidiel mierne zvyšuje - viď. 3.6.3.

3.4 Plavebné gabarity odporúčané Dunajskou komisiou

* Pre zabezpečenie perspektívneho rozvoja prepravy po Dunaji a rozvoja dunajskej flotily Dunajská komisia v roku 1963 vydala "Odporúčanie o stanovení gabaritov plavebnej dráhy, hydrotechnických a iných diel na Dunaji", kde pre slovensko-maďarský úsek Dunaja platia nasledovné parametre plavebnej dráhy:

Úsek	Hĺbka	Šírka	Polomer oblúkov
	(m)	(m)	(m)

Úsek Devín (rkm1880)-Kližská Nemá (rkm 1790):
- úsek s prirodz. režimom prúdenia	2,5	100	1000
- úsek so vzdutou hladinou	3,5	180	1000

Úsek Kližská Nemá (rkm 1790)-Ipeľ (rkm 1708):
- úsek s prirodz. režimom prúdenia	2,5	150	1000
- úsek so vzdutou hladinou	3,5	180	1000

Odporúčané gabarity nebolo možné zabezpečiť regulačnými stavbami, ako to potvrdila aj doterajšia prax.

3.5 Používané plavidlá, povolené zostavy

* Podrobnosti o typoch plavidiel, remorkérov a maximálnych zostáv plavidiel možno získať od Dunajskej komisie a sú k dispozícii tiež v organizácii "Slovenská plavba dunajská". V úseku Viedeň- Komárno (rkm 1917-1767) sú proti prúdu povolené maximálne zostavy 190 x 23 m, alebo 210 x 12 m, po prúde 140 x 33,5 m.

3.6 Dopravné využívanie Dunaja

3.6.1	Skladba prepravovaných tovarov
3.6.2	Prevádzkové problémy
3.6.3	Prepravovaná tonáž

3.6.1 Skladba prepravovaných tovarov

* Obdobie do roku 1989 v ČSPD (terajšia SPD) je charakteristické vyrovnaným objemom prepráv tovaru v dovoze aj vo vývoze.

* V tovarovej štruktúre prevládali rudy a čierne kovy (predovšetkým dovoz z bývalého ZSSR) a pevné palivá.

* Rozpad krajín bývalého východného bloku negatívne ovplyvnil objemy a štruktúru prepráv ČSPD.

* V dôsledku zmien prebiehajúcich v česko-slovenskom hospodárstve boli z prepravy vynechané tradičné importné tovary z dolnodunajských prístavov, najmä železná ruda, fosfáty a ferroniklová ruda.

3.6.2 Prevádzkové problémy

* Nevhodné plavebné podmienky sťažovali prevádzkovanie plavidiel ČSPD. Zvlášť kritický slovensko-maďarský úsek si vyžadoval pri nízkom vodnom stave odľahčovanie plavidiel pomocou plávajúceho žeriavu, príp. prestavovanie plavidiel.

* Po uvedení Gabčíkovo do prevádzky sa zlepšili plavebné podmienky na hornom úseku Dunaja, a tiež v prístavoch Bratislavy.

* Tovarová kríza v dôsledku hospodárskej recesie vo svete spôsobuje neustály pokles prepravných výkonov na dolnom a strednom Dunaji.

3.6.3 Prepravovaná tonáž

* Odhad vývoja prepravovanej tonáže po Dunaji vykazoval v minulosti značné rozdiely. V roku 1964 bola prepravovaná tonáž v profile Bratislava asi 5 mil.t/r, z toho 80 % proti prúdu. V roku 1968 odhadovala Dunajská komisia nárast prepravy v období 1980-90 z 12,1 na 19,5 mil.t/r. V ekonomickom hodnotení SVD G-N z roku 1980 sa pre rok 2000 predpokladal odhad nárastu na 30,3 mil.t/r.

* Pre porovnanie: ústím Dunaja prechádzalo cca 75 mil.t tovarov, zatiaľ čo ústím Rýna až dvojnásobok. Cez ústie rieky Main, ako aj cez Rýn v tomto úseku prechádzalo ročne 30 mil.t.

* V roku 1965 smerovalo len necelých 15 % tovarov prepravovaných po Dunaji do alebo z ČSSR, pričom podiel ČSPD robil len 2,8 %. Predpokladalo sa, že tento podiel stúpne od uvedenia SVD G-N do prevádzky asi na dvojnásobok a že do roku 2050 dosiahne asi 20 %.

* Počet lodí, osôb a tonáž preplavená cez plavebné komory v Gabčíkove sa stále zvyšuje. Zatiaľ čo v roku 1993 sa preplavilo 12204 plavidiel, 178 tisíc osôb a 3,8 mil. ton, v roku 1997 16965 plavidiel, 205 tisíc osôb a 6,0 mil. ton.

3.7 Prínosy vodných diel pre plavbu a výhody vodných ciest

3.7.1	Prínosy zo zlepšenia plavebných podmienok na Dunaji
3.7.2	Finančný odhad prínosov SVD G-N pre plavbu
3.7.3	Ekologické prínosy vodnej dopravy

3.7.1 Prínosy zo zlepšenia plavebných podmienok na Dunaji

* Prínos plavebných spoločností zo skanalizovania brodového úseku Dunaja pod Bratislavou spočíva:

- v úspore dopravných nákladov v dôsledku zmenšenia rýchlosti prúdenia, zväčšením šírky plavebnej dráhy a polomerov oblúkov trasy

- v úspore zo zvyšovania využiteľnej nosnosti plavidiel

- v zrýchľovaní dopravy, z možnosti plavby aj v noci

- okrem časovej úspory samozrejme dochádza aj k úspore paliva a k zmenšeniu množstva exhalátov, t.j. k prínosom environmentálneho charakteru.

3.7.2 Finančný odhad prínosov SVD G-N pre plavbu

* Celkove sa predpokladalo v roku 1980 dosiahnutie úspory 6,36 Kčs/t prepraveného tovaru, z čoho sa (v súlade s navrhovanou Administráciou tohto riečneho úseku) predpokladalo 70 % vyberať formou poplatkov za preplavenie, ktoré by - prepočítané na brutto tonáž - priniesli 2,47 Kčs/t.

* Do prínosov SVD G-N sa okrem úspor na dopravných nákladoch počítala aj anuita z úspor na splavnení Váhu a úspory na údržbe plavebnej dráhy. Napriek tomu prínosy (a úmerne tomu jednorazové náklady pripadajúce na plavbu) dosahovali z celkových (podľa hodnotenia z novembra 1980) len 1,49 % (JN = 202,2 mil. Kčs), resp. vrátane úspor jednorazových a prevádzkových nákladov 12,18 % (JN = 1653,1 mil. Kčs).

3.7.3 Ekologické prínosy vodnej dopravy

* Ako príklad uvádzame Nemecko. Ide o krajinu s rozvinutými dopravnými systémami každého druhu. Porovnanie environmentálnych vplyvov ciest, železníc i vodných ciest je nasledujúce:

Druh dopravy	(jedn.)	Loď	Železnica	Auto
Záber pôdy	km²	3,0	8,4	29,0
Počet dopr. jednotiek na 16000 t	ks	6	400	650
1 HP odvezie	kg	4000	500	150
Životnosť dopravných jednotiek	roky	50	30	10
Celková spotr. energie (let.dopr.10 %)	%	1,2	3,0	85,8
Dopravné náklady na 1 tkm	koef.	1,0	2,8-3,3	9,7-14,3

* Relatívne porovnanie rôznych ďalších ekologických vplyvov jednotlivých druhov tovarovej dopravy je v nasledujúcej tabuľke:

Ekologický vplyv / druh transportu	Loď	Železnica	Auto
Výfukové plyny	100	188	330
Znečistenie vody	100	100	540
Hluk	100	900	1200
Smrteľné úrazy	100	175	4463

3.8 Charakteristika existujúcich plavebných prepojení

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 3-6: Situácia európskych vodných ciest

3.8.1	Rýn - Mohan - Dunaj
3.8.2	Kanál Crna Voda - Konstanza

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\3_6.BMP}

3.8.1 Rýn-Mohan-Dunaj

* Spoločnosť Rhein-Main-Donau A.G. bola založená v roku 1921 s cieľom vybudovať plavebné prepojenie Dunaja s Rýnom a tým Čierneho mora so Severným. Prepojenie medzi Meinzom na Rýne a Kehlheimom na Dunaji má dva hlavné úseky v celkovej dĺžke 555 km, vrátane bavorského úseku Dunaja, čisto nemecký úsek tejto transeuropskej magistrály má dĺžku 764 km:

- Mohan od Meinzu po Bamberg má dĺžku 384 km,

- kanál od Bambergu po Kehlheim má dĺžku 171 km,

- Dunaj od Kehlheimu po Jochenstein má dĺžku 209 km.

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 3-7: Pozdĺžny rez vodnej cesty R - M - D: Mainz - štátna hranica SRN

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\3_7.BMP}

3.8.2 Kanál Crna Voda - Konstanza

* Dunaj pred vyústením do Čierneho mora odbočuje pri meste Crna Voda na sever, rozvetvuje sa do troch hlavných ramien a po značne predĺženej trase ústi do mora pri Suline. Rumunsko vybudovalo v rokoch 1976-1994 skrátené prepojenie Dunaja od Crnej Vody do prístavu Konstanza, s odbočkou od Porta Alba na sever do prístavu Midia.

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 3-8: Situácia kanála Crnavoda-Constanza

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\3_8.BMP}

4. Energetika - využitie vodnej energie

4.1 Vývoj spotreby elektrickej energie na Slovensku a jej skladby

4.2 Využívanie hydroenergetického potenciálu (HEP) Slovenska

4.3 Porovnania spotreby elektriny a využívania HEP s inými štátmi

4.4 Energetické efekty SVD G-N podľa Zmluvy 1977

4.5 Podmienky využívania spoločného slovensko-maďarského úseku

4.6 Energetické efekty Gabčíkova v náhradnom riešení

4.7 Prínosy z výroby elektrickej energie SVD G-N

4.8 Financovanie výstavby SVD G-N a dostavby Gabčíkova

4.1 Vývoj spotreby elektrickej energie na Slovensku a jej
skladby

* Situácia: pre zabezpečenie nášho ťažkého priemyslu dovážame až cca 90 % prvotných energetických zdrojov, pričom trvale obnovované domáce hydroenergetické zdroje dostatočne nevyužívame.

* Strategický cieľ: zabezpečiť všetkých spotrebiteľov palivami a energiou vyrobenou s najnižšími nákladmi (prevádzkovými a investičnými) a najmenším ekologickým dopadom.

* Domáce zdroje elektrickej energie: jadrové elektrárne, tepelné elektrárne, vodné elektrárne Obr. 4-1). Viaceré z domácich zdrojov elektrickej energie (vrátane jadrových) sú však závislé na dovážanom palive.

* Vláda SR po dokončení vodného diela Gabčíkovo považuje za prvoradú modernizáciu existujúcich energetických zdrojov a ukončenie jadrovej elektrárne Mochovce. Svojím uznesením č. 562/93 posúdila energetickú koncepciu pre SR do roku 2005. Jej súčasťou bol aj "Program zvýšenia využívania hydroenergetického potenciálu SR pre energetické účely do roku 2005". Tento predpokladá postupné zvýšenie využitia hydroenergetického potenciálu do roku 2005 na 65 %. Predpokladaný vývoj výroby elektrickej energie na Slovensku do roku 2010 je:

Rok	1990	1991	1992	1993	1994	1995	1996	2000	2005	2010
Výroba (TWh)	24,1	22,7	22,3	23,4	24,7	25,9	25,3	28,7	32,4	34,9

(1 TWh = 1000 GWh = 1 mld. KWh)

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 4-1: Vývoj inštalovaných výkonov SR s rozdelením podľa zdrojov

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 4-1b: Vývoj inštalovaných výkonov SR s rozdelením podľa druhu zdrojov

* Prepojenia na susedné elektrizačné sústavy: V súčasnosti je Slovensko prepojené s Českom, Maďarskom, Ukrajinou a pripravuje sa prepojenie s Poľskom a Rakúskom. Dôležité je prepojenie elektrizačnej sústavy SR s krajinami organizovanými v UCPTE (Únia pre koordináciu výroby a prenosu elektrickej energie západoeurópskych štátov), ktoré umožní skvalitniť a zefektívniť prevádzku elektrizačnej sústavy SR.

* Pripojenie do UCPTE sa realizovalo v roku 1997.

Vývoj výroby elektrickej energie

1 - jadrové elektrárne, 2 - parné elektrárne, 3 - závodné elektrárne, 4 - vodné elektrárne

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\4_1a.BMP}

Vývoj inštalovaných výkonov

1 - jadrové elektrárne, 2 - parné elektrárne, 3 - závodné elektrárne, 4 - vodné elektrárne

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\4_1b.BMP}

4.2 Využívanie hydroenergetického potenciálu (HEP)
Slovenska

4.2.1	Úloha vodných elektrární v elektrizačnej sústave SR
4.2.2	Využívanie hydroenergetického potenciálu SR

4.2.1 Úloha vodných elektrární v elektrizačnej sústave SR

* Funkcie jednotlivých zdrojov v ES (elektrizačnej sústave) sú nasledovné:

- Jadrovým zdrojom elektrickej energie sa jednoznačne priraďuje funkcia pokrývania základného zaťaženia elektrizačnej sústavy.

- Tepelným zdrojom pokrývanie základného a pološpičkového zaťaženia. (Obr. 4-2)
Ich výkon sa mení v priebehu dňa, redukuje, alebo odstavuje sa v noci.

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 4-2: Pokrývanie denného zaťaženia v zimnom dni

- Vodným a prečerpávacím vodným elektrárňam sa priraďuje funkcia pokrývania najmä špičkových zaťažení, rýchlych nábehov do/zo špičkových zaťažení, havarijné zaťaženia, regulácie frekvencie a odovzdávaných výkonov, prípadne výroba jalovej energie v turbínovej, čerpadlovej a kompenzačnej prevádzke.

* Špičkové vodné elektrárne, resp. prečerpávacie vodné elektrárne, sú plne podriadené operatívnym potrebám elektrizačnej sústavy, pričom v čase zníženého zaťaženia elektrizačnej sústavy môžu byť v pokoji, na rozdiel od tepelných elektrární, ktoré - ak sa plánuje ich použitie - musia byť aspoň v tzv. teplej zálohe.

1 - čerpanie,

2 - saldo (import) 7 707 MWh,

3 - vodné elektrárne 5 793 MWh,

4 - závodné elektrárne 10 820 MWh,

5 - parné elektrárne 28 998 MWh,

6 - atómové elektrárne 41 949 MWh

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\4_2.BMP}

4.2.2 Využívanie hydroenergetického potenciálu SR

* Z celkového technicky využiteľného hydroenergetického potenciálu Slovenska - 7361GWh/r, bez dunajských vodných diel SVD G-N bolo využité 2223 GWh/r (30,2%), čo sa malo zvýšiť na 4115 GWh/r (55,9%). Rozdelenie tohto HEP na jednotlivé hlavné povodia slovenských riek a ich využitie je uvedené na Obr. 4-3.

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 4-3: Prehľad technicky využiteľného hydroenergetického potenciálu povodí slovenských riek

Existujúce vodné elektrárne (patriace SEP) na Slovensku sú uvedené v tabuľke, tab.4-1:

N á z o v	Rok	Inšt. výkon	Priem. výr. GWh/r
		(MW)	spolu	primárna
Orava	1954	21,8	31,0	31,0
Tvrdošín	1977	6,2	18,0	18,0
Čierny Váh I *)	1981	664,7	1281,3	-
Čierny Váh II	1981	0,7	4,2	4,2
Liptovská Mara *)	1975	198,0	268,9	77,3
Bešeňová	1976	4,8	22,2	22,2
Krpeľany	1957	24,8	57,5	57,5
Sučany	1958	38,4	90,8	90,8
Lipovec	1960	38,4	87,1	87,1
Hričov	1962	31,5	57,0	57,0
Mikšová I	1963	93,6	185,5	185,5
Mikšová II *)	1967	2,4	1,5	-
Považská Bystrica	1963	55,2	112,7	112,7
Nosice	1957	67,5	151,9	151,9
Ladce	1935	15,0	74,6	74,6
Ilava	1946	15,0	74,2	74,2
Dubnica	1949	16,5	80,7	80,7
Skalka	1956	16,1	86,1	86,1
Kostolná	1952	25,5	108,7	108,7
Nové Mesto	1953	25,5	114,4	114,4
Horná Streda	1954	25,5	117,8	117,8
Madunice	1960	43,2	141,1	141,1
Jelšovce (Nitra)	1953	1,4	4,0	4,0
Nitra (Nitra)	1950	0,6	2,2	2,2
Kráľová	1982	45,0	112,4	112,4
Spolu povodie Váhu	23	810,2	3284,9	1810,5

Môťová (Slatina)	1958	1,1	2,0	2,0
Dolný Jelenec	1925,1948	2,0	2,8	2,8
Staré Hory	1926	1,1	3,5	3,5
Zvolen	1929	1,4	5,3	5,3
Spolu povodie Hrona	4	5,6	13,6	13,6

Vlčia dolina I *)	1953	21,6	49,6	28,3
Vlčia dolina II	1953	1,2	1,6	1,6
Ružín I (Hornád) *)	1972	60,0	136,0	41,0
Ružín II	1974	1,9	8,6	8,6
Veľká Domaša (Ondava)	1967	12,8	12,0	12,0
Spolu povodie Hornádu	5	97,5	207,8	91,5

Gabčíkovo (var.C)	1992	450,0	2200,0	2200,0
50 % SVD G-N (pôv.)	(teor.)	439,0	1837,5	1837,5
Spolu reálne	33	1363,3	5706,3	4115,6

*) Čiastočné, alebo plné prečerpávanie:

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 4-4: Vývoj hydroenergetických kapacít Slovenska

X1 - tech. využiť. HEP

X2 - využívaný HEP

Y - technicky využiteľný HEP v GWh/rok

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\4_3.BMP}

1 - Počet VE, 2 - Priem. výroba GWh/r, 3 - Inšt. výkon MW

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\4_4.BMP}

4.3 Porovnania spotreby elektriny a využívania HEP s inými
štátmi

4.3.1	Využívanie hydroenergetického potenciálu v iných štátoch
4.3.2	Spotreba elektrickej energie

4.3.1 Využívanie hydroenergetického potenciálu v iných štátoch

* Hydroenergetický potenciál riek je národným bohatstvom, ale bohatstvom v ekonomickom zmysle začne byť až keď sa využíva. V päťdesiatych rokoch, keď sa tvorila schéma využitia Dunaja v celej jeho dĺžke, zapojili sa do tejto činnosti nezávisle aj Československo a Maďarsko, lebo obe krajiny sú energeticky deficitné.

* Každá z vyspelých krajín si váži hydroenergetický potenciál ako nevyčerpateľný, stále sa obnovujúci a súčasne aj najčistejší a najlacnejší zo zdrojov elektrickej energie a využíva ho maximálne - v rámci svojich možností. Vo vyspelých krajinách sa dosahuje využitie HEP 60-70 %, aj vyššie.

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 4-5: Porovnanie miery využívania hydroenergetického potenciálu v rôznych štátoch

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 4-6: Porovnanie podielu inštalovaného výkonu vo vodných elektrárňach

X - % využitia HEP

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\4_3a.BMP}

Podiel inštalovaného výkonu vo VE

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\4_6.BMP}

4.3.2 Spotreba elektrickej energie

* Veľké rozmedzie mernej spotreby elektrickej energie na osobu (Obr. 4-7) poskytuje predstavu o primeranej spotrebe pohybujúcej sa v rozmedzí 6000-7000 kWh/os/rok (Rakúsko, Nemecko, Francúzsko) v relácii s plytvaním (Nórsko, USA - vyše 10000 kWh/os/rok), a energetickou chudobou so spotrebou 3000 -4000 kWh/os/rok (Maďarsko).

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 4-7: Porovnanie mernej spotreby elektrickej energie na obyvateľa v rôznych krajinách

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\4_7.BMP}

4.4 Energetické efekty SVD G-N podľa Zmluvy 1977

4.4.1	Prirodzený nárok na hydroenergetický potenciál Dunaja
4.4.2	Energetické parametre SVD G-N podľa SZP

4.4.1 Prirodzený nárok na hydroenergetický potenciál Dunaja

* Prirodzený nárok na hydroenergetický potenciál Dunaja v úseku SVD G-N je 55 : 45 % v prospech SR. Medzištátna Zmluva však určuje pomer úžitkov 50 : 50 % - za predpokladu vykonania prác v rovnakom podiele.

* V súlade s čl.14 medzištátnej Zmluvy sanitárny prietok do starého koryta Dunaja sa mal zabezpečiť v množstve 50-200 m³.s^-1.

* Neplnenie zmluvných záväzkov zo strany MR a následné uvedenie VD Gabčíkovo do prevádzky náhradným riešením vytvorilo nové skutočnosti. Na samotnom úseku VD Gabčíkovo má maďarská strana prirodzený nárok na 38,2 % hydroenergetického potenciálu a pri spoločnom uvedení do prevádzky by maďarský podiel prác dosahoval asi 37 %, zatiaľ čo časť prác maďarskej strany využiteľných pri realizovanom náhradnom riešení dosahuje menej ako tretinu tohto podielu (cca 14 %).

4.4.2 Energetické parametre SVD G-N podľa SZP

* Priame prínosy sú úmerné množstvu vyrobenej energie, so zreteľom na jej rozdelenie na špičkovú, pološpičkovú a základnú. Nepriame prínosy z regulácie a iných služieb sú zahrnuté v cene elektrickej energie.

* Spoločný zmluvný projekt SVD G-N (SZP) uvažoval nasledovné technické hodnoty parametrov, pri priebežnej alebo špičkovej prevádzke (pri vyššej hodnote dodávaného špičkového výkonu sa zmenšuje možná amplitúda regulácie výkonu zo 77 na 7 MW):

Tab. 4-2:

Ú d a j	Jedn.	Gabčíkovo	Nagymaros	Spolu
Počet agregátov	ks	8	6
Inštalovaný výkon	MW	720	158	878
Rozsah spádov (pri men.výkone)	m	24,2-16,0	9,4-3,0

Prietok turbínou (podľa spádu)	m³.s^-1	420-630	max. 466
Spolu hydraulická kapacita	m³.s^-1	5040	2796

Výroba pri priebežnej prevádzke:
- v mokrom r.1910	GWh	3919	970	4889
- v suchom r.1934	GWh	2120	955	3075
- v priemernom r.1938	GWh	2980	1040	4020

Výroba pri špičkovej prevádzke VEG 713 MW:
- v mokrom r.1910	GWh	3660	960	4879
- v suchom r.1934	GWh	1775	925	3045
- v priemernom r.1938	GWh	2650	1025	3675

Z toho:
* špičková	GWh	1470	55	1525
* pološpičková	GWh	810	-	810
* základná	GWh	370	970	1340

4.5 Podmienky využívania spoločného slovensko-
maďarského úseku

* Organizácia a spôsob prevádzky SVD G-N v podmienkach spoločnej výstavby a prevádzky je podrobne popísaná v spoločne vypracovanom a vzájomne odsúhlasenom "Technickom projekte riadenia (TPR)". Jeho 13 kapitol obsahuje okrem rekapitulácie základných parametrov elektrární a rozdelenia objektov SVD čo do výstavby, prevádzky i vlastníctva aj organizáciu prevádzky, vrátane automatizácie technologického procesu a spôsob delenia dosiahnutých energetických prínosov.

* Základným dokumentom TPR je Medzištátna zmluva a Spoločný zmluvný projekt.

4.6 Energetické efekty Gabčíkova v náhradnom riešení

4.6.1	Vplyv veľkosti sanitárneho prietoku na výrobu VE Gabčíkovo
4.6.2	Energetický efekt podľa štúdií z roku 1990-91
4.6.3	Malé vodné elektrárne okolo Gabčíkova

4.6.1 Vplyv veľkosti sanitárneho prietoku na výrobu VE Gabčíkovo

* Pre dobudovanie SVD boli po roku 1989 posudzované najmä varianty zabezpečujúce energetické využitie v nových podmienkach:

Var. A: Dobudovanie v zásadách podľa SZP, t.j. prehradenie Dunaja v profile Dunakiliti, dobudovanie VD Gabčíkovo aj VD Nagymaros.

Var. B: Vodné dielo Gabčíkovo s haťou Dunakiliti, bez VD Nagymaros.

Var. C: Vodné dielo Gabčíkovo bez VD Nagymaros a bez hate Dunakiliti, so zmenšením zdrže deliacou hrádzou a s prehradením Dunaja v profile Čunovo na území SR.

* Pre energetiku je samozrejme najvýhodnejšie pôvodné riešenie, podľa Spoločného zmluvného projektu. Všetky ďalšie riešenia sú len náhradným riešením vyvolaným jednostranným postupom MR. Zvýšenie sanitárneho prietoku do starého koryta o 100 m³.s^-1 znižuje ročnú výrobu VE Gabčíkovo asi o 150 GWh = 150 mil. KWh.

4.6.2 Energetický efekt podľa štúdií z roku 1990-91

* Zmena spôsobu prevádzky VE Gabčíkovo vyvolaná nevybudovaním VE a zdrže Nagymaros si vyžiadala rad úvah.

* Otázku využitia 8 strojov na VE Gabčíkovo uvádza obr. 4-9. Krivka znázorňuje priemernú dobu trvania prietokov v Dunaji, ku krivke sú priradené doby využitia (v dňoch v roku).

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 4-9: Využitie turbín VE Gabčíkovo podľa prietoku

* Nevybudovanie VD Nagymaros a neprebagrovanie koryta Dunaja pod Palkovičovom má za dôsledok pokles užitočného spádu na VE Gabčíkovo asi o 3 metre. Každý meter zníženia spádu VE Gabčíkovo reprezentuje stratu výroby 116 GWh, čo je porovnateľné s výrobou jedného stupňa na Váhu.

* Režim optimálnej priebežnej prevádzky strojov na VE Gabčíkovo je upravený podľa obr. 4-11. Berúc do úvahy prietok do starého koryta Dunaja 400 m³.s^-1 (namiesto dohodnutých 50-200 m³.s^-1) a stratu na spáde cca o 15 % - možno v priemernom roku očakávať výrobu vo VE Gabčíkovo 2179 GWh.

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 4-11: Závislosť výroby el. energie VE Gabčíkovo od poklesu spádu

* Vysvetlivky:

1 - počet dní prevádzky príslušného počtu strojov

2 - maximálne možný počet strojov v prevádzke (pri optimálnej účinnosti) počas roka

X - počet dní

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\4_9.BMP}

X - pokles spádu H [m],

Y - strata na výrobe [GWh/rok],

* - E_vyr = 116 GWh/1m spádu za rok

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\4_11a.BMP}

4.6.3 Malé vodné elektrárne okolo Gabčíkova

* Energetické využitie prietokov pre zavlažovacie sústavy, ramennú sústavu a sanitárny prietok do starého koryta Dunaja predpokladá dobudovanie ďalších menších a malých vodných elektrární v rámci národných investícií. MVE S VII (t.j. malá vodná elektráreň pracujúca do odvodňovacieho/závlahového kanála "S VII") a MVE Mošon sú v prevádzke. MVE Dobrohošť a VE Čunovo sú v štádiu výstavby. Vo VE Čunovo bola celá kapacita uvedená do prevádzky do konca 1997.

* Plánovaná MVE Dunakiliti (s hltnosťou 50 m³.s^-1) bola spoločnou investíciou. V budúcnosti možno jej kapacitu zvýšiť primerane definitívnemu sanitárnemu prietoku. VE Čunovo využíva energiu slovenského úseku, jej charakter (spoločná či národná investícia) sa stanoví dohodou.

Parametre MVE a VE okolo Gabčíkova sú nasledovné, tab.4-3:

Názov VE	Mes./rok	Inšt. výkon	Roč. výroba	Hltnosť turb.
	prev.	MW	MWh	m³.s^-1
MVE S VII	3/94	1,040	3628	2 x 3
MVE Mošon	7/94	1,200	6100	2 x 10
MVE Dobrohošť	12/96	2,340	10433	2 x 20
VE Čunovo	12/96	24,280	171000	4 x 90

4.7 Prínosy z výroby elektrickej energie SVD G-N

{ewc MVIMAGE, MVIMAGE,!video}

4.7.1	Vývoj výroby elektrickej energie
4.7.2	Vývoj ocenenia vyrobenej energie SVD G-N
4.7.3	Environmentálne prínosy využívania vodnej energie

4.7.1 Vývoj výroby elektrickej energie

* Podľa SZP mal nábeh výroby elektrickej energie v prvých rokoch prevádzky byť nasledovný:

Tab.4-4:

Rok	Druh	Výroba elektrickej energie (GWh)
	energie	Gabčíkovo	Nagymaros	Spolu	Z toho SR
1990	priebežná	199,0	-	199,0	99,5
	úhrada MR *)				99,5
1991	priebežná	1613,0	-	1613,0	806,5
	úhrada MR *)				706,5
1992	priebežná	2613,0	255,5	2868,5	1434,25
	úhrada MR *)				216,5
1993	priebežná	1470,0	55,0	1525,0	762,5
a	pološpičk.	810,1	-	810,1	405,05
ďalšie	špičková	369,9	970,0	1339,9	669,95
	s p o l u	2650,0	1025,0	3675,0	1837,5

*) Úhrada prác vykonaných za MR v rámci "Dohody o vzájomnej pomoci".

* VE Gabčíkovo malo podľa SZP pri priebežnej prevádzke vyrobiť v priemernom roku 2980 GWh elektrickej energie. Zvýšenie prietoku do koryta Dunaja z 50 - 200 m³.s^-1 na 400 m³.s^-1, t.j. priemerne o 275 m³.s^-1, spôsobuje zmenšenie výroby o 413 GWh/r a strana na spáde z neprebagrovania odpadu predstavuje asi 15%, t.j. 386 GWh/r. V priemernom roku preto možno očakávať vo VE Gabčíkovo výrobu asi 2179 GWh/r.

* Skutočný vývoj výroby elektrickej energie vo VE Gabčíkovo je uvedený za jednotlivé roky v tab. 4-5 a po mesiacoch na obr. 4-12.

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 4-12: Vývoj výroby el. energie vo VEG a MVE

Výroba elektrickej energie vo VE Gabčíkovo a pridružených MVE, tab. 4-5:

Rok	1992	1993	1994	1995	1996	1997	ďalšie
Vyrobená energia GWh:
VE Gabčíkovo	222,6	1962,8	2172,2	2628,6	2157,8	2097,1	2179,0
MVE S VII	-	-	1,2	3,5	4,1	3,2	3,6
MVE Mošon	-	-	0,5	4,6	5,7	5,1	6,1
VE Čunovo	-	-	-	-	-	23,6	171,0
MVE Dobrohošť	-	-	-	-	-	-	10,4
Spolu	222,6	1962,8	2173,9	2636,7	2167,6	2129,0	2370,1

* Za prvých 10 mesiacov roku 1998 dosiahla vyrobená energia všetkých VE 1486,0 GWh, takže celkové množstvo vyrobenej energie predstavuje skoro 13 miliárd kWh.

* Všetka uvedená energia má kvalitu základnej energie, lebo špičková prevádzka bez existencie Nagymarosu sa nepredpokladá, i keď vlnová prevádzka s čiastočným špičkovaním by bola možná.

* Podiel výroby VE Gabčíkovo na krytí mesačnej spotreby elektrickej energie znázorňuje obr. 4-13. Podiel možnej účasti VE Gabčíkovo na regulačných funkciách pre UCPTE znázorňuje obr. 4-14. Sú to orientačné údaje vychádzajúce z terajšieho stavu spotreby elektrickej energie v národnom hospodárstve. Obnova výroby v priemysle SR bude znamenať zmenu týchto údajov.

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 4-13: Podiel VE Gabčíkovo na krytí mesačných spotrieb elektrickej energie v prvom roku prevádzky

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 4-14: Podiel jednotlivých agregátov VE Gabčíkovo na regulačných funkciách pre UPCTE v závislosti na spáde

Celková výroba el. energie od 10/1992 do 31.10.1997 10 988 GWh vrátane MVE S VII, MVE Mošoň a VE Čunovo

1 = Y1 - mesačná výroba

2 = Y2 - kumulatívna výroba

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\4_12.BMP}

Celková výroba el. energie od 10/1992 do 31.8.1998 12 563 GWh vrátane MVE SVII, MVE Mošon a VE Čunovo

1 = Y1 - mesačná výroba

2 = Y2 - kumulatívna výroba

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\4_13.BMP}

X - spád

Y - výkon

1 - P max., 2 - P pri opt. účin., 3 - P regulačný

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\4_14.BMP}

4.7.2 Vývoj ocenenia vyrobenej energie SVD G-N

* V ekonomickej správe vypracovanej v novembri 1980 v rámci doplnku štúdie súboru stavieb sa už počítalo so zvýšením inštalovaného výkonu zo 700 na 720 MW, ale so špičkovaním na výkon 630 MW, t.j. s ponechaním 90 MW na reguláciu. Priemerný výkon VE Nagymaros sa bral vo výške 117,0 MW, takže hodnotený pohotový výkon pre každého partnera (po odpočítaní priemerných výpadkov a vlastnej spotreby) bol 389,21 MW a množstvo ročne dodanej energie každej strane (taktiež po odpočítaní vlastnej spotreby) bola polovica z 1073,8+2224,1+329,1 = 3627,0 GWh. Pri cene 912 000 Kčs/MW_poh a 155 Kčs/MWh_dod dennú a 95 Kčs/MWh_dod nočnú energiu vychádzal prínos z výroby elektrickej energie 626,2 mil. Kčs/r, t.j. 345,3 Kčs/WWh_dod. Ako národohospodársky prínos sa ocenila aj výroba jalovej energie (kompenzácia) v rozsahu spolu 714,3 GVArh/r., čo pri cene 35 Kčs/MVArh predstavuje zvýšenie prínosov o 12,5 mil. Kčs/r.

* Všetky tieto ocenenia podhodnocovali vyrobenú energiu. V rámci postupného prechodu na voľný trh sa ceny približujú európskym. Pri hodnoteniach, ktoré sa robili v roku 1993, sa podľa rakúskej vodnej elektrárne Freudenau počítalo s cenou 600 ÖS/MWh, čo vtedy predstavovalo 1560 Sk/MWh (v súčasnosti asi 1800 Sk/MWh). Z tejto ceny základnej energie sa odvodili ceny pološpičkovej (dennej) a špičkovej energie koeficientami 1,62 a 2,24, hoci relácia výrobných nákladov základnej : pološpičkovej : špičkovej energie dosahuje až - 1,0 : 1,67 : 4,0.

4.7.3 Environmentálne prínosy využívania vodnej energie

* V zásade možno hodnotiť celkové pozitíva výroby elektrickej energie vo vodných elektrárňach a teda aj u VE Gabčíkovo v porovnaní s inými zdrojmi elektrickej energie:

1) Výroba elektrickej energie je bezodpadová a je to domáci zdroj, stále sa obnovujúci a nevyčerpateľný.

2) Energia sa nenachádza v podstate hmoty, ktorá by ako palivo musela byť prácne dobývaná s nepriaznivým dopadom na životné prostredie.

3) Nie je potrebná preprava paliva zaťažujúca komunikácie i spotrebu energie.

4) Netreba budovať náročné skládky a zásobníky palív.

5) Odpady neohrozujú žiadne médium(vodu, vzduch, pôdu). Tepelné elektrárne spotrebúvajú kyslík a produkujú veľké množstvá popola a oxidov uhlíka (CO2).

6) Nie je potrebné budovať nákladné skládky vyhoreného paliva (nukleárneho alebo odkaliská pre popol).

7) Vodné elektrárne sú často súčasťou viacúčelového diela, ktoré poskytuje aj iné prínosy. Je to napríklad dodávka pitnej vody, ochrana územia pred povodňami, nadlepšovanie nízkych prietokov, vytvorenie, alebo zlepšenie podmienok pre plavbu, pre vodné športy a rekreáciu a môžu zlepšovať aj stav okolitej prírody, nepriaznivo ovplyvnenej civilizačnými procesmi.

8) V technologickom procese výroby elektrickej energie sa nespotrebováva voda.

9) Vodné elektrárne sú pružným zdrojom elektrickej energie, umožňujúcim špičkovú prevádzku, reguláciu výkonu a frekvencie a záskokové služby v elektrizačnej sústave, čím pôsobia priaznivo na ekonómiu prevádzky celej elektrizačnej sústavy.

4.8 Financovanie výstavby SVD G-N a dostavby Gabčíkova

* Výstavba pôvodného riešenia bola plne financovaná zo štátneho rozpočtu SR. Prisľúbený úver zo ZSSR sa nerealizoval, čo začiatkom osemdesiatych rokov spôsobilo finančné problémy maďarskému partnerovi. Tieto problémy sa vyriešili pôžičkou z Rakúska, ktoré sa prostredníctvom firmy Donaukraft podujalo vybudovať hať Dunakiliti a stupeň Nagymaros za protihodnotu dodávky 1,2 mld. kWh základnej elektrickej energie ročne od r.1996 do r. 2015, čo v množstve reprezentuje asi 60 % maďarského podielu energie SVD G-N, čo je viac ako výroba celej VE Nagymaros.

* Po uvedení Gabčíkova do prevádzky sa utvorilo Združenie pre dostavbu Gabčíkova zahrnujúce investorov, hlavných dodávateľov a prevádzkovateľov diela. V rámci tohoto združenia prostriedky na dostavbu mal zabezpečiť sektor energetiky ako protihodnotu vyrobenej elektrickej energie, vo výške 1,1 Sk/kWh. Štát uľahčil energetike prekonanie prvých troch rokov prevádzky znížením dane z príjmu. Ale nepravidelnosť v realizácii týchto platieb Združeniu vyvolala nutnosť čerpania pôžičky z banky na dostavbu vodohospodárskych objektov.

5. Územné podmienky

5.1 Charakteristika osídlenia a ekonomické aktivity

5.2 Možnosti turisticko-rekreačného využívania územia

5.3 Zlepšenie stavu územnej infraštruktúry a úspory nákladov náväzných investícií

5.4 Vplyv SVD G-N na poľnohospodársku a lesnú výrobu

5.5 Vplyv SVD G-N na rybné hospodárstvo

5.6 Vplyv SVD G-N na hospodársky rozvoj územia

5.1 Charakteristika osídlenia a ekonomické aktivity

5.1.1	Vymedzenie podunajského regiónu
5.1.2	Prirodzený potenciál územia
5.1.3	Potenciál vytvorený ľudským faktorom
5.1.4	Obyvateľstvo, osídlenie
5.1.5	Ekonomická aktivita obyvateľstva a hospodárska základňa
5.1.6	Národnostná skladba obyvateľstva
5.1.7	Hospodárska základňa
5.1.8	Uvažované trendy rozvoja hospodárskej základne

5.1.1 Vymedzenie podunajského regiónu

* Podunajský región je územie tesne späté s históriou formovania krajiny ovplyvňovanou hlavne tokom rieky Dunaja, jeho ramien a prítokov.

* Vysoko hodnotný prírodný potenciál tohto územia (zásoby pitnej vody, kvalitná poľnohospodárska pôda, jedinečné prírodné hodnoty flóry a fauny) je nepretržite devastovaný hospodárskou činnosťou.

* Rieka Dunaj je jedným zo základných článkov stredoeurópskeho priestoru vo využívaní a prenose energie, formovania kultúrno-spoločenských a obchodných vzťahov v smere zo západu na východ. Vybudovanie kanálu Rýn-Mohan-Dunaj prispelo k vytvoreniu predpokladov pre integráciu Stredoeurópskeho Podunajského regiónu na základe všestranne výhodných politicko-ekonomických vzťahov.

* Územie regiónu Podunajsko zahrnuje celý okres Bratislava-mesto, Dunajská Streda a Komárno, z okresu Bratislava vidiek celý územný obvod Stupava a prevažnú časť územných obvodov Malacky, Senec a Pezinok, z okresu Galanta časť územného obvodu Galanta a Sládkovičovo, z okresu Nové Zámky celý územný obvod Štúrovo a prevažnú časť územného obvodu Nové Zámky (podľa územného členenia SR platného do júla 1996).

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 5-1: Mapa územného členenia podunajského regiónu do júla 1996

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 5-2: Mapa územného členenia podunajského regiónu od júla 1996

* Všetky údaje v tejto kapitole sú spracované pre územné členenie platné do júla 1996.

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\5_1.BMP}

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\5_2.BMP}

5.1.2 Prirodzený potenciál územia

* Najdôležitejšie východiskové potenciály v území sú ekologický a hydrologický potenciál.

* Nosný fenomén územia je rieka Dunaj a jej ľavostranné prítoky (Morava, Váh, Hron, Ipeľ). Okrem tohto fenoménu je výrazným potenciálom v území:

- chránená vodárenská oblasť Žitný ostrov (CHVO ŽO) - ako jedna z najväčších zásobární podzemnej pitnej vody v strednej Európe,

- vysoko kvalitná poľnohospodárska pôda a rozvinutá poľnohospodárska, najmä rastlinná výroba,

- bohatý výskyt geotermálnych prameňov,

- osobitné fragmenty prírodných hodnôt - ekosystémov flóry a fauny,

- značná rezerva pracovnej sily,

- možnosti energetického využitia netradičných zdrojov,

- splavnosť rieky Dunaj ako medzinárodnej vodnej cesty.

5.1.3 Potenciál vytvorený ľudským faktorom

* Pôsobením ľudského faktora v území vznikajú tieto ďalšie potenciály: urbanizačný, dopravný, energetický, výrobný, rekreačný. Ich rozvoj sa často dostáva do rozporu so zachovaním zdravého prírodného prostredia.

5.1.4 Obyvateľstvo, osídlenie

* Riešené územie regiónu má rozlohu 4.542 km², čo predstavuje 9,3 % celkovej rozlohy SR a v regióne býva viac ako 900 tis. obyvateľov, t.j. 17,1 % všetkých obyvateľov Slovenska.

* Bez Bratislavy má územie hustotu osídlenia 110 obyv./km², ktorá je takmer na úrovni celoslovenského priemeru.

* Územie regiónu bez Bratislavy vykazuje index rastu obyvateľstva 109,8, čo nedosahuje ani celoslovenský priemer (116,1) a za 20 rokov zaznamenalo prírastok cca 41 100 obyvateľov.

* Z celkového počtu obyvateľov. 73,6% žilo v mestách 26,4% na vidieku. 24,1% obyvateľov bolo v pred-produkčnom veku a 17,4% v poprodukčnom, z čoho vyplýva index vitality 1,385. Avšak tento index bude klesať, v roku 2000 dosiahne hodnotu 1,181 a v roku 2010 len 1,002. Index vitality je vyšší v mestách (1,528), ale nižší na vidieku, v malých dedinách dokonca nižší ako 1,000.

5.1.5 Ekonomická aktivita obyvateľstva a hospodárska základňa

* Na riešenom území veľkého územného celku (VÚC) bolo ku dňu sčítania ľudu 3. 3. 1991 celkom 460 790 ekonomicky aktívnych osôb. V jednotlivých sídelných štruktúrach je situácia nasledovná:

Štruktúra ekonomickej aktivity regiónu tab. 5-1:

Okres, časť okr.	Počet ekon. aktívnych osôb	% podiel na celkovom počte obyvateľ.	Ekon. akt. pracujúci mimo obce bydliska	% podiel z počtu ekon. akt. osôb
Bratislava mesto	235 682	53,3	7 157	3,0
Bratislava - vidiek	61 205	51,1	37 781	61,7
Dunajská Streda	55 405	50,7	24 813	44,8
Galanta	9 350	46,6	5 138	55,4
Komárno	52 288	47,9	13 659	26,1
Nové Zámky	46 860	46,5	12 728	27,2
Región spolu	460 790	51,1	101 321	22,0

Výhľadový vývoj ekonomicky aktívneho obyvateľstva, tab. 5-2:

Región	1991	2000	2010
Počet obyv. v prod. veku	526 840	585 070	600 400
Počet obyvateľov v poprod. veku	156 705	166 030	209 910
Ekon. aktív. z prod. veku	421 090	457 500	469 500
Ekon. aktív. z poprod. veku	17 200	18 100	22 900
Celkový počet ekon. akt.	438 290	475 600	492 400
% podiel z celkového počtu obyv.	48,6	50,2	48,2

5.1.6 Národnostná skladba obyvateľstva

* Vývoj národnostnej skladby obyvateľstva v okresoch podunajského regiónu je nasledovný:

Vývoj národnostnej skladby obyvateľstva okresov Podunajska, tab.5-3:

	Počet tis. obyv.		Perc. podiel 1961			Perc. podiel 1991
O k r e s	1961	1991	slov.	čes.	maď.	slov.	čes.	maď.
Brat.- mesto	261,0	441,2	90,6	4,6	3,5	91,1	2,5	4,4
Brat.- vidiek	129,9	145,7	87,6	1,0	10,3	91,1	1,2	7,2
Dun. Streda	87,8	109,3	12,2	0,8	86,7	11,3	0,6	87,2
Galanta *)	127,0	143,8	53,8	0,7	45,6	55,5	0,7	43,0
Komárno	105,2	109,2	29,6	0,7	69,4	25,8	0,8	72,3
Nové Zámky *)	144,9	153,5	58,0	0,4	41,4	56,8	0,7	41,7

*) Počet obyvateľov celého okresu - do Dunajskej oblasti z toho patrí len časť: cca 20 tis. obyvateľov Galantského okresu a 100,7 tis. obyvateľov z okresu Nové Zámky.

5.1.7 Hospodárska základňa

* Na území regiónu sa nachádza 16 centier dochádzky, do ktorých dochádza viac ako 500 pracovníkov. Najvýraznejšiu dochádzku za prácou vykazuje mesto Bratislava, do ktorého dochádza cca 88 500 pracovníkov a pokrýva 30 % celkovej hospodárskej základne mesta.

* Riešené územie regiónu poskytovalo k 31. 12. 1990 celkom 471 240 pracovných príležitostí a intenzitou 52,3 pracovných príležitostí na 100 obyvateľov vysoko prevyšuje celoslovenský priemer (46,2).

* Samotné mesto Bratislava výrazne ovplyvňuje hospodársku základňu celého regiónu tým, že koncentruje 267 880 pracovných príležitostí, t.j. 56,8 %. Pre Bratislavu je charakteristická vysoká intenzita zamestnanosti (60,7 %) a výrazné zastúpenie terciálneho sektoru, ktorý poskytuje 62,6 % všetkých pracovných príležitostí mesta.

* Ostatné územie (bez Bratislavy) vykazuje celkovú intenzitu zamestnania 44,3, čo je pod úrovňou celoslovenského ukazovateľa.

* Okresy riešeného územia regiónu Podunajsko sú prebytkovými (okrem mesta Bratislavy) z hľadiska zdrojov pracovných síl.

* Podunajsko je oblasť s dôležitým potenciálom priemyselných a stavebných kapacít, ich výrazná koncentrácia je v jadre regiónu (Bratislava) a hospodársko-priemyselných centrách Dunajská Streda, Komárno a Nové Zámky, čiastočne v podružných priemyselných centrách Malacky, Pezinok, Senec, Veľký Meder, Šamorín, Hurbanovo, Kolárovo a Štúrovo.

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 5-5: Situácia turistických atrakcií v regióne

1 - Historické pamiatky, 2 - Kultúrne zariadenie, 3 - Folklór, 4 - Letné tur. stredisko,

5 - Horské tur. stredisko, 6 - Termálne kúpalisko, 7 - Colnica

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\5_5.BMP}

5.1.8 Uvažované trendy rozvoja hospodárskej základne

* V jadre regiónu, v Bratislave, pôjde výhľadove o odstránenie silného negatívneho dopadu na zložky ŽP a postupnú reštrukturalizáciu výrob i odvetvovej štruktúry. Počíta sa s rozvojom strojárstva, potravinárstva, stavebnej výroby i základne skladového hospodárstva (chémia a petrochémia naďalej budú patriť k nosným odvetviam).

* Na území Bratislava - vidiek majú predpoklad rozvoja strojárstvo, potravinársky priemysel (vinárstvo, spracovanie zeleniny, mäsa, mlieka), priemysel stavebných látok v rámci perspektívnych zásob štrkopieskov, tehliarskych surovín, zásobníky zemného plynu. Rekreačné centrá okolo zdrže pod Bratislavou podnietia rozvoj "turistického priemyslu".

* Na území okresu Dunajská Streda je rozhodujúcim potenciálom pre rozvoj základne II. sektoru báza poľnohospodárskej prvovýroby, na základe ktorej je predpoklad rozvoja spracovateľsko-potravinárskeho komplexu, čiže nových spracovateľských kapacít menšieho rozsahu, ktorých výroba by bola účelne prepojená s existujúcimi kapacitami potravinárskeho priemyslu. Potrebné je tiež využitie priestoru Gabčíkovo. Na území medzi kanálom a Dunajom sa počíta s výstavbou rekreačnej oblasti a s rozvojom agroturistiky.

* Na území okresu Komárno je perspektívny rozvoj špecializovaného strojárstva. Silný potenciál poľnohospodárskej prvovýroby dáva možnosti pre rozvoj kapacít spracovateľsko - potravinárskeho komplexu, ako aj ďalší rozvoj existujúcich potravinárskych výrob.

* Na území okresu Nové Zámky má možnosti pre rozvoj existujúca základňa nosných priemyselných odvetví - elektrotechnický priemysel, strojárstvo, potravinárstvo a priemysel papiera a celulózy. Potrebná je ekologizácia výrob v nosnom podniku JCP Štúrovo.

5.2 Možnosti turisticko-rekreačného využívania územia

5.2.1	Prierez históriou Dunaja
5.2.2	Rekreačný význam Dunaja
5.2.3	Rekreačné centrum pod Petržalkou
5.2.4	Využitie staveniskových zariadení SVD G-N
5.2.5	Rekreačno-športový vodácky areál v Čunove
5.2.6	Rekreačný areál medzi Vojkou a Bodíkmi
5.2.7	Agroturistická zóna obcí Dobrohošť, Vojka a Bodíky
5.2.8	Rozvoj cykloturistických a vodáckych trás
5.2.9	Očakávané prínosy turistického ruchu

5.2.1 Prierez históriou Dunaja

* Dunaj - prastará rieka je poznačená vplyvom najstarších kultúr. Rimania mali Dunaj za severnú hranicu svojej ríše. Slávny Limes Romanus - rímske pohraničie sa prakticky tiahol po Dunaji. Dunaj bol svedkom príchodu Slovanov a neskorších hunských bojových zväzov. Tu zažili svoj rozvoj i pád ríše Veľkomoravská, Byzantská i Rakúsko-Uhorská. Od pradávna bol veľkou obchodnou tepnou medzi východom a západom. Dunaj spája navzájom mnohé národy a hrá významnú úlohu už od dávnej minulosti. Žiadna iná rieka nevtisla tak hlboko svoju pečať po dlhé tisícročia do tvárí ľudí a miest okolo nej.

* Dunaj je aj v súčasnosti dôležitou dopravnou tepnou, na jeho brehoch ležia stovky priemyselných závodov, štyri hlavné mestá (Viedeň, Bratislava, Budapešť, Belehrad) a stovky miest a dedín.

* Po otvorení prieplavu Rýn-Mohan-Dunaj (l992) tvorí Dunaj súčasť 3500 km dlhej transeurópskej vodnej magistrály, spájajúcej Severné a Baltické more s Čiernym morom.

5.2.2 Rekreačný význam Dunaja

* Dunaj a jeho okolie na našom území sa využívali najmä na športové a rekreačné aktivity. Patria sem: Devín, športové lodenice v Karlovej Vsi, medzi mostmi v Petržalke prírodné kúpalisko Lido, Čunovo, Rusovce, Hamuliakovo, Hrušov, Bodíky, Komárno, Štúrovo a ďalšie.

* Po výstavbe vodného diela Gabčíkovo rekreačný význam celého územia neobyčajne vzrastie, pretože podmienky pre rozvoj rekreácie, a to prístupnosť krásnej dunajskej prírody, veľké vodné plochy, ramená, lužné lesy, sú v podstatnej miere lepšie, ako pred výstavbou vodných diel, alebo bez ich realizácie.

* K zaujímavým turistickým lokalitám regiónu budú patriť Devín, Bratislava, Medveďov, Komárno, Iža. Štúrovo, Kovačov-Chlaba, Malé Karpaty, Hrušovská zdrž.

5.2.3 Rekreačné centrum pod Petržalkou

* Prvá zóna nadväzuje na Petržalku, obvod Bratislavy na pravom brehu zdrže so 150 000 obyvateľmi. Zdrž je 16 km dlhá, 1 - 4 km široká, s plochou 38 km². (Podrobne je spracovaná v štúdii "Rekreačno-športové využitie územia pri Dunaji - Stavoprojekt Bratislava).

* Celé uvažované územie je riešené v prirodzenej forme lesoparku s dunajskými ramenami, ostrovmi a polostrovmi, nábrežiami a zastavanými plochami pre športové a rekreačné zariadenia (kúpaliská, pláže, rôzne ihriská, reštaurácie, kaviarne, hotely, botely, zábavné zariadenia, lodenice, prístavy), končiac umelou veslárskou dráhou olympijských parametrov, ktorá vznikla ťažbou štrku. Počíta sa tu aj s osobným prístavom pre športové a obytné lode a jachty.

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 5-6: Situácia rekreačnej oblasti pod Petržalkou

1 - Bazén 2000 m dlhý pre preteky športových člnov,
2 - Prístavy športových člnov a jácht,	3 - Rekreačno-športové objekty

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\5_6.BMP}

5.2.4 Využitie staveniskových zariadení SVD G-N

* Druhou zónou je ľavá strana zdrže a derivačného kanála a na tomto území titulné zariadenia staveniska vodného diela. V rámci výstavby SVD G-N tu pracovalo v špičkových rokoch až 5000 zamestnancov. Pre týchto sa naprojektovali a postavili ubytovne ako definitívne objekty, s možným následným využitím pre zdravotníctvo, rekreáciu, turistický ruch a šport. Ide o strediská v Čilistove, Hornom Bare, Gabčíkove a hotel Kormorán.

* Stredisko v Čilistove má tisícštyristo postelí. Bol tu prednostne navŕtaný zdroj termálnej vody, na základe ktorého boli vyprojektované štúdie pre vybudovanie veľkého areálu termálneho kúpaliska s celoročnou prevádzkou, vrátane komplexného turistického strediska na brehu hrušovskej zdrže s osobným prístavom pre lodné spojenie s Bratislavou.

* Pri Čilistove sa nachádza hotel Kormorán s plážovo upraveným rozšíreným priesakovým kanálom.

* Stredisko v Hornom Bare má kapacitu tisíc postelí s potrebnou turistickou infraštruktúrou (ubytovacie, stravovacie, maloobchodné, športové a rekreačné zariadenia). Stredisko by slúžilo okrem turistického ruchu aj prímestskej rekreácii obyvateľov okresného mesta Dunajská Streda.

* Najväčšie je stredisko v Gabčíkove. Má kapacitu dvetisícdvesto postelí a kompletnú turistickú infraštruktúru. Na území mesta je zdroj termálnej vody s kúpaliskom, ktoré bude potrebné dobudovať ako komplexný areál s celoročnou prevádzkou. Atraktivitou tohto strediska je stupeň Gabčíkovo s vodnou elektrárňou a dvoma plavebnými komorami. Súčasne môže slúžiť ako východisko turistov a vodákov do ramien Dunaja.

* O uvedené strediská sa dnes zaujímajú rôzne organizácie. Treba však rozumne zvážiť ich plnohodnotné využitie a nájsť správne riešenie v duchu nových hospodárskych podmienok. Využívanie kapacít týchto zariadení pre rôzne školiace a podnikové rekreačné zariadenia je dnes už minulosťou z ideologického i ekonomického hľadiska. Využitie takýchto zariadení si vyžaduje komerčnú a najmä celoročnú prevádzku.

5.2.5 Rekreačno-športový vodácky areál v Čunove

* Výstavba tretej zóny rekreácie a vodných športov prebieha na území medzi pomocnou plavebnou komorou a haťou na obtoku, na mieste kde bolo prehradené staré koryto Dunaja. Obsahuje jednak žľab umožňujúci preplavenie malých člnov z hornej hladiny zdrže do starého koryta Dunaja a dvojité koryto divokej vody slúžiace pre vodný slalom, alebo splavovanie gumovým člnom. Parametre týchto korýt divokej vody prekonávajú aj olympijskú divokú vodu v Sao de Urgel v blízkosti Andorry. Centrum vodných športov zahrňuje aj ubytovacie a stravovacie zariadenia pre návštevníkov, lodenicu a rôzne ďalšie stavby.

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 5-8: Rekreačná oblasť Zdrže Čunovo

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 5-9: Pohľad na rekreačný areál Čunovo

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 5-9a: Areál vodných športov Čunovo - Divoká voda

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 5-10: Letecký pohľad na vodácky športový areál Čunovo

R - rekreačné priestory

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\5_8.BMP}

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\5_9.BMP}

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\5_9a.BMP}

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\5_10.BMP}

5.2.6 Rekreačný areál medzi Vojkou a Bodíkmi

* Štvrtou zónou je územie medzi derivačným kanálom a starým korytom Dunaja. Tu stavbári vyhĺbili jazerá s čistou vodou (tzv. materiálové jamy). Po odstránení následkov výstavby a malých úpravách, v tomto priestore vznikne ideálne prostredie pre rekreáciu, turistický ruch, šport a rybolov.

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} VÚCR Bratislava - Obr. 5.7: Rekreačný areál medzi Vojkou a Bodíkmi

* Plánované stredisko turistiky a vodných športov okolo dvoch jazier (pôvodne materiálových jám) s kapacitou asi 10000 návštevníkov denne, bude východiskovým bodom pre návštevníkov vnútrozemskej delty Dunaja, pre plachtenie v starom Dunaji a aj pre agroturistiku a jazdu na koni.

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\5_7.BMP}

5.2.7 Agroturistická zóna obcí Dobrohošť, Vojka a Bodíky

* Obce Dobrohošť, Vojka a Bodíky tvoria širšie okolie štvrtej zóny. Majú sa pretvoriť na agroturistické strediská, pričom si zachovajú pôvodnú funkciu bývania. Projekt prestavby je už súčasťou regionálneho plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja okresu Dunajská Streda. Vo Vojke bude umiestnené spoločné občianske vybavenie. Pre miestnych občanov sa tu ponúkajú možnosti dobrého zamestnania, podnikania a príjmov a pre návštevníkov atraktívne turistické a rekreačné aktivity.

5.2.8 Rozvoj cykloturistických a vodáckych trás

* Prilákať nových, najmä zahraničných turistov má za cieľ "Cykloturistický projekt pri Dunaji". Ide o predĺženie medzinárodnej turistickej cyklotrasy z Hainburgu do Budapešti.

* Jej nová časť má viesť územím Slovenska po ľavom brehu Dunaja. Slovenskú trasu zhodnotili experti ako plne vyhovujúcu, s mnohými atraktivitami a krásnou prírodou.

* Po Gabčíkovo sa naša trasa plne vyrovná rakúskemu štandardu. Ďalšia časť po Štúrovo bude potrebovať menšie terénne úpravy. Prednosti našej trasy, najmä vďaka vhodným, už dobudovaným komunikáciám, predčili aj úroveň maďarskej trasy. Takýmto využitím podunajských rekreačných možností a ich propagáciou v zahraničí sa u nás vytvára ďalšia atrakcia turistického ruchu.

5.2.9 Očakávané prínosy turistického ruchu

* Turistický ruch sa koncom tohto storočia stane najsilnejším národohospodárskym odvetvím na svete. Aj pre našu republiku sa tu otvárajú veľké možnosti - okrem funkcií preventívneho udržiavania zdravia, plnohodnotného využívania voľného času a športovania, získať aj pracovné príležitosti pre desaťtisíce najmä mladších občanov a podstatné zvýšenie príjmov z domáceho a zahraničného turistického ruchu.

* V ekonomickom hodnotení SVD G-N sa počítalo s ročnou návštevnosťou postupne až 1,8 mil. osobodní, s národohospodárskym prínosom z rekreácie a športového rybárstva 28,2 mil. Kčs/rok, čo predstavovalo len 1,2 % celkových národohospodárskych prínosov SVD G-N.

5.3 Zlepšenie stavu územnej infraštruktúry a úspory
nákladov náväzných investícií

5.3.1	Zlepšenie stavu územnej infraštruktúry
5.3.2	Vplyv SVD G-N na náväzné investície

5.3.1 Zlepšenie stavu územnej infraštruktúry

* Výstavba SVD G-N nevyvolala nutnosť presídlenia obcí. V nevyhnutnej miere dochádza k preloženiu komunikácií a jednotlivých budov formou výstavby náhradných objektov, ktorých zostatková hodnota sa tým zvyšuje. Okrem toho sa vybudovali rôzne nové komunikácie a objekty technickej i občianskej vybavenosti (vodovody, kanalizácie s ČOV, obchody, reštaurácie, kultúrne centrá, zdravotné strediská a pod.), ktoré zlepšujú stav územnej vybavenosti.

5.3.2 Vplyv SVD G-N na náväzné investície

* Realizácia SVD G-N umožňuje dosiahnutie úspor nákladov vo viacerých náväzných investíciách. Sú to najmä:

- závlahy s gravitačným odberom vody z priesakových kanálov,

- splavnenie dolného Váhu vzdutím hladiny riečnym stupňom Nagymaros,

- prečerpávanie závlahovej vody z Dunaja do Ipľa.

* Odpadnú každoročné náklady na bagrovacie práce, ktorými sa udržiavala aspoň minimálna plavebná hĺbka v Dunaji.

* Vzdutie hladiny v zdrži vylúči nutnosť nákladnej rekonštrukcie prístavu v Bratislave, ktorý v dôsledku zahlbovania koryta Dunaja bol v priemere polovinu roka neprístupný.

5.4 Vplyv SVD G-N na poľnohospodársku a lesnú výrobu

5.4.1	Záber pôdy a jej kompenzácia
5.4.2	Prognóza vplyvu VDG na poľnohospodársku a lesnú výrobu

5.4.1 Záber pôdy a jej kompenzácia

* Podľa spoločného zmluvného projektu SVD G-N malo trvale zabrať 10783 ha územia v Slovenskej republike a 4535 ha v Maďarskej republike. Rozdelenie tohto záberu na Gabčíkovo a Nagymaros, podľa druhu pôdy je uvedené v nasledujúcej tabuľke 5-4.

Druh pôdy	Gabčíkovo			Nagymaros			Spolu G+N
(ha)	SR	MR	Sp.	SR	MR	Sp.	SR	MR	Sp.
Intravilán	28	149	177	40	170	215	68	324	392
Polnohosp. p.	2230	499	2729	1670	1240	2910	3900	1739	5639
Lesná pôda	2560	1126	3686	825	395	1220	3385	1521	5106
Ostatná pôda	1255	501	1756	2175	450	2625	3430	951	4381
Spolu	6073	2275	8348	4710	2260	6970	10783	4535	15318

* Humus odobratý spod kanála bol použitý z väčšej časti na rekultiváciu neplodnej pôdy mimo územia SVD G-N, vo výmere 2000 hektárov.

* Ľavobrežná hrádza zdrže bola prisunutá bližšie k brehu, čím sa do chráneného územia pričlenilo asi 3000 hektárov dobrej poľnohospodárskej pôdy, ktorá nemohla byť dosiaľ využívaná pre poľnohospodársku výrobu, vzhľadom na vysokú pravdepodobnosť každoročných letných záplav.

* Celková bilancia plochy poľnohospodárskej pôdy je preto aj po výstavbe SVD G-N pozitívna - predstavuje zvýšenie o vyše 1000 hektárov.

5.4.2 Prognóza vplyvu VDG na poľnohospodársku a lesnú výrobu

* Bilanciu vplyvu zmeny hladiny podzemnej vody na rastlinnú produkciu vypracovala Štátna melioračná správa podľa prognózy zo 70-tych rokov a výsledné hodnoty boli zahrnuté do ekonomického hodnotenia. Skutočnosť je výrazne priaznivejšia ako prognóza.

* Štátne lesy vypracovali odhad strát spôsobených predčasným výrubom lesov v oblasti zdrže a úbytkom lesnej pôdy, ktoré sa tiež zahrnuli do celkového ekonomického hodnotenia.

* V celom úseku vodného diela Gabčíkovo (až na zanedbateľne malé plochy) došlo po realizácii plánovaných opatrení k priaznivému zvýšeniu hladiny podzemných vôd nielen v oblasti inundácie, ale aj v chránenom území, čo vytvára predpoklady zvýšenia lesnej i poľnohospodárskej produkcie.

5.5 Vplyv SVD G-N na rybné hospodárstvo

5.5.1	Vývoj dunajského rybárstva v minulosti
5.5.2	Vplyv Gabčíkova na dunajské rybárstvo

5.5.1 Vývoj dunajského rybárstva v minulosti

* V priebehu posledných desaťročí sme boli svedkami postupného znižovania výlovu všetkých, ale najmä hospodársky cenných druhov rýb. Príčinou bol postupne sa zhoršujúci vodný režim - najmä zaklesávanie koryta rieky v úseku od Bratislavy po obec Bodíky.

* Výlov hospodársky cenných druhov rýb mal preto v slovenskom úseku Dunaja výrazne klesajúci trend. Dokladom sú tieto údaje o priemerných ročných výlovoch:

Obdobie	1966-70	1971-75	1976-80	1986-90	1991-92
Výlov t/r	67,782	49,557	41,495	30,243	13,907

5.5.2 Vplyv Gabčíkova na dunajské rybárstvo

* Zdrž už od roku 1993 začala slúžiť ako rozsiahle neresisko fytofilných druhov rýb svojím rastlinným pokryvom, nachádzajúcim sa v severnej a hornej zóne.

* Vybudovaním odberného zariadenia pri obci Dobrohošť sa vytvorila možnosť ovládať vodný režim ramien Dunaja pre účely rybárstva. Je preto možné očakávať stabilne vyššie výlovy rýb oproti tým, ktoré sa dosahovali v posledných 20-tich rokoch, a to aj napriek obmedzenejšiemu pohybu rýb v dôsledku vybudovaných sektorov v sústavách ramien.

* Zvýšený národohospodársky prínos športového rybárstva (zahrnutý do prínosu z rekreačného využívania) bol v roku 1980 hodnotený čiastkou len 1,2 mil. Kčs/r.

5.6 Vplyv SVD G-N na hospodársky rozvoj územia

* Vplyvom SVD G-N sa dosiahne sporiadanie vodohospodárskych pomerov územia, zlepšenie možnosti vodnej dopravy, vytvorenie nového, obnovujúceho sa zdroja energie, rozvoj turizmu, rozvoj rôzneho priemyslu v blízkosti nádrže, zvyšovanie hrubého domáceho produktu v regióne, zvyšovanie zamestnanosti, rast príjmov a životnej úrovne obyvateľstva.

* Predpokladalo sa, že jednorazový prínos z tohto titulu dosiahne 10 % jednorazových nákladov diela, z čoho ročný prínos sa počítal ako anuita pri úrokovej miere 10 %. Ročný prínos takto odhadnutý na 1 % jednorazových nákladov predstavoval 8,7 % celkových národohospodárskych prínosov SVD G-N.

6. Prírodné podmienky

* V roku 1965 sa z iniciatívy investorov vodného diela uskutočnilo prvé sympózium o vplyve SVD G-N na životné prostredie. Problém dopadov VD Gabčíkovo na životné prostredie riešil až URBION v rámci biologického projektu spracovaného v roku 1976. Tento projekt bol v roku 1986 aktualizovaný a doplnený.

* Najnovší prístup k ekologickým problémom poriečnej zóny Dunaja v oblasti derivačného kanála VD Gabčíkovo, realizovaný na základe dialógov v rokoch 1988 až 1990, umožňuje už zohľadnenie najnovších požiadaviek vedeckých pracovníkov Slovenskej akadémie vied, výskumných ústavov poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, rybárstva i ďalších ekológov a ochrancov prírody, ktorí prejavili záujem o spoluprácu.

6.1 Inventarizácia stavu prírody

6.2 Stav a perspektíva vývoja toku a sústav ramien

6.3 Kvalita vody Dunaja

6.4 Podzemné vody

6.5 Lužné lesy

6.1 Inventarizácia stavu prírody

6.1.1	Stručná rekapitulácia genézy územia vnútrozemskej delty
6.1.2	Obsah a závery Bioprojektov 1976 a 1986

6.1.1 Stručná rekapitulácia genézy územia vnútrozemskej delty

* V dôsledku náhlej a výraznej zmeny sklonu dna koryta v úseku pri Palkovičove si Dunaj vytvoril po obidvoch stranách ojedinelý riečny fenomén vo forme vnútrozemskej delty. Rozprestiera sa od Bratislavy po Medveďov a pozostáva z hustej siete hlavných a vedľajších ramien, ktoré vytvárajú súbežný prietočný systém vedľa rieky.

{ewc MVIMAGE, MVIMAGE,!video}

* Vybudovaním ochranných hrádzí, ktorých počiatky siahajú do 13. storočia a v podstate ich dnešné vedenie bolo realizované po povodni v roku 1853, sa táto delta obmedzila na 2,0 až 5,0 km široký pás vedľa Dunaja.

* Zúženie priestoru, na ktorom meandrovali ramená Dunaja, urýchlil proces sedimentácie, vyvolávajúcej nutnosť periodického zvyšovania povodňových hrádzí.

* Koncom minulého storočia (od sedemdesiatych rokov) sa realizovalo vytvorenie predtým nejestvujúceho hlavného koryta, v ktorom - v dôsledku skrátenia jeho trasy - došlo k podpore erozívnych procesov, k postupnému znižovaniu vzájomnej interakcie a k oddeľovaniu ekosystémov hlavného toku a ramien, čomu napomáhali aj ďalšie zásahy človeka v prospech zlepšovania splavnosti hlavného koryta (regulácia na "malú vodu", bagrovanie plavebnej dráhy, výstavba výhonov sústreďujúcich prietoky do stredu koryta). Súčasne sa dreviny tvrdých luhov nahradzovali produkčnejšími mäkkými luhmi.

* Ramenná sústava situovaná v medzihrádzovom priestore pomáha odviesť povodňové prietoky, poskytuje bez zvláštneho zarybňovania druhovú pestrosť a hodnotný výlov rýb, lužné lesy majú až 7-násobný ročný prírastok drevnej hmoty oproti bežnému priemeru, nachádza sa tu mimoriadne bohatstvo rastlinných a živočíšnych druhov a v jej okolí sú vzácne využiteľné vodné zdroje pitnej vody.

* Podmienkou zachovania existencie vnútrozemskej delty je vzájomné pôsobenie medzi Dunajom a ramennými sústavami. Táto väzba sa dynamicky mení v priebehu roka v závislosti od prietokov, resp. vodných stavov.

* Zachovanie výnimočnosti tohto regiónu, napriek prebiehajúcim zmenám, je záujmom nielen špecializovaných biológov, ale aj laickej verejnosti, obdivujúcej prírodné krásy tohto územia. Bez pomoci vodného diela Gabčíkovo by oživenie voľakedy aktívnych ramien Malého a Mošonského Dunaja, ako aj sústavy bočných ramien vnútrozemskej delty Dunaja bolo nemožné, takže by boli odsúdené na zánik.

6.1.2 Obsah a závery Bioprojektov 1976 a 1986

* Bioprojekt spracovaný URBION-om v spolupráci s Ústavom biológie a krajiny SAV a výskumnými ústavmi lesného hospodárstva a pôdoznalectva sa zaoberal:

- lesným hospodárstvom (odlesnenie, zmeny v skladbe porastov, zalesnenie ramien, rekultivácia dočasne zabraných lesov),

- poľnohospodárstvom (usporiadanie poľnohospodárskej výroby a zmeny v štruktúre a organizácii, využitie skrývky, rekultivácia dočasne zabranej pôdy),

- rybné hospodárstvo (rybochovné zariadenia a opatrenia),

- poľovníctvo (usporiadanie revírov, odchyt a zazverenie),

- hygienické pomery (čistota vody, zásobovanie pitnou vodou, redukcia exhalátov),

- ochrana prírody (analýza stavu, koncepcia, zásady študijných plôch, opatrenia na ochranu a reguláciu, znovuoživenie),

- rekreácia a cestovný ruch (zabezpečenie súladu s prírodou),

- štruktúra a estetika krajiny (začlenenie SVD, zazelenenie),

- priemysel (možnosti rozvoja, ťažba štrku).

* Závery Bioprojektov smerovali k zabezpečeniu ekologickej stability územia a k prioritnej ochrane vodných zdrojov. Hydrotechnickými opatreniami, ktoré sa mali realizovať spolu s uvedením diela do prevádzky, sa sledovalo udržanie hladiny podzemnej vody v biologicky aktívnych vrstvách.

* V dôsledku územných zmien sa navrhlo nové administratívne usporiadanie.

* Územný plán veľkého územného celku zo septembra 1986 sa zaoberal len územím medzi kanálom a starým korytom Dunaja.

* Včasným realizovaním odporúčaných opatrení sa sleduje predídenie škodám na lesných porastoch a poľnom hospodárstve. Zabránenie poklesu hladiny podzemnej vody súčasne zamedzí škodám na prírode, v dôsledku narušenia ekologickej rovnováhy.

6.2 Stav a perspektíva vývoja toku a sústav ramien

6.2.1	Stav toku a ramien v posledných desaťročiach
6.2.2	Perspektíva vývoja konfigurácie Dunaja a ramien

6.2.1 Stav toku a ramien v posledných desaťročiach

* Pre enormný záujem niektorých národohospodárskych odvetví sa v posledných desaťročiach pristúpilo k intenzívnej ťažbe štrkových zásob Dunaja. Ročne vyťažené množstvá štrkov vysoko prekročili tranzitné prietoky splavenín (v priemere 600000 m³/rok), ktoré sa v posledných desaťročiach znižovali v dôsledku výstavby vodných diel na rakúskom úseku Dunaja.

* V rokoch 1953 - 1972 bolo vyťažené 17,7 mil m³ štrku zo spodného úseku Dunaja medzi Mošonským Dunajom a ústím Ipľa. Od roku 1972 do 1989 sa v hornom úseku vyťažilo 48,3 mil. m³ štrku, a to aj v súvislosti s údržbou plavebnej dráhy a s ochranou Bratislavy proti povodniam.

* Vplyvom veľkej ťažby a zmenšujúceho sa prísunu splavenín z horného toku nastala degradácia koryta, ktorá prerástla do značného negatívneho environmentálneho dopadu.

* Hladina tzv. gabaritného prietoku (950m³.s^-1) bola znížená v Bratislave až o dva metre. Pre túto hladinu bolo treba zabezpečiť plavebnú hĺbku 25 dm, so šírkou dna 120 - 180 m. Postup znižovania hladín je graficky ukázaný na obr. 6-1.

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 6-1: Zmeny hladín gabaritného prietoku v profile Bratislava

* Zaklesnutím dna toku a hladín najmä nízkych prietokov sa ďalej redukovala miera interakcie medzi režimom vôd Dunaja a podzemných vôd zázemia.

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\6_2.BMP}

6.2.2 Perspektíva vývoja konfigurácie Dunaja a ramien

* Gabaritné rozmery plavebného koryta možno dosiahnuť len vybudovaním vodných diel sústavy SVD G-N a zavzdutím prirodzených riečnych úsekov. V takom prípade by nepriaznivé ekologické dopady bolo možné plne kompenzovať gravitačným prívodom vody do ramien úpravami ramien a zakaskádovaním starého koryta Dunaja v úseku derivácie.

* Nedokončenie plánovaných investičných zámerov a ponechanie toku v stave, v akom sa nachádzal v roku 1989, tesne pred plánovaným prehradením, by malo aj katastrofálne environmentálne a hospodárske následky:

- Pokračujúce znižovanie hladiny podzemných vôd by zhoršovalo podmienky poľnohospodárskej produkcie.

- Pokračovalo by veľkoplošné vysychanie lesov a znižovala by sa ich produkcia.

- Väčšiu časť roka by suché ramená neposkytovali prostredie pre reprodukciu a život rýb a tým by dochádzalo k znižovaniu počtu a druhovosti aj vtáctva.

- Plytšie ramená by postupne zarástli a v priebehu niekoľkých generácií by sa stratili. Zníženie prietočnosti inundácie by počas povodní zvýšilo pravdepodobnosť porušenia ochranných hrádzí.

- Poklesnuté hladiny podzemných vôd by nepriaznivo vplývali na kvantitu a kvalitu zásob podzemných vôd okolo Dunaja.

- Pokračujúca erózia Dunaja v Bratislave by ohrozovala stabilitu mostných pilierov a brehových stavieb.

- Bratislavský prístav by po väčšiu časť roka bol pre nedostatočnú plavebnú hĺbku neprístupný a vyžadoval by nákladnú rekonštrukciu.

6.3 Kvalita vody Dunaja

6.3.1	Kvalitatívne charakteristiky dunajskej vody
6.3.2	Biologické znečistenie
6.3.3	Obsah voľného kyslíka, možnosti eutrofizácie
6.3.4	Obsah plavenín, režim sedimentácie

6.3.1 Kvalitatívne charakteristiky dunajskej vody

* Voda Dunaja reprezentuje nevýrazný kalcium - bikarbonátový typ. Je stredne mineralizovaná (350-450 mg/l). Reakcia vody má v celoročnom priebehu amplitúdu 7,0-8,6 jednotiek pH.

Obsah katiónov:	Na - 3-10 mg/l,	Ca - 40-60 mg/l,	Fe - 0-1 mg/l,
	K - 2-4 mg/l,	Mg - 12-23 mg/l.

* Z dusíkatých látok je prítomný NH₄ - do 1,0 mh/l, dusičňany - 5-20 mg/l.

* Koncentrácie ortofosforečňanov majú hodnotu 0,1-0,6 mg/l. Z aniónov prevládajú hydrogénuhličitany - 140-230 mg/l, sírany - 25-40 mg/l a chloridy - 6-20 mg/l.

6.3.2 Biologické znečistenie

* Z hľadiska biologického znečistenia, charakterizovaného biochemickou spotrebou kyslíka "BSK", sa kvalita vody Dunaja od začiatku osemdesiatych rokov postupne zlepšuje. Z pôvodného zatriedenia do IV. triedy kvality postúpila po výstavbe viacerých čistiarní odpadových vôd (ČOV) v profile nad Bratislavou do II. triedy.

* V rámci výstavby vodného diela Gabčíkovo sa uviedla do prevádzky ČOV pod Petržalkou na pravej strane Dunaja a v obciach okolo zdrže sa okrem zásobovania vodou vybudovali kanalizácie s ČOV.

* Situácia s vypúšťaním znečistených odpadových vôd je horšia na pravej strane Dunaja, kde odpadové vody Györu sú zatiaľ vypúšťané cez Mošonský Dunaj bez čistenia. Pritom nie je vylúčené, že nedostatok financií na výstavbu tejto a ďalších ČOV v Maďarsku bol aj jedným z dôvodov opozície proti dokončeniu SVD G-N.

6.3.3 Obsah voľného kyslíka, možnosti eutrofizácie

* Z hľadiska obsahu voľného kyslíka je kvalita dunajskej vody mimoriadne dobrá. Nasýtenosť kyslíkom sa pohybuje v rozmedzí 80-90 %. Nameraný obsah kyslíka sa pohybuje v rozmedzí 8-13 mgO₂/l, priemer okolo 10 mg O₂/l, s minimálnym nameraným obsahom cca 7 mg O₂/l, čo sú hodnoty priaznivejšie ako na iných tokoch. Obsah kyslíka, teplota i oživenie vody sa v priebehu roka menia formou sínusoidy s maximom v lete a minimom v zime.

* Pri relatívne krátkej dobe zdržania, vyšších prietokoch v letnom období a nižšej teplote vody dodávanej z alpských prítokov (1-20 ^oC) sa nevytvárajú predpoklady na výrazné zníženie obsahu voľného kyslíka a na eutrofizáciu - nadmerné oživenie dunajskej vody mikroorganizmami, ani po spomalení toku v zdržiach.

* Aj staré koryto Dunaja a sústava ramien mali byť (a v súčasnosti aj sú) dotované takým prietokom, aby v hlavných ramenách voda prúdila rýchlosťou dostatočnou na zamedzenie utesnenia dna jemnými sedimentmi a masovej eutrofizácie.

6.3.4 Obsah plavenín, režim sedimentácie

* Prietok plavenín v profile Bratislava je priemerne 2,866 mil.t/rok, obsah organických látok sa odhaduje na 10-20 %. Časť z týchto plavenín sa samozrejme usadí v zdrži a v prívodnom kanáli.

* V miestach, kde by sedimenty prekážali, ich bude možné v budúcnosti ťažiť a použiť na vytváranie ostrovčekov pre hniezdenie vtáctva (na základe dobrých skúseností zo zdrže Madunice), resp. na vytvorenie zóny plytkej vody pozdĺž pravostrannej hrádze, podľa potrieb rybárstva.

6.4 Podzemné vody

6.4.1	Hladiny podzemných vôd
6.4.2	Využiteľné zásoby podzemných vôd
6.4.3	Kvalita podzemných vôd

6.4.1 Hladiny podzemných vôd

* Náplavový kužeľ kvartérnych sedimentov siahajúci pozdĺžne s Dunajom od Bratislavy po Medveďov, priečne od Malého Dunaja po Mošonský, bol pri Gabčíkove zatlačený do hĺbky až vyše 400 metrov. Toto mnohovrstevnaté porézne prostredie je vyplnené vodou, vytvárajúc obrovskú dynamickú zásobáreň podzemnej vody prúdiacej súbežne s Dunajom.

* Sedimentačné vrstvy miestami vytvorené občas menej priepustným materiálom spôsobujú až 30-násobný rozdiel v horizontálnej a vertikálnej priepustnosti, znemožňujúc priame prúdenie vody do väčších hĺbok.

* Dunaj tečie na vrchu náplavového kužeľa, odkiaľ voda napája podzemné vody tečúce šikmo na obe strany od Dunaja až po Malý Dunaj a Mošonský Dunaj, ktoré s hladinou nižšou ako v Dunaji fungujú ako obvodový drén náplavového kužeľa. Hlbšie vrstvy podzemnej vody sú napájané z oblasti tesne pod Bratislavou, kde nepriepustné neogénne podložie prudko klesá do hĺbky.

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP}

Obr. 6-4: Trend hladín vody v Dunaji v období 1953-1993

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 6-5: Trend hladín podzemnej vody pozdĺž Dunaja, 1953-1993

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 6-6: Pokles hladín podzemnej vody od 1960 do 1990

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\6_5.BMP}

6.4.2 Využiteľné zásoby podzemných vôd

* Zásoby podzemných vôd v náplavovom kuželi Dunaja boli na základe geometrických rozmerov a pórovitosti sedimentov odhadnuté na 15 miliárd m³. Toto číslo však nič nehovorí o veľkosti využiteľných zásob, ktoré sú podstatne viac závislé od iných, ako geometrických faktorov.

* Najdôležitejším faktorom podmieňujúcim množstvo využiteľných zásob podzemnej vody je množstvo vody, ktoré tieto zásoby doplňuje, t.j. ktoré infiltruje z povrchu do podzemia. Keby sa odoberalo čo len o liter za sekundu viac, ako je "podzemná zásobáreň" dotovaná, bez ohľadu na jej veľkosť, postupne by (rýchlejšie, alebo pomalšie) dochádzalo k znižovaniu jej hladiny, t.j. k poklesu hladiny podzemnej vody, s katastrofálnymi dôsledkami pre ekosystémy na povrchu.

* Množstvo vsakujúcej vody je zase závislé od tlaku (výšky hladiny) a priepustnosti povrchu.

* Druhým veľmi dôležitým faktorom je kvalita vody, ktorá môže čiastočne znížiť využiteľnosť daných zásob, alebo ich ekonomicky podstatne znevýhodniť nutnosťou zložitej a nákladnej úpravy.

* Pri sústavnom poklese hladiny povrchových vôd nutne klesala aj výdatnosť zdrojov. Pokles celkovej využiteľnosti podzemných zdrojov tejto oblasti sa ešte nepociťoval, lebo z možných asi 13 m³.s^-1sa v súčasnosti využíva len asi tretina. Vzdutie hladiny Dunaja v hornej časti Žitného ostrova zvýši infiltráciu povrchovej vody do podzemia a zvýši aj využiteľnú kapacitu zdrojov podzemných vôd asi na 18 m³.s^-1.

6.4.3 Kvalita podzemných vôd

* Kvalita podzemnej vody je závislá od kvality povrchovej vody. Vrchná vrstva podzemnej vody je silne znečistená najmä splachmi z poľnohospodárskej pôdy (rôznymi agrochemikáliami, najmä nitrátmi), ale aj ropnými produktmi. Znečistenie povrchových vrstiev vyradilo z používania všetky lokálne studne. Znečistená voda nie je vhodná ani na závlahy. Hrúbka znečistenej vrstvy sa časom zväčšuje.

* V dôsledku znečistenia povrchových vrstiev podzemnej vody boli napríklad vo vodnom zdroji Kalinkovo pre nevyhovujúcu kvalitu vody vyradené z prevádzky vrty (studne) plytšie ako 40 m.

* Zvýšenie dynamiky prúdenia hornej vrstvy podzemných vôd po zavzdutí povrchových vôd v hornej časti Žitného ostrova vytvára predpoklady postupného prepláchnutia znečistenej vrstvy a zastavenia ďalšieho šírenia znečistenia smerom do hĺbky.

6.5 Lužné lesy

6.5.1	Vývoj a charakteristika
6.5.2	Očakávaný vplyv vodného diela Gabčíkovo

6.5.1 Vývoj a charakteristika

* V priestore vnútrozemskej delty Dunaja boli priaznivé podmienky pre vývoj lužných lesov, ktoré sú charakteristické tým, že pre transpiráciu majú k dispozícii omnoho viac vody (cca 1000 mm), ako dodávajú atmosferické zrážky (celoročne cca 580 mm, z toho vo vegetačnom období len necelých 320 mm). Podľa miestnych podmienok, ktoré sa menili v čase, sa menila aj skladba lužných lesov.

* Vývin dunajských lužných lesov bol ovplyvnený najmä zmenami v prietokovom a splaveninovom režime Dunaja a antropickými zásahmi. Bol to najmä presun prietokov z východného ramena (dnešného Malého Dunaja) do južného ramena (dnešného hlavného toku) a protipovodňové opatrenia, ktoré ovplyvnili prietokový režim v medzihrádzovom priestore, rozsah, čas a dĺžku trvania i výšku záplav.

* Po vybudovaní hrádzí sa vytvorili výhodné podmienky pre pestovanie šľachtených (kanadských) topoľov. V posledných desaťročiach boli lesy nepriaznivo ovplyvnené klesaním hladiny v Dunaji i podzemných vôd v jeho okolí a topoľové porasty začali vo viacerých lokalitách (Rusovce) vysychať.

* Pôvodne boli rozšírené varianty topoľa panónskeho a vyskytoval sa aj topoľ biely, jaseň, brest, jelša lepkavá a sivá. Úžitkové formy topoľov sa začali vysádzať okolo roku 1850. Po roku 1918 i po druhej svetovej vojne sa rozširovali šľachtené kanadské topole, v rozsahu asi 3000 ha, a to aj v okolí Gabčíkova.

6.5.2 Očakávaný vplyv vodného diela Gabčíkovo

* Vodným dielom Gabčíkovo je ovplyvnených 4014 ha lesov v dvoch oblastiach:

- okolie zdrže s rozsahom lesov asi 1092 ha,

- oblasť ramennej sústavy - v inundačnom území 2289 ha a mimo neho 633 ha, spolu 2922 ha.

* V oblasti zdrže sa predpokladalo zlepšenie zásobovania porastov vodou a zlepšenie rastových podmienok pre intenzívne pestovanie topoľových porastov.

* V oblasti ramennej sústavy, kde prevládajú prechodné luhy s topoľovými monokultúrami (70 %), sa bude dodávať potrebné množstvo vody do ramennej sústavy cez nápustný objekt v Dobrohošti.

7. Vývoj schémy a technické riešenie SVD G-N

7.1 Štúdium rôznych možností využitia Dunaja pod Bratislavou

7.2 Rekapitulácia prieskumných a výskumných prác

7.3 Popis pôvodného riešenia SVD G-N

7.4 Zmluva o výstavbe a prevádzke SVD G-N

7.5 Podniky a osoby zabezpečujúce prípravu a realizáciu SVD G-N

7.1 Štúdium rôznych možností využitia Dunaja
pod Bratislavou

7.1.1	Úvod
7.1.2	Štúdie zo začiatku päťdesiatych rokov
7.1.3	Riešenia so zníženou hladinou stupňa (hate) pod Bratislavou
7.1.4	Riešenia so stupňom Bratislava - Wolfsthal
7.1.5	Porovnanie s ďalšími, tzv. konkurenčnými alternatívami

7.1.1 Úvod

* Spoločné študijné práce na využitie vodnej energie Dunaja medzi Bratislavou a Budapešťou sa začali v roku 1951. Predpokladalo sa, že spodná časť spoločného československo-maďarského úseku bude využívaná vodným dielom Visegrád (neskôr Nagymaros) situovaným v rkm 1696,25. Predpokladaná kóta vzdutia 108,50 m n.m.(Jadran) zasahovala až povyše Komárna. Zhora bola limitom hladina priemerného prietoku na hranici s Rakúskom: 136,0 m n.m. (Jadran), čo poskytovalo využiteľný hrubý spád 37,5 m.

7.1.2 Štúdie zo začiatku päťdesiatych rokov

* V rokoch 1952-55 študovala čsl. strana 13 rôznych schém riešenia, ktoré boli zhora ohraničené haťou (alebo riečnym stupňom) v Bratislave, v rkm 1864, s kótou hladiny 136,0 m n.m. (J). Riešenia zahrnovali:

- výlučne riečne stupne (tri a šesť stupňov),

- čisto kanálové riešenia (dva kanály s dvoma stupňami),

- kombinované riečno-derivačné riešenia s jedným riečnym stupňom (Bratislava, alebo Komárno) a kanálom s jedným, alebo dvoma stupňami.

7.1.3 Riešenia so zníženou hladinou stupňa (hate) pod Bratislavou

* Hladina na kóte 136,0 m n.m.(J) zavzdúvala aj časť rakúskeho spádu v 7,5-kilometrovom československo-rakúskom úseku Dunaja. Na základe dohody s rakúskou stranou sa hladina prvého stupňa (hate) mala:

- buď znížiť na kótu 134,0 m n.m. (J) (11 alternatív maď. strany), alebo

- znížiť až na kótu 132,0 m n.m. (J).

* Maďarská strana študovala aj 4 alternatívy riešenia vodnej elektrárne Višegrád (neskôr premenovanej na Nagymaros), umiestnenej v rkm 1696,5, s hladinou na kóte 108,5 m n.J.m. Československá strana navrhovala umiestniť tento dolný riečny stupeň vyššie, pri meste Szob, na konci hraničného úseku Dunaja.

7.1.4 Riešenia so stupňom Bratislava - Wolfsthal

* Investičná úloha spoločného vodného diela Wolfsthal - Bratislava bola schválená vládnym uznesením č. 892 dňa 1. 10. 1958 a do konca roku 1959 bol vypracovaný spoločný zmluvný projekt. Tento stupeň potom ohraničil z jednej strany úsek Dunaja využívaný sústavou československo-maďarských vodných diel medzi Bratislavou a Budapešťou.

* Vládne delegácie dňa 7. 10. 1958 uložili vypracovať ďalšie štúdie horného úseku, ktoré mali vychádzať z rovnakých východiskových podkladov a predpokladov (Obr. 7-1):

- alternatíva s jedným kanálovým stupňom Gabčíkovo na ľavej strane,

- alternatíva s jedným kanálovým stupňom Lipót na pravej strane,

- dva kanálové stupne, jeden na ľavej a druhý na pravej strane Dunaja - z hate Hrušov (rkm 1842,0) vedie ľavostranný kanál 8,5 + 4,5 km na VE Šuľany a z hate Bagomer (rkm 1813,2) vedie pravostranný kanál 17,4 + 4,6 km na VE Vének,

- tri riečne stupne: Čilistov (rkm 1842,75, hladina 131,5 m n.J.m.), Gabčíkovo (rkm 1821,10) a Kližská Nemá (rkm 1792,30).

* Vo všetkých týchto alternatívach bolo posledným stupňom kaskády vodné dielo Nagymaros v rkm 1696,25. Slovenská strana pôvodne navrhovala dolný stupeň v profile Chľaba.

* Dňa 20. 4. 1963 schválili vládne delegácie koncepciu jednostupňového derivačného riešenia na ľavej strane Dunaja. Podľa tejto koncepcie bolo v roku 1963 vypracované prvé znenie investičnej úlohy, upravené po pripomienkovaní v marci 1964.

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 7-1: Schematické znázornenie alternatívnych riešení študovaných pred schválením výsledného riešenia v roku 1963

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\7_1.BMP}

7.1.5 Porovnanie s ďalšími, tzv. konkurenčnými alternatívami

* Štúdie spracované do roku 1963 jednoznačne preukázali, že:

- derivačné riešenia s kanálom na pravej strane Dunaja sú pri inak rovnakých parametroch investične náročnejšie,

- dvojstupňové (a viacstupňové) riešenia využitia horného úseku sú nákladnejšie a poskytujú nižší energetický efekt,

- najvýhodnejším riešením je ľavostranná derivácia s jedným kanálovým stupňom, využívajúcim celý spád daného úseku,

- varianty situovania stupňov (kanálových i riečnych) majú nevýrazný vplyv na výslednú efektívnosť riešenia.

* Vzhľadom na snahu československej strany oddialiť realizáciu riešenia schváleného v roku 1963 sa nasledujúcich viac ako 10 rokov znovu študovali ďalšie riešenia, o ktorých bolo vopred zrejmé, že nemôžu priniesť žiadne výrazné energetické, ekonomické, ani environmentálne výhody oproti riešeniu schválenému v roku 1963.

* V auguste 1966 bolo napríklad znovu porovnané derivačné riešenie s dvojstupňovým riečnym riešením (oba s riečnym stupňom Nagymaros) a alternatívnym derivačným riešením (podľa Ing. Truchlíka), v ktorom riečny stupeň Bratislava-Wolfsthal je posunutý až pod Petržalku a kanálový stupeň Gabčíkovo II má zníženú hornú hladinu, ale dolný stupeň je tiež posunutý nižšie po toku, až do profilu Ujpest.

* Konkurenčné alternatívy neboli ekonomicky výhodnejšie, a čo je hlavné, neboli by rakúskou stranou akceptované. Ich cieľom bolo zdržovať realizáciu. Neboli ani prerokované s maďarskou stranou. Ani ďalšia séria konkurenčných riešení vyhodnotených a porovnaných s pôvodnou derivačnou v roku 1968 nepriniesla nič nového ani výhodnejšieho.

* V roku 1973 sa vypracovala ďalšia národná i spoločná projektová úloha na SVD G-N. Ropná kríza v tomto roku upozornila na nereálnosť spoliehania sa na zvyšovanie dovozu energie a palív za fixné ceny a na nutnosť využívania domácich, obnoviteľných zdrojov, ktoré navyše neprodukujú žiadne plynné, ani tekuté škodlivé odpady. V nasledujúcich rokoch sa už intenzívne pripravovalo vypracovanie Spoločného zmluvného projektu (SZP).

7.2 Rekapitulácia prieskumných a výskumných prác

7.2.1	Inžiniersko-geologické prieskumné práce
7.2.2	Terénne pokusy
7.2.3	Seizmicita územia
7.2.4	Výskum energetickej prevádzky a jej vplyvu na plavbu
7.2.5	Vodohospodárske výskumy
7.2.6	Biologický výskum

7.2.1 Inžiniersko-geologické prieskumné práce

* Prvý inžiniersko-geologický prieskum československo-maďarského úseku Dunaja pod Bratislavou, na oboch stranách - na Žitnom Ostrove a Szigetköze začal začiatkom päťdesiatych rokov, spolu s prieskumom v úseku Višegrád - Nagymaros.

* Rozsiahla etapa prieskumných prác sa uskutočnila v rokoch 1964-1966 v rámci spoločného československo-maďarského výskumného programu pre výsledné kanálové riešenie.

7.2.2 Terénne pokusy

* V súvislosti s inžiniersko-geologickým a hydrogeologickým prieskumom pre SVD Gabčíkovo - Nagymaros sa urobili aj viaceré terénne pokusy, zamerané na skúmanie niektorých inžiniersko-geologických vlastností priamo v teréne.

* Pre poznanie filtračných pomerov sa urobili v Gabčíkove na dvoch miestach dva dlhodobé čerpacie veľkopokusy. V rokoch 1963-1966 bolo v Gabčíkove vo forme veľkopokusu preskúšané injektovanie dna a stien stavebnej jamy.

7.2.3 Seizmicita územia

* V septembri 1965 prerokovali čsl. a maď. odborníci seizmicitu územia, so zvláštnym zreteľom na údaje, ktoré by slúžili pre projektovanie SVD Gabčíkovo - Nagymaros. Stanovili sa izoseizmické línie v okolí komárňanského epicentra. Pre účely projektu sa stanovili seizmické zóny pozdĺž Dunaja.

* Najvyšší registrovaný stupeň seizmicity je 6⁰ MCS, projekt sa robil pre zrýchlenie zodpovedajúce seizmicite o dva stupne vyššej.

7.2.4 Výskum energetickej prevádzky a jej vplyvu na plavbu

* V rámci energetického výskumu sa preriešili rôzne spôsoby prevádzky VE Gabčíkovo, aby sa upresnili hodnoty zaručeného výkonu, možnosti špičkovej prevádzky pri rôznych prietokoch, možnosti regulácie frekvencie a dodávaného výkonu, preberania náhlych zmien zaťaženia, jalovej prevádzky a zásady bežných a generálnych opráv. Prevádzka vodnej elektrárne v žiadnom prípade nesmela ohroziť bezpečnosť plavby, vytváraním neprípustného vlnenia.

* Okrem normálnej prevádzky sa študovali aj problémy prevádzky pri povodniach, v zimnom období, počas ľadochodu a pod., vrátane vplyvu všetkých druhov prevádzky na plavbu.

7.2.5 Vodohospodárske výskumy

* Boli urobené nasledujúce vodohospodárske výskumy a štúdie:

- vodný režim,

- režim splavenín a sedimentácie,

- zimný a ľadový režim,

- režim podzemných vôd,

- režim kvality vody - súčasný i budúci,

- bilancia vody (neenergetických odberov v študovanom úseku).

* Spolu sa spracovalo 365 výskumných prác a štúdií, ktoré boli vzájomne s maďarskou stranou odsúhlasené a doporučené.

7.2.6 Biologický výskum

* Aby sa sústava vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros čo najmenej dotkla prírodného a životného prostredia, vypracoval Štátny inštitút urbanizmu a územného plánovania URBION v spolupráci s Ústavom experimentálnej biológie a ekológie Slovenskej akadémie vied "Biologický projekt záujmového územia výstavby Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros." V našich podmienkach išlo o prvú akciu tohto druhu.

* Prvý "Bioprojekt" z roku 1976 inventarizoval súčasný stav a formuloval odporúčané opatrenia.

* Druhý "Bioprojekt" z roku 1986 sa zaoberal riešením územného celku medzi kanálom a starým Dunajom.

7.3 Popis pôvodného riešenia SVD G-N

* Sústava vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros využíva 205 km dlhý úsek Dunaja medzi riečnym kilometrom 1860 a rkm 1655, pričom úsek Gabčíkovo, využívajúci spád priemerne 21 m, končí prehĺbením Dunaja v rkm 1791 (dĺžka 69 km), zatiaľ čo v úseku Nagymaros, dlhom 136 km, sa energeticky využíva spád priemerne len 7 m.

* SVD G-N pozostáva z nasledujúcich hlavných objektov:

Vodné dielo Gabčíkovo:

- hať Dunakiliti,

- hrádze riečnej zdrže Hrušov - Dunakiliti,

- derivačný kanál: ohrádzovaný prívodný kanál,

- kanálový stupeň Gabčíkovo so špičkovou vodnou elektrárňou a plavebnými komorami,

- derivačný kanál: zahĺbený odpadný kanál,

- regulačné opatrenia v starom koryte Dunaja na úseku derivácie,

- prehĺbenie koryta Dunaja pod Palkovičovom.

Vodné dielo Nagymaros:

- hrádze a iné ochranné opatrenia pozdĺž riečnej zdrže a prítokov,

- riečny stupeň Nagymaros s priebežnou elektrárňou, haťou a plavebnými komorami,

- prehĺbenie koryta Dunaja pod stupňom Nagymaros.

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 7-3: Situácia SVD G-N

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 7-3a: Pozdĺžny profil SVD G-N

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 7-3b: Situácia VD Gabčíkovo

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 7-3c: Pohľad umelca

7.3.1	Hať Dunakiliti
7.3.2	Zdrž Hrušov - Dunakiliti
7.3.3	Prívodný kanál
7.3.4	Kanálový stupeň Gabčíkovo
7.3.5	Odpadný kanál
7.3.6	Regulačné opatrenia v starom koryte Dunaja, v úseku derivácie
7.3.7	Prehĺbenie Dunaja pod vyústením odpadného kanála
7.3.8	Hrádze a iné ochranné opatrenia zdrže Nagymaros
7.3.9	Riečny stupeň Nagymaros
7.3.10	Prehĺbenie koryta Dunaja pod Nagymarosom
7.3.11	Objemy stavebných prác
7.3.12	Zakladanie hlavných objektov

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\7_3.BMP}

river bank = riečny breh,

weir = hať,

canal step = kanálový stupeň,

river step = riečny stupeň,

bank = breh,

bottom = dno,

reservoir = zdrž,

protection dyke = ochranná hrádza,

power canal = prívodný kanál,

tail-race canal = odvodný kanál,

impounded WL Q = vodná hladina pri Q= ,

bottom of river bed = dno riečneho koryta,

excavation of river bed = vybágrovanie koryta,

reservoir Nagymaros = zdrž Nagymaros,

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\7_3a.BMP}

weir = hať,

step = stupeň

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\7_3b.BMP}

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\7_3c.BMP}

7.3.1 Hať Dunakiliti

* Miesto pre hať Dunakiliti bolo vybrané na pravobrežnom priepichu koryta Dunaja na území MR v profile rkm 1842. V zdrži bude vzdutá hladina na kóte 131,10 m n.m. Hať zabezpečuje prepúšťanie povodňových prietokov, ľadu a stáleho prietoku minimálne Q = 50 m³.s^-1 do starého koryta.

* Hať (Obr. 7-5) má 7 polí so šírkou po 24 m. Krajné pravobrežné pole slúži aj ako pomocná plavebná komora (24x125m).

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 7-5: Rez haťou Dunakiliti

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\7_5.BMP}

7.3.2 Zdrž Hrušov - Dunakiliti

{ewc MVIMAGE, MVIMAGE,!video}

* Prihaťová riečna zdrž Hrušov - Dunakiliti so šírkou 1-4,5 km je z obidvoch strán ohrádzovaná (Obr. 7-6). Objem zdrže zabezpečuje možnosť 6-hodinovej prevádzky VE Gabčíkovo v špičkovom režime. Pritom sa hladina vody zníži nie viac ako o 1-1,5 m. Celkový objem vodnej nádrže je 200 mil. m³, z toho 49 mil. m³ je určených na transformáciu prietokov pre špičkovú prevádzku VE.

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 7-6: Hrádze zdrže Hrušov - Dunakiliti

* Teleso hrádzí je vybudované zo štrkopieskov, s hlinitým, resp. asfaltobetónovým tesnením. Svahy hrádzí medzi korunou a lavičkou sú opevňované betónovými doskami z prefabrikátov typu "HARUŠTIAK" a tiež asfaltobetónovým opevnením.

* Pretože zemina pod hrádzami je veľmi priepustná, sú vo vzdialenosti 55-120 m od osi hrádze vybudované priesakové kanály.

1 - prebudovaná hrádza, štrk, 2 - zatrávnené svahy, 3 - filter, 4 - pätová drenáž, 5 - priečna drenáž,

6 - upravený podklad, 7 - hlinená vrstva s ochranou, 8 - betónové obloženie, 9 – predsunutý tesniaci koberec

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\7_6.BMP}

7.3.3 Prívodný kanál

{ewc MVIMAGE, MVIMAGE,!video}

* Prívodná časť derivačného kanála (Obr. 7-7) lichobežníkového profilu má trojakú funkciu: prívod vody zo zdrže k vodnej elektrárni Gabčíkovo, prepúšťanie časti povodní a zabezpečenie plavby. Dĺžka kanála je 17 km, šírka v dne od 268 m do 737 m. Šírka koruny hrádze je 6 m. Návodné svahy sú opevnené asfaltovým plášťom hrúbky 18 cm. Vzdušné svahy hrádzí sú zahumusované a osiate trávou.

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 7-7: Rez hrádzou prívodného kanála

* Na izoláciu dna kanála sa použila PVC fólia. Fólia je pokrytá vrstvou hlinito-piesočného a štrkového materiálu hrubého spolu 1,1 m.

* Šírka prívodného kanála medzi hrádzami bola navrhnutá tak, aby pri návrhovom prietoku 4000 m³.s^-1 rýchlosť prúdenia vody v najužšom profile kanála nebola väčšia ako 1 m.s^-1 a pri prepúšťaní povodne 1,3 m.s^-1.

* Objem vody v kanáli je 43 mil. m³ (spolu so zdržou 243 mil. m³), z toho pre transformovanie prietokov sa využíva asi 11 mil. m³.

* Pozdĺž päty vzdušného svahu hrádzí sú vybudované priesakové kanály. Hladina vody v priesakových kanáloch sa reguluje v závislosti od výšky vody v Dunaji pomocou vzdúvacích objektov, umiestnených každé 2 - 3 km.

* V km 1,0 premáva naprieč kanálom kompa, ktorá spája obce Kyselica a Vojka na obidvoch stranách kanála.

1 - vrchná vrstva zeminy, 2 - štrk/piesok, 3 - priesakový kanál, 4 - asfaltový kryt, 5 - vozovka, 6 - vyrovnaný kompaktný terén bez povrchovej vrstvy, 7 - tesnenie z PVC fólie,

8 - štrková stabilizovaná ochranná vrstva hrúbky 100 cm

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\7_7.BMP}

7.3.4 Kanálový stupeň Gabčíkovo

{ewc MVIMAGE, MVIMAGE,!video}

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 7-8: Pohľad na kanálový stupeň Gabčíkovo

* Vo vodnej elektrárni je inštalovaných 8 vertikálnych Kaplanových turbín s priemerom obežného kolesa 9,3 m. Turbíny pracujú pri spádoch 23,4-16,0 m; prietok vody potrebný pre dosiahnutie plného výkonu pri týchto spádoch je 420-651 m³.s^-1.

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 7-9: Priečny rez VE Gabčíkovo

* Turbíny sú priamo spojené so synchrónnymi vertikálnymi alternátormi s menovitým výkonom 90 MW. Šesť agregátov je pripojených do 400 kV energetickej sústavy a 2 agregáty do lokálnej energosústavy s výkonom 110 kV.

* Rozvodňa 400 kV je riešená úsporne ako zapuzdrená a je umiestnená v budove vodnej elektrárne, rozvodňa 110 kV je umiestnená pod pätou hrádzí, vedľa plavebných komôr.

* Vodná elektráreň má inštalovaný výkon 720 MW; v priemernom roku vyrobí pri priebežnej prevádzke 2 980 GWh a pri špičkovej prevádzke 2 730 GWh elektrickej energie za rok.

* Dve plavebné komory situované na ľavej strane vodnej elektrárne (v smere toku) sú vysunuté do hornej vody (Obr. 7-10). Dĺžka každej komory je 275 m, šírka 34 m. V dne plavebnej komory sú tri pozdĺžne galérie, ktorými sa plnia a prázdnia plavebné komory. Plavebné komory sú prepojené medzi sebou, čo umožní úsporu vody 50 % .

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 7-10: Priečny rez plavebnými komorami stupňa Gabčíkovo

* Dolné záhlavie je hradené otočnými vrátami, horné segmentovým uzáverom spúšťaným do dna. Nad a pod plavebnými komorami sú rejdy široké 160 m. V blízkostí dolných záhlaví komôr je vybudovaná riadiaca veža pre plavebnú prevádzku. Komory sa plnia z odberného objektu situovaného na hornej strane. Výtokový tunel končí na ľavej strane elektrárne.

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\7_8.BMP}

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\7_9.BMP}

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\7_10.BMP}

7.3.5 Odpadný kanál

* Hĺbka odpadného kanála je 14-18 m, dĺžka 8,2 km (od VE do km 1811 Dunaja), jeho trasa je priama. Priečny profil má miskovitý tvar, šírka v dne 185 m, sklon svahov nad dnom do výšky 5 m 1:5 a vyššie 1:3. Štrkopieskový materiál z výkopu sa použil na vybudovanie hrádzí prívodného kanála.

* Priečny profil odpadného kanála bol navrhnutý tak, aby pri prietoku 4000 m³.s^-1 stredná rýchlosť prúdenia vody nebola väčšia než 1 m.s^-1 a aby dno a svahy kanála zostali stabilné.

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 7-10a: Priečny rez odpadovým kanálom

1 - vrchná vrstva zeminy, 2 - hrubý štrk, 3 - línia hladiny pre Q= 4000 m³.s^-1, 4 - hydrostatická voda z Nagymarosa, 5 - pôvodný terén, 6 - vrstva z blokov 120 cm, 7 - filtračná vrstva,

8 - úložisko hliny

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\7_10a.BMP}

7.3.6 Regulačné opatrenia v starom koryte Dunaja, v úseku derivácie

* Účelom regulácie koryta Dunaja na úseku kanála je pomocou výstavby dnových prahov udržiavať hladinu v starom koryte pri prietoku 50 až 200 m³.s^-1 na úrovni potrebnej pre zavodňovanie ramien a lužných lesov. Prahy budú riešené tak, aby nebránili prietoku povodní, aby umožnili športovú plavbu starým korytom a aby v niektorých miestach zabezpečili prepojenie koryta a bočných ramien na oboch stranách Dunaja.

7.3.7 Prehĺbenie Dunaja pod vyústením odpadného kanála

* Koryto Dunaja na úseku od rkm 1811 do 1791 (pod zaústením odpadného kanála) sa prehĺbi na dĺžke 20 km, za účelom zväčšenia výroby elektrickej energie (zvýšenie spádu o 1,7 m), zlepšenia plavebnej hĺbky a zvýšenia protipovodňovej bezpečnosti priľahlého územia.

7.3.8 Hrádze a iné ochranné opatrenia zdrže Nagymaros

* Objem riečnej zdrže Nagymaros je 170 mil. m³, vzdutá hladina na kóte 107,83 m n.m. (Bpv). Výber miesta stupňa Nagymaros (rkm 1696,25) bol zdôvodnený tým, že na úseku 1695-1700 km preteká Dunaj úzkou horskou úžinou, prechádzajúcou ďalej do doliny širokej niekoľko km.

* V priebehu výstavby vodného diela sa počíta s rekonštrukciou existujúcich ochranných hrádzí, so spevnením brehov a vybudovaním priesakových kanálov. Ochranné opatrenia zahrnujú aj výstavbu odvodňovacích kanálov, čerpacích staníc a spojovacích kanálov. V rámci ochranných opatrení na území SR a MR sa pozdĺž Dunaja počíta s vybudovaním hrádzí v dĺžke 100 km. Dĺžka hrádzí pozdĺž Ipľa bude 15 km, pozdĺž Hrona 4,5 km, Váhu - 28 km, Malého Dunaja - 12 km a Mošonského Dunaja - 18 km.

7.3.9 Riečny stupeň Nagymaros

{ewc MVIMAGE, MVIMAGE,!video}

* Riečny stupeň Nagymaros sa skladá (zľava doprava) z dvoch plavebných komôr, vodnej elektrárne a hate.

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 7-11: Situácia stupňa Nagymaros

* Dve plavebné komory (Obr. 7-12) rozmerov 2x34x275 m (rovnaké ako v Gabčíkove) budú vybudované v hornej vode. Dolné záhlavie uzatvárajú vzperné vráta, systém plnenia a prázdnenia taktiež rovnaký ako v Gabčíkove.

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 7-12: Plavebné komory stupňa Nagymaros

* Na strednom múre komôr, v blízkosti dolného záhlavia bude budova dozorne plavby.

* Vodná elektráreň Nagymaros podľa prijatej koncepcie sa nachádza medzi dvojicou plavebných komôr na ľavom brehu a haťou so 7 poľami a šírkou po 24 m na pravom brehu. Maximálny výkon každej zo šiestich priamoprietočných turbín (Obr. 7-13) je 27,4 MW, hltnosť 466 m³.s^-1, navrhovaný spád 6,8 m.

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 7-13: Priečny rez VE Nagymaros

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 7-14: Priečny rez haťou Nagymaros

* Inštalovaný výkon priebežne pracujúcej vodnej elektrárne je 157,8 MW, priemerná ročná výroba el. energie bude 1025 GWh.

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\7_11.BMP}

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\7_12.BMP}

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\7_13.BMP}

1 = cestný most, 2 = os stupňa, 3 = pôvodný terén

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\7_14.BMP}

7.3.10 Prehĺbenie koryta Dunaja pod Nagymarosom

* Navrhuje sa prehĺbenie koryta Dunaja poniže stupňa Nagymaros až do profilu km 1655 za účelom zabezpečenia väčšieho spádu VE Nagymaros znížením dolnej hladiny o 0,8 m pri prietoku 3000 m³.s^-1, čím sa dosiahne aj zväčšenie plavebných hĺbok pod stupňom a zvýšenie hydraulickej kapacity medzihrádzového priestoru.

7.3.11 Objemy stavebných prác

* Výstavba vodných diel Gabčíkovo a Nagymaros si vyžaduje podľa zmluvného projektu realizáciu týchto objemov rôznych stavebných prác:

Položka	Gabčíkovo	Nagymaros	Spolu
Zemné práce, (mil. m³):
- primárne výkopy vrátane odstránenia ornice (humusu)	83	24	107
- ťažba štrkopiesku pláv. bagrom	52	11	63
- zhutnený násyp hrádzí	55	18	73
- hlinité tesniace jadro hrádzí a tesniace koberce	16	2	18

Tesnenie PVC fóliou (mil. m²)	7	-	7
Štrkopieskové filtre (mil. m²)	2,0	1,1	3,1
Injektáž dna tesniacej vane (mil. m²)	1,7	-	1,7
Asfaltobetónové tesnenie	1,5	-	1,5
Výlom skaly odstrelom (mil. m³):	-	0,6	0,6
Podzemné tesniace steny, (mil. m²):	0,4	1,3	1,7
Betóny a železobetóny, (mil. m³):	1,6	0,8	2,4

Dlažby (opevnenia):
- betónové, (mil. m³)	2,2	0,8	3,0
- kamenné, (mil. m³)	2,5	1,8	4,3

7.3.12 Zakladanie hlavných objektov

* Zakladanie hlavných objektov je najvýznamnejšou časťou výstavby SVD G-N. Gabčíkovo sa budovalo v chránenom území, ale jeho základy dosahovali do hĺbky 30 m pod hladinu podzemnej vody, a to v hlbokom a veľmi priepustnom štrkovom podloží. Hať Dunakiliti sa zakladala v inundácii na ľavom brehu Dunaja, na rovnakom podloží, ale nie tak hlboko. V prípade Nagymarosu chýba štrkové podložie, ale všetky tri časti riečneho stupňa sa zakladali v jednej stavebnej fáze, priamo v koryte Dunaja.

* Bolo rozhodnuté použiť obvodné podzemné tesniace steny 60 m hlboké a dno stavebnej vane bolo utesnené injektážou ílobetónovou zmesou. Toto umožnilo vykopať hlbokú stavebnú jamu vodnej elektrárne a plavebných komôr Gabčíkovo s podstatne menším prítokom priesakovej vody, ktorú bolo možné odstrániť čerpaním.

* Zakladanie hate Dunakiliti bolo tiež realizované v tesnenej stavebnej vani s injektovaným dnom. Toto bolo úspešne vykonané zahraničnými (rakúskymi) dodávateľmi pre maďarskú stranu.

* Riečny stupeň Nagymaros sa predpokladal vybudovať na skalnom podloží tvorenom andezitmi. V roku 1988 sa vykopala jedna stavebná jama pre celý riečny stupeň situovaný do pôvodného koryta Dunaja, ktorý bol prevedený cez dočasný obtok. Avšak ohrádzky tejto vykopanej stavebnej jamy boli zrušené v roku 1995, Dunaj bol vrátený do svojho starého koryta a brehy boli rehabilitované.

7.4 Zmluva o výstavbe a prevádzke SVD G-N

7.4.1	Zásady a charakter Zmluvy
7.4.2	Obsah Zmluvy 1977
7.4.3	Náklady a účinky spoločného diela
7.4.4	Dôsledky vynechania spoločného ekonomického hodnotenia SVD
7.4.5	Splnomocnenci vlád
7.4.6	Orgány splnomocnencov vlád
7.4.7	Dohody a protokoly súvisiace so Zmluvou 1977

7.4.1 Zásady a charakter Zmluvy

* Návrh textu Zmluvy a jej podmienok spracovali špičkoví odborníci oboch štátov tak, aby zodpovedala ich potrebám a aby pokrývala záväzky, ktoré oba štáty prevzali na seba v rámci Dunajskej komisie. Už v rámci prípravných rokovaní sa strany dohodli na riešení otázky hraníc a prístupnosti hlavných objektov. Patričnú pozornosť venovali aj vplyvu SVD G-N na okolitú prírodu. Zmluva bola koncipovaná ako jednostranne nevypovedateľná. Hlavné časti zmluvného riešenia - vodné diela Gabčíkovo a Nagymaros tvoria jednotnú a neoddeliteľnú sústavu.

* Zmluva z roku 1977 patrí do kategórie medzištátnych zmlúv najvyššej kategórie tzv. "prezidentských" zmlúv. Zmluva bola po uzavretí podpísaná prezidentmi a ratifikovaná parlamentmi oboch štátov, takže nadobudla charakter zákona.

7.4.2 Obsah Zmluvy 1977

{ewc MVIMAGE, MVIMAGE,!video}

* Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros, uzavretá 16. septembra 1977 v Budapešti, je členená na 13 kapitol a 28 článkov:

Kap. I Predmet zmluvy: čl. 1, 2 - Spoločné a národné investície.

Kap. II Vykonávanie zmluvy: čl. 3.

Kap. III Realizácia SVD: čl. 4 - 8 - Príprava, znášanie nákladov a rozdelenie objektov, organizácia realizácie, vyrovnanie nákladov a vlastníctvo objektov.

Kap. IV Prevádzka SVD: čl. 9 - 12 - Podiel na úžitkoch, spôsob prevádzky, organizácia prevádzky, znášanie nákladov.

Kap. V Úlohy VH: čl. 13 - 17 - Povodňová ochrana a ľadochod, odber vody, ochrana kvality vody, udržiavanie koryta Dunaja, povolenie a dozor.

Kap. VI Plavba: čl.18.

Kap. VII Ochrana prostredia: čl. 19, 20 - prírody, záujmov rybárstva.

Kap. VIII Poskytnutie plôch: čl. 21.

Kap. IX Priebeh a prekračovanie hraníc: čl. 22, 23.

Kap. X Colné ustanovenia: čl. 24.

Kap. XI Zodpovednosť za škody: čl. 25, 26 - spoločná, výlučná.

Kap. XII Riešenie sporov: čl. 27.

Kap. XIII Záverečné ustanovenia: čl. 28.

* Niektoré články Zmluvy 1977, spolu s komentárom, sú podrobnejšie rozvedené v nasledujúcich bodoch.

7.4.3 Náklady a účinky spoločného diela

* Zmluva vychádzala z paritnej deľby nákladov a vyrobenej energie, napriek tomu, že Československo vkladalo do spoločného diela o 10 % väčší podiel hydroenergetického potenciálu (55:45%).

* Zmluva rozoznáva tri druhy objektov a ich nákladov:

- hlavné spoločné objekty, ktoré tvoria spoločné vlastníctvo: kanál, hať Dunakiliti, stupeň Gabčíkovo a stupeň Nagymaros;

- ostatné spoločné objekty sú tie, ktoré podmieňujú funkciu diela; náklady spoločných objektov znášajú obe strany rovnakým dielom;

- národné objekty sú tie objekty, ktoré nie sú potrebné pre fungovanie SVD G-N, ale prinášajú jednému zo zmluvných partnerov prínosy; ich náklady ani prínosy nie sú predmetom vzájomného vyrovnania;

* Z účinkov diela sa paritne delia len energetické prínosy, ostatné majú "národný" charakter, takže tiež nie sú predmetom vzájomného vyrovnania.

7.4.4 Dôsledky vynechania spoločného ekonomického hodnotenia SVD

* Pôvodne sa predpokladalo, že v rámci SZP bude spracované aj spoločné ekonomické zhodnotenie investície, v rámci ktorého by sa kompenzovali aj úroky nákladov na rozostavané objekty do momentu uvedenia diela do prevádzky.

* Pri podpisovaní zmluvy, na žiadosť maďarskej strany, bolo upustené od podrobného spoločného ekonomického hodnotenia celej investície s tým, že každá strana ekonomicky vyhodnotí len svoj podiel investície.

* Opustenie spoločného ekonomického hodnotenia celej investície malo závažný dopad na zníženie efektívnosti československej časti investície, ktorá sa začala stavať viac rokov skôr. V čase uvedenia prvej kapacity do prevádzky, československá strana mala mať vynaložené asi 90 % svojho podielu nákladov, zatiaľ čo maďarská strana len asi 50 %. Ale vyrobená energia by sa delila rovnakým dielom!

7.4.5 Splnomocnenci vlád

* Zmluvné strany sa dohodli, že práce spojené s realizáciou a prevádzkou prostredníctvom spoločnej investície budú usmerňovať splnomocnenci vlád oboch strán. Činnosť splnomocnencov vlád bola upravená spoločným štatútom.

* Československá vláda vymenovala 9.2.1978 za splnomocnenca Ing. Vladimíra Lokvenca. Od 3.5.1978 bol splnomocnencom aj vlády SR. Od 5.4.1990 (pre SR už od 31.1.1990) ho vystriedal Ing. Dominik Kocinger.

* Prvým splnomocnencom maďarskej vlády bol Dr. Ing. Miklós Brajnich, začiatkom roku 1982 bol vystriedaný Petrom Havasom. Dňa 5.7.1989 menovala vláda Dr. László Udvariho, 27.8.1990 Dr. György Sámsondi Kissa, 17.3.1992 Dr. Béla Hajósa.

* Dňa 16. septembra 1992 Ministerstvo zahraničných vecí MR nótou oznámilo, že zrušením medzištátnej zmluvy na základe uznesenia vlády MR, logicky zanikla aj činnosť maďarského splnomocnenca vlády.

7.4.6 Orgány splnomocnencov vlád

* Okrem spoločnej poradnej skupiny, v ktorej boli zástupci rôznych ministerstiev, splnomocnenci vytvorili stálu pracovnú skupinu pre plnenie ich úloh počas výstavby a prevádzky SVD G-N. Táto skupina nazvaná Spoločná operatívna skupina (SOS) vykonávala rozsiahle aktivity.

* Počas 12-ročnej práce "Spoločnej operatívnej skupiny splnomocnencov vlád"(posledné rokovanie bolo 9. októbra 1992) sa uskutočnilo 86 rokovaní a celý rad priamych rokovaní vedúcich SOS. Okrem operatívneho riadenia a koordinácie prác na výstavbe pripravovala táto skupina podkladové materiály na rokovanie splnomocnencov vlád a ich Spoločného poradného zboru.

7.4.7 Dohody a protokoly súvisiace so Zmluvou 1977

* Súčasne s podpísaním Zmluvy 1977 podpísali zmluvné strany aj "Dohodu medzi vládami ČSSR a MĽR o vzájomnej pomoci pri výstavbe SVD G-N" (Ďalej len "Dohoda").

* Dohoda špecifikovala podrobnejšie termíny realizácie:

- začatie a ukončenie stavebných prác 1978-1991,

- uvedenie do prevádzky agregátov VE Gabčíkovo 1986-1989,

- uvedenie do prevádzky agregátov VE Nagymaros 1989-1990.

* Na žiadosť maďarskej strany boli termíny realizácie protokolom z októbra 1983 posunuté o 4 roky takto:

- začatie a ukončenie stavebných prác 1978-1995,

- uvedenie do prevádzky agregátov VE Gabčíkovo 1990-1993,

- uvedenie do prevádzky agregátov VE Nagymaros 1993-1994.

* Prisľúbený úver zo ZSSR na realizáciu SVD G-NG sa nerealizoval. Problémy financovania maďarského podielu prác sa vyriešili v roku 1984 uzavretím zmluvy s rakúskou firmou Donaukraft AG, ktorá prevzala výstavbu i financovanie hate Dunakiliti a riečneho stupňa Nagymaros, s dohodou o splatení úveru dodávkou elektrickej energie. Množstvo energie 1200 MWh ročne sa má dodávať po dobu 20 rokov, počínajúc rokom 1996. S dodávkou sa začalo.

* Vzhľadom na rýchlejšie tempo výstavby navrhla maďarská strana v roku 1988 skrátenie výstavby Nagymarosu, čo však opäť zvýšilo nároky na financovanie československého podielu prác na ochranných opatreniach zdrže Nagymaros. Dňa 13. februára 1989 sa podpísal v Bratislave ďalší "Protokol o zmene Zmluvy medzi ČSSR a MĽR o výstavbe a prevádzke SVD G-N ...", ktorým sa skrátili termíny uvedenia do prevádzky VE Nagymaros o 15 mesiacov (z pôvodných termínov 1. 7. 93 až 1. 10. 94 na 1. 4. 92 až 1. 7. 93).

7.5 Podniky a osoby zabezpečujúce prípravu a realizáciu
SVD G-N

* Na plánovacej a projektovej príprave ako aj výstavbe SVD G-N sa zúčastnilo mnoho podnikov a tým viac osôb, ako na československej, tak aj na maďarskej strane. V krátkom prehľade nie je možné uviesť všetky názvy, resp. mená. Časom sa názvy niektorých podnikov menili, preto nie je vylúčené, že uvedieme starší, už neplatný názov.

7.5.1	Koncepčné riešenie a projekt
7.5.2	Geodetické práce a geologické prieskumy
7.5.3	Vodohospodársky výskum
7.5.4	Stavebný výskum
7.5.5	Plavba, energetika
7.5.6	Ochrana a tvorba životného prostredia
7.5.7	Dodávateľská činnosť
7.5.8	Investorská a riadiaca činnosť, prevádzka

7.5.1 Koncepčné riešenie a projekt

* Na koncepčnom riešení SVD G-N pracovali projektanti HYDROCONSULT-u Bratislava spoločne s maďarskými projektantmi VIZITERV-u Budapešť. Autorom koncepcie VD Gabčíkovo je prof. Peter Danišovič a VD Nagymaros prof. Emil Mosonyi.

* Hlavní inžinieri projektu v Hydroconsulte boli postupne: V. Lokvenc, E. Schultz, R. Rosina, vo Víziterve: V. Illei a F. Kollár.

* V Hydroconsulte pracovali na projektoch SVD G-N najmä: stavební inžinieri Z. Absolon, I. Báno, j: Binder, J. Cábel, M. Čomaj, P. Danišovič, M. Dinga, Frankovský, J. Halaša, J. Hanus, V. Hraško, Š. Hromada, A. Jablonský, M. Kohút, M. Kotala, Kysela, Lacko, Lányi, Lišiak, V. Lokvenc, J. Mach, V. Magetin, P. Martinický, J. Motlík, L. Oravec, E. Schulz, J. Sekerka, O. Škrovina, J. Švábik, R. Truchlík, I. Uhlár, Š. Uhliar, Velič, I. Zlocha a iní, strojní inžinieri I. Biela, P. Danišovič ml., M. Gardián, M. Kaufman, B. Rusina, P. Zagorodnov a iní, elektroinžinieri Frlička, Piecka, Schindler, Tomaschek ainí, rozpočtári a ekonómi V. Holeňa, A. Liozin, Š. Matyáš, P. Mokoš, M. Liška a iní, statici A. Jaroševič, I. Polko, J. Šoltés, E. Vyskoč, Vyskoč ml. a iní, architekti J. Cénik, T. Tholt, A. Tužinčinová a ďalší, geodeti M. Baláž, Beliš, T. Prvý, Šulc a iní, geológovia J. Srnánek, Šlahor a ďalší.

* Vo Viziterve sa na koncepčných projektových prácach zúčastnili: György, V. Illei, F. Kollár, Lindtner, S. Mikolics, E. Mistét, E. Mosonyi, L. Papp, Szerbák, I. Verö, G. Zsilák a iní.

7.5.2 Geodetické práce a geologické prieskumy

* Podklady pre koncepčné riešenie dodávali prieskumné a výskumné ústavy. Geodetické podklady vyhotovili Geometra v Prahe a Bratislave, Stavoprojekt v Bratislave a Nitre, Štátny zememeračský a kartografický ústav, Správa geodézie a kartografie na Slovensku, Geodetický a kartografický ústav v Bratislave a i.

* Geologické podklady obstarávali najprv Ústav stavebných hmôt a konštrukcií v Bratislave (Jakubec), potom Slovenské zemevrtné závody v Žiline, Geologický prieskum, n.p., Žilina, Brno a Praha, Inžiniersko-geologický a hydrogeologický prieskum v Žiline, Ústav geológie D. Štúra v Bratislave, Ústredný geologický ústav SAV a geomorfologický výskum Žitného ostrova urobil Geografický ústav SAV.

7.5.3 Vodohospodársky výskum

* Niektoré špeciálne hydraulické problémy riešili Ústav pre hydrodynamiku ČSAV v Prahe (Novák, Puzan), Ústav hydrológie a hydrauliky SAV v Bratislave, Katedra inžinierskej geológie a hydrogeológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Vedecko-výskumný ústav hydrotechnický pri Vysokej škole technickej v Brne (Hálek, Kratochvíl) vykonal rozsiahly modelový výskum režimu podzemných vôd v oblasti SVD G-N. Výskum v oblasti podzemnej vody vykonal aj prof. I. Mucha z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, neskôr v rámci samostatného pracoviska "Podzemná voda".

* Základné údaje o vodnom režime Dunaja poskytol projektantom Hydrometeorologický ústav (HMÚ) v Bratislave.

* Prof. Ing. Dr. P. Gabriel, DrSc. z Českého vysokého učenia technického v Prahe vykonal rozsiahle a zložité hydraulické výpočty pre zladenie medzinárodnej plavby a energetiky.

7.5.4 Stavebný výskum

* Stavebné problémy SVD G-N riešil okrem špecialistov HYDROCONSULT-u najprv Ústav stavebných hmôt a konštrukcií (ÚSHK) v Bratislave, potom Výskumný ústav inžinierskych stavieb (VÚIS) v Bratislave, Katedra geotechniky Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity, vývojové zložky Hydrostavu v Bratislave, Doprastavu v Bratislave a Váhostavu v Žiline.

* Profesori vysokých škôl: Prof. Ing. Dr. Z. Bažant, DrSc. z Českého vysokého učenia technického v Prahe spoločne s Prof. Ing. Dr. V. Hálkom, DrSc. z Vysokej školy technickej v Brne vypracovali smernice pre návrh protifiltračných opatrení na dunajských hrádzach. Smernice prevzala aj maďarská strana.

* Prof. Ing. Dr. V. Mencl, DrSc. a Prof. Ing. Dr. L. Mejzlík, DrSc. z Vysokého učenia technického v Brne vykonali zložité výpočty stability svahov veľkej stavebnej jamy stupňa Gabčíkovo. Prof. Ing. S. Kratochvíl, DrSc. z Vysokej školy technickej v Brne vypracoval smernice pre návrh asfaltobetónového tesnenia návodných svahov kanála k VE Gabčíkovo.

7.5.5 Plavba, energetika

* Problémy dunajskej plavby riešili Výskumný ústav dopravný v Žiline a v Prahe, Štátna plavebná správa v Bratislave, Československá plavba dunajská v Bratislave, Ministerstvo dopravy v Prahe a profesori vysokých škôl.

* Problémy energetiky, začlenenia VE G-N do energetickej sústavy, hodnotenie energetických účinkov a pod. riešili býv. Výskumný ústav energetický v Prahe, s pobočkami v Brne a Bratislave, Výskumný ústav palivo - energetickej základne, Slovenské energetické podniky v Bratislave, Československý energetický dispečing, profesori vysokých škôl a výskumné ústavy ČKD Blansko a ŠKODA Plzeň.

7.5.6 Ochrana a tvorba životného prostredia

* Ochrane a tvorbe životného prostredia sa venovali Komisia pre tvorbu životného prostredia pri predsedníctve SAV, Ústav biológie krajiny SAV, Ústav experimentálnej biológie a ekológie SAV, Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave, býv. Laboratórium geobotaniky a systematiky rastlín SAV, skupina pracovníkov SAV pre limnologický výskum Dunaja pod vedením akademika Muchu.

* Problém ochrany podunajských lužných lesov riešilo býv. Lesnícke laboratórium SAV (Biskupický a kol.), neskoršie Výskumný ústav lesného hospodárstva Zvolen, výskumná stanica Bratislava a Gabčíkovo (Vojtuš, Cifra), Výskumný ústav lesného hospodárstva Banská Štiavnica, Ústav pre hospodársku úpravu lesov Zvolen, Krajská správa lesov v Bratislave, ako aj lesnícky odborníci vysokých škôl v Brne, v Prahe a vo Zvolene.

* Prognózu dôsledkov SVD G-N na poľnohospodárstvo vypracovali Pôdohospodársky projektový ústav v Bratislave, Vysoká škola poľnohospodárska v Nitre, Výskumný ústav závlahového hospodárstva v Bratislave, Štátna melioračná správa v Bratislave. Problémy rybárstva skúmali Výskumný ústav rybársky - laboratórium rybárstva v Bratislave, Ústav rybárstva a hydrobiológie, odbor Výskumného ústavu živočíšnej výroby v Nitre. Prognózou vývoja pôd sa zaoberal akademik J. Hraško.

* Projekt biológie územia vypracoval v rokoch 1974-1976 URBION - Štátny inštitút urbanizmu a územného plánovania v Bratislave (Králik) v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied - Ústavom experimentálnej biológie a ekológie (Weismann, Daubner, Ružička).

* Územno-technické dôsledky SVD G-N skúmala v r. 1965 Komisia pre výstavbu vodného diela na Dunaji pri SAV, ktorá vypracovala "Rajónovú štúdiu Žitného ostrova" (Hruška, Zalčík, Beňuška). Štátny ústav pre rajónové plánovanie v Bratislave vypracoval v r. 1965 predbežný územný plán rajónu Gabčíkovo - Nagymaros.

* Záchranu archeologických pamiatok mal na starosti Archeologický ústav SAV v Nitre.

7.5.7 Dodávateľská činnosť

* Generálnym dodávateľom stavebných prác bol Hydrostav Bratislava, na výstavbe sa podieľal aj Váhostav Žilina a ďalšie podniky.

* Generálnym dodávateľom technologického vybavenia SVD G-N boli podniky ČKD Blansko a Škoda Plzeň s mnohými subdodávateľmi, napr. SIGMA Olomouc, Hranice, Závadka, ZPA Praha - Čelákovice, Vítkovické železiarne, Hutné montáže Ostrava a ďalšie.

7.5.8 Investorská a riadiaca činnosť, prevádzka

* Úlohu priameho investora vodohospodárskej časti diela vykonávala Vodohospodárska výstavba, š.p., Bratislava (J. Binder, J. Obložinský, F. Lahoda, M. Liška, P. Novakovič, predtým I. Veselý, J. Chrapčiak, V. Drozda, A. Žiak, Neugebauer, G. Strähle, M. Kujan, P. Petrík a ďalší). Investorom technologickej časti sú Slovenské energetické podniky, Bratislava (Vidra, Kmeť, Hirnschall). Na maďarskej strane bol priamym investorom OVIBER Budapest (M. Szántó a ďalší).

* Splnomocnencami vlády boli na strane ČSSR (neskôr ČSFR a SR): V. Lokvenc a D. Kocinger. Na strane MR boli splnomocnencami: M. Brajnich, P. Havas, L. Udvari a Gy. Sámsondi Kiss. Na oboch stranách bol vytvorený útvar splnomocnenca so štábom spolupracovníkov - u nás M. Šándor, G. Jenčík, A. Jablonský a ďalší.

* Na Ústrednej správe vodného hospodárstva v Prahe (neskôr Ministerstve LVH) mal SVD G-N v referáte J. Borna, na Ústrednej správe (neskôr ministerstve) energetiky v Prahe K. Hofman, V. Doupovec. Na Ministerstve lesného a vodného hospodárstva SR J. Husárik, L. Ondreička a ďalší, na predsedníctve vlády SR O. Škrovina.

* Prevádzkovateľom našej vodohospodárskej časti diela je Povodie Dunaja, energetickej časti Vodné elektrárne Trenčín.

8. Genéza sporu o plnenie Zmluvy '77

8.1 Obdobie pred zastavením prác maďarskou stranou

8.2 Chronológia udalostí od 13. 5. 1989 do marca 1990

8.3 Chronológia udalostí - obdobie 1990-1991

8.4 Chronológia udalostí v roku 1992 do uvedenia Gabčíkova do prevádzky

8.5 Úloha Komisie európskych spoločenstiev od októbra 1992

8.1 Obdobie pred zastavením prác maďarskou stranou

6.-7. 10. 1988: Diskusia v maďarskom parlamente o pokračovaní, alebo zastavení realizácie SVD G-N. Minister zahraničia MR Gy. Horn vystúpil s konštatovaním, že neexistujú obhájiteľné argumenty na zastavenie výstavby a ak by MR takýto krok urobila, bolo by to jednoznačné porušenie Zmluvy 1977, vytvárajúce nárok na náhradu škôd.

13. 2. 1989: Zmluvné strany podpísali v Bratislave "Protokol o zmene Zmluvy ...", ktorým sa (na žiadosť maďarskej strany) urýchľuje výstavba VD Nagymaros o 15 mesiacov.

8.2 Chronológia udalostí od 13. 5. 1989 do marca 1990

13. 5. 1989: Podľa rozhodnutia vlády MĽR, Ministerstvo zahraničných vecí MĽR oznámilo veľvyslancovi ČSSR v Budapešti prerušenie prác na stupni Nagymaros.

24. 5. 1989: Na rokovaní predsedov vlád ČSSR a MĽR predseda vlády ČSSR žiadal predložiť stanoviská odborných komisií, ktoré boli podkladom pre vládu MR na zastavenie výstavby. Maďarská strana nepredložila žiadne vedecky zdôvodnené argumenty.

26. 6. 1989: Po niekoľkých urgenciách splnomocnenca vlády ČSSR, 44 dní po zastavení výstavby prevzal splnomocnenec vlády ČSSR od splnomocnenca vlády MR na veľvyslanectve ČSSR v Budapešti materiál v maďarskom jazyku, ktorý bol prehlásený za materiál, na podklade ktorého sa vláda MR rozhodovala.

Ani na jednom z tzv. "materiálov z pozadia" nebol uvedený autor a ani neboli podpísané.

17.-19. 7. 1989: Rokovanie československých a maďarských vedeckých odborníkov v Budapešti o dôvodoch dočasného prerušenia prác na stupni Nagymaros. Vedecké diskusie sa uskutočnili v troch odborných pracovných skupinách: hydrologicko-ekologickej, geologicko-seizmologickej a v skupine pre hydrogeológiu, pôdoznalectvo a poľnohospodárstvo.

Cieľom maďarských vedcov na rokovaní vo všetkých troch skupinách nebolo nájsť riešenie problémov, ale sformulovať aspoň trochu vedecky znejúce argumenty zdôvodňujúce prerušenie výstavby. Snažili sa donútiť československú stranu, aby súhlasila so začatím spoločných dlhodobých rozsiahlych vedeckých výskumov. Československí vedci argumentmi preukázali, že výsledky doterajších výskumov odsúhlasené maďarskými odborníkmi sú dostačujúce.

Československý akademik Hraško na margo rokovania vedcov poznamenal: “Ak som išiel na rokovanie s presvedčením, že zo strany maďarských kolegov ide o nedorozumenie, vrátil som sa s presvedčením, že ide o zámer".

20. 7. 1989: Stretnutie premiérov Adamca a Németha v Budapešti. Premiér Németh ponúkol dve možnosti:

- prerušiť všetky práce na 3-5 rokov a študovať možné dopady,

- odložiť prehradenie Dunaja o rok a prevádzkovať Gabčíkovo ako priebežnú elektráreň.

Premiér Adamec trval na dodržaní zmluvy, ale súhlasil s ďalšími vedeckými výskumami súbežne s uvedením Gabčíkova do prevádzky.

Ešte v ten istý deň Maďarský parlament prijal uznesenie o predĺžení zastavenia prác na Nagymarosi a zastavenie aj prípravy prehradzovania Dunaja pri Dunakiliti. Československo protestovalo 18. 8. 1989.

31. 8. 1989: Premiér Adamec oznámil listom, že ČSFR si bude uplatňovať náhradu škôd a ak MR nezmení svoje stanovisko, bude prinútená vykonať na svojom území dočasné opatrenia na privedenie vody k elektrárni Gabčíkovo podľa Zmluvy 1977.

26. 10. 1989: V Bratislave sa uskutočnilo ďalšie stretnutie premiérov. Premiér Adamec pripustil možnosť priebežnej prevádzky Gabčíkova a bol ochotný - v rámci platnej zmluvy - poskytnúť ekologické garancie.

30. 10. 1989: Maďarský parlament podporil úmysel upustiť od realizácie Nagymarosu a uviesť do prevádzky Gabčíkovo ako priebežnú elektráreň.

30. 11. 1989: Vláda MR predložila vláde ČSFR nótu č. 663-59, v ktorej prisľúbila, že v prípade vytvorenia ekologicky priateľných podmienok je ochotná dokončiť objekty vodného diela Gabčíkovo. V novembri 1989 prebiehala v ČSFR “nežná” revolúcia. Boli ustanovené nové dočasné vlády SR a ČSFR. Nový minister lesného a vodného hospodárstva SR, aby vyjadril ústretovosť maďarskému návrhu, zastavil v decembri 1989 študijné práce na alternatívnom uvedení Gabčíkova do prevádzky náhradným riešením na území Slovenska.

December 1989 - január 1990: Firma Bechtel Environmental Inc, San Francisco, vypracovala na objednávku MR posudok environmentálnych vplyvov SVD G-N. Navrhuje opatrenia na ich kompenzáciu, alebo zmiernenie, ale nepredpokladá nutnosť zastavenia výstavby.

15. 2. 1990: Na list premiéra M. Németha z 12.1.1990, urgujúci odpoveď na návrh MR, nový premiér ČSFR M. Čalfa odpovedal kladne na maďarský návrh z 30.11.1989 pozmeniť Zmluvu 1977.

6. 3. 1990: Predseda vlády MR M. Németh svojím listom prakticky odvolal návrhy uvedené v nóte vlády MR z 30. novembra 1989.

8.3 Chronológia udalostí - obdobie 1990-1991

Oficiálne česko - slovensko - maďarské rokovania o Sústave vodných diel v prvom polroku 1990 úplne ustali, napriek snahe splnomocnenca vlády ČSFR nadviazať dialóg so svojím maďarským partnerom.

26. 10. 1990: Splnomocnenec vlády ČSFR navrhol splnomocnencovi vlády MR, aby sa maďarská strana zúčastnila skúmania otázok ochrany životného prostredia podunajskej nížiny, ktoré česko-slovenská strana začala skúmať v rámci programu PHARE.

15. 11. 1990: Splnomocnenec vlády MR odovzdal na veľvyslanectve ČSFR v Budapešti list, ktorým odmietol účasť na spoločnom výskume.

December 1990: Na základe technickej spolupráce medzi Hydro- Québec Internacional (HQI) a Ministerstvom lesného a vodného hospodárstva SR, HQI predložila "Správu o našej mienke na projekt a uvedenie do prevádzky hydrocentrály Gabčíkovo", vypracovanú Hydro-Québecom. Správa posudzované vodné dielo nepovažuje za nebezpečné pre okolitú prírodu.

16. 4. 1991: Parlament MR pod číslom 26/1991 schválil smernicu, ktorou uložil maďarskej vládnej delegácii rokovať len o zrušení medzištátnej Zmluvy 1977 a dohodnúť zastavenie výstavby aj na území ČSFR.

22. 4. 1991: V Budapešti sa uskutočnilo prvé rokovanie vládnych delegácií ČSFR a MR. Smernica česko-slovenskej delegácie na rokovaní stanovila požadovať komplexné riešenie problémov za účasti zahraničných expertov a vyvinúť maximálne úsilie dostavať vodné dielo Gabčíkovo.

15. 7. 1991: V Bratislave sa uskutočnilo druhé rokovanie vládnych delegácií o problematike Sústavy vodných diel. Úlohou maďarskej vládnej delegácie bolo primäť česko-slovenskú stranu pristúpiť na prípravu novej zmluvy o uvedení staveniska do pôvodného stavu.

Česko-slovenská vládna delegácia trvala na platnosti medzištátnej Zmluvy 1977. Zdôraznila, že pre česko-slovenskú stranu sú prijateľné iba alternatívy, ktoré umožňujú uviesť vodné dielo Gabčíkovo do prevádzky.

25. 7. 1991: Vláda ČSFR, na základe odporučenia vlády SR z 23. 7. 91 (uznesenie č.384), uložila uznesením č.484 príslušným ministerstvám vykonať prípravu na realizovanie tzv. "variantu C", {ewc MVIMAGE, MVIMAGE,!video}, t.j. uvedenie Gabčíkova do prevádzky pomocou objektov situovaných na území SR.

6. 8. 1991: Veľvyslanec ČSFR v MR odovzdal list predsedovi Dunajskej komisie, adresovaný všetkým zástupcom podunajských štátov združeným v Dunajskej komisii, v ktorom vedúci česko-slovenskej vládnej delegácie vysvetlil česko-slovenské stanovisko k výstavbe Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros a jej význam pre zabezpečenie plavebných gabaritov v úseku Bratislava - Budapešť.

9. - 11. 9. 1991: Minister - predseda Federálnej komisie pre životné prostredie - pán Vavroušek predniesol v Budapešti pred hospodárskym a zahraničným výborom a výborom pre životné prostredie Parlamentu MR variantné návrhy na riešenie problematiky Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros. Jeho návrh na spoluprácu nebol prijatý.

19. 9. 1991: Podľa dohody na rokovaní vládnych delegácií ČSFR a MR v dňoch 14. a 15. júla 1991 v Bratislave vedúci vládnej delegácie ČSFR listom informoval maďarskú stranu, že česko-slovenská strana trvá na komplexnom riešení problémov výstavby a prevádzky Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros česko–slovensko - maďarskou zmiešanou komisiou s prizvaním odborníkov Európskeho spoločenstva. Pritom znovu zdôraznil, že pre nás je priateľný iba variant umožňujúci uvedenie vodného diela Gabčíkovo do prevádzky.

8. 10. 1991: Vedúci vládnej delegácie MR, minister Mádl potvrdzuje listom vedúcemu delegácie vlády ČSFR, že stanovisko vlády Maďarskej republiky, podložené smernicou parlamentu MR zo dňa 16. apríla 1991 pod číslom 26/1991, zostalo nezmenené.

1. a 2. 12. 1991: V Budapešti sa uskutočnilo tretie kolo rokovaní na úrovni vládnych delegácií.

Československá strana trvala na riešení s uvedením Gabčíkova do prevádzky. Vyzvala maďarskú stranu, aby uviedla dôvody, pre ktoré jednostranne nepokračuje vo výstavbe SVD G-N podľa Spoločného zmluvného projektu a vyzvala ju pokračovať v prácach.

18. 11. 1991: V súlade s uznesením vlády z júla 1991 sa začali prípravné práce na realizáciu tohto riešenia v roku 1992.

12. 12. 1991: Vláda ČSFR rozhodla uznesením č.794 o uvedení Gabčíkova do prevádzky náhradným riešením v októbri 1992.

8.4 Chronológia udalostí v roku 1992 do uvedenia
Gabčíkova do prevádzky

13. 4. 1992: Viceprezident komisie ES p. Andriessen navrhol vládam ČSFR a MR technickú pomoc pri riešení sporu, za predpokladu splnenia určitých podmienok. Obe strany návrh písomne prijali.

18. 5. 1992: KES zvolalo prvé tripartitné rokovanie do Viedne. Maďarská delegácia sa na rokovanie nedostavila.

19. 5. 1992: Ministerstvo zahraničných vecí MR odovzdalo verbálnu nótu č. 365 - 69/92 Veľvyslanectvu ČSFR v Budapešti, v ktorej oznamuje, že vláda MR jednostranne ruší medzištátnu zmluvu a ostatné dohody, s platnosťou od 25.5.1992.

22. 5. 1992: Vláda ČSFR protestovala nótou proti postupu vlády MR a upozornila ju, že nemá právny dôvod na jednostranné odstúpenie od medzištátnej zmluvy. Vyhradila si právo vykonať ďalšie opatrenia.

September 1992: Maďarská vláda adresovala štátom celého sveta a všetkým relevantným medzinárodným organizáciám výzvu zastaviť "ekologickú agresiu ČSFR", chystané narušenie hraníc a integrity územia MR uvedením vodného diela Gabčíkovo do prevádzky.

18. 10. 1992: Česko-slovenská delegácia vysvetlila zástupcom KES v Bruseli stav prác na prehradení Dunaja aj jeho očakávané - prevažne pozitívne - environmentálne vplyvy, ako aj nemožnosť zastaviť proces prehradzovania.

22. 10. 1992: V Bruseli sa uskutočnilo tripartitné rokovanie delegácií KES-ČSFR-MR. Maďarská strana trvala na zastavení procesu prehradzovania a nebola ochotná akceptovať žiaden pozitívny kompromis.

23. 10. 1992: Maďarská strana doručila MSD v Haagu jednostranné podanie protestu proti prehradeniu a odvedeniu Dunaja.

24.-27. 10. 1992: Prehradenie Dunaja a presmerovanie časti prietokov do derivačného kanála.

{ewc MVIMAGE, MVIMAGE,!video}

8.5 Úloha Komisie európskych spoločenstiev od októbra 1992

8.5.1	Rokovanie v Londýne, v predvečer "Višegrádskej trojky"
8.5.2	Tripartitné rokovania o DVHR - december 1992 až február 1993
8.5.3	Dôležitosť opatrení v starom koryte Dunaja
8.5.4	Potreba objektívneho rozsúdenia sporu

8.5.1 Rokovanie v Londýne, v predvečer "Višegrádskej trojky"

* Hneď na začiatku rokovania v Londýne, 27.-28. 10. 1992 bol predložený návrh záznamu, kde MR prijíma ponuku SR trvale ponechať celé prietoky v starom koryte Dunaja, hoci z ponuky bolo zrejmé, že ide o krátkodobé opatrenie. Záznam síce hovorí o ponechaní 95 % prietokov Dunaja v starom koryte, ale s viacerými výnimkami umožňujúcimi prevádzku elektrárne a prevádzanie aj časti povodní cez kanál. Nemá charakter záväzného dokumentu, ktorým by sa menili podmienky Zmluvy 1977.

* Pracovná skupina KES pracovala v Gabčíkove po celú dobu prehradzovania a z jej predbežnej správy bolo zrejmé, že nezdieľa maďarské obavy, že by prehradenie Dunaja vyvolalo environmentálnu katastrofu.

* Záznam z rokovania bol šifrovaný vedúcimi delegácií (za ČSFR námestníkom ministra zahraničia p. Pírkom) bol schválený vládou ČSFR s výhradami uvedenými v sprievodnom liste ministra ZV ČSFR.

* Komisár Andriessem listom zo 4. 11. 1992 potvrdil uvedené prípustné výnimky vo vypúšťaní prietokov do starého koryta.

* Na tripartitnom rokovaní v Bruseli dňa 27. 11. 92 bolo na programe prerokovanie správy Pracovnej skupiny expertov KES. Napriek tomu, že títo experti boli prítomní, správa sa neprerokovala. Po prerušení maďarskou stranou sa hovorilo neplánovane len o predložení sporu MSD v Haagu. Experti boli nakoniec poslaní domov, bez prerokovania ich záverov. Hoci správa do prerokovania bola dôverná, demonštrácia organizovaná nevládnymi organizáciami v Bruseli v predvečer rokovania protestovala proti jej záverom, lebo vraj nadržiava ČSFR.

8.5.2 Tripartitné rokovania o DVHR - december 1992 až február 1993

* Prvé rokovanie o Dočasnom vodohospodárskom režime (DVHR) sa uskutočnilo v decembri 1992 nekonštruktívnym spôsobom, lebo maďarská strana požadovala buď zlikvidovať objekty dočasného riešenia, alebo prepúšťať trvale 95 percent prietoku do starého koryta - neberúc do úvahy vysvetlenie komisára Andriessena.

* Podľa Zmluvy 1977 mal byť do starého koryta vypúšťaný sanitárny prietok 50-200 m³.s^-1. Za takýchto podmienok by vodná elektráreň Gabčíkovo spracovala asi 81 percent priemerného ročného odtoku.

* Reálny návrh česko-slovenskej strany, ktorým sa ponúkalo dočasne zvýšiť sanitárny prietok na viacnásobok množstva dohodnutého v Zmluve 1977, bol prijatý doslova s výsmechom a vôbec sa neprerokovával. Napriek tomu sme zo strany KES a neskôr aj v rezolúcii EP boli označovaní za nekooperatívnych.

* Tripartitné rokovania v decembri 1992 a januári 1993 sa súbežne zamerali aj na formuláciu Zvláštnej dohody o predložení sporu MSD v Haagu (ZD).

8.5.3 Dôležitosť opatrení v starom koryte Dunaja

* K postupnému zahlbovaniu koryta Dunaja a postupnému čoraz dlhšiemu vysychaniu bočných ramien, spôsobujúcemu degradáciu flóry a fauny vnútrozemskej delty Dunaja, došlo pri plnom prirodzenom prietoku, dávno pred výstavbou vodného diela. Tento problém bolo možné riešiť až po odvedení medzinárodnej plavby do kanála, a to vybudovaním prelievaných stupňov v starom koryte, čo by súčasne zvýšilo hladinu toku a aj hladinu podzemných vôd v priľahlom území. Tieto opatrenia maďarská strana nevykonala, hoci tvorili súčasť maďarského podielu prác, ale nedala ani súhlas na ich realizáciu slovenskou stranou.

* Výstavba takejto prelievanej hrádzky pri Dunakiliti v roku 1993, by poskytla možnosť zásobovania vodou aj maďarského systému ramien a zabránila by vzniku environmentálnych škôd na území Szigetközu.

* Po nástupe vlády premiéra Gy. Horna, sa v apríli 1995 uzavrela dohoda o DVHR. Bolo dohodnuté množstvo prepúšťanej vody do starého koryta (priemerne 400 m³.s^-1), zvýšenie dotácie Mošonského ramena na 40-43 m³.s^-1 a maďarská strana sa zaviazala vybudovať prehrádzku v rkm 1843, čo sa realizovalo v máji a júni 1995.

8.5.4 Potreba objektívneho rozsúdenia sporu

* Príprava Zvláštnej dohody o predložení sporu MSD V Haagu sa začala v novembri 1992. Pôvodnú predstavu maďarskej strany, že by predmetom sporu bolo len uvedenie VD Gabčíkovo do prevádzky pomocou dočasného riešenia, tzv. alt. "C", bolo treba korigovať, takže nakoniec sa dohodlo požadovať od MSD odpoveď na tieto štyri otázky:

- či maďarská strana bola oprávnená zastaviť práce na plnení Zmluvy 1977,

- či česko-slovenská strana bola oprávnená od roku 1991 realizovať dočasné náhradné riešenie a s jeho pomocou uviesť VD Gabčíkovo do prevádzky v októbri 1992,

- akú právnu účinnosť má jednostranné deklarovanie neplatnosti Zmluvy 1977 maďarskou stranou v máji 1992,

- aké právne a ekonomické dôsledky vyplývajú z predchádzajúcich troch odpovedí.

* Na základe Zvláštnej dohody uzavretej v apríli 1993 a po jej ratifikácii oboma parlamentmi, bolo riešenie sporu predložené Medzinárodnému súdnemu dvoru v Haagu v júli 1993.

* Verejné ústne pojednávania sa konali v marci a apríli 1997. Súd navštívil miesto SVD G-N v dňoch 1. - 4. apríla 1997 a rozsudok bol vynesený 25. septembra 1997. Obsah rozsudku je uvedený v kap. 13.6.

9. Technické opatrenia pre riešenie sporu

9.1 Reakcia česko-slovenskej strany na jednostranné kroky partnera

9.2 Preskúmanie oprávnenosti prognóz environmentálnej katastrofy

9.3 Možnosti riešenia sporu

9.4 Ciele dočasného riešenia a kritériá na jeho funkcie

9.5 Technický popis objektov dočasného riešenia

9.1 Reakcia česko-slovenskej strany na jednostranné kroky
partnera

* Česko-slovenská strana reagovala na jednostranné kroky zmluvného partnera nasledujúcimi opatreniami:

- zistením námietok a sformulovaním stanoviska k jednotlivým námietkam,

- pokusom o spoločné preskúmanie najvážnejšieho obvinenia zo zničenia zásob podzemných vôd v spolupráci s nezaujatým zahraničným odborným pracoviskom,

- ujasnením stanoviska domácich vedcov, formulovala ich návrhy opatrení, alebo alternatívnych riešení,

- vyšpecifikovaním a posúdením možných variantov riešenia sporu: od dokončenia SVD podľa Zmluvy 1977 (var. A), až po zastavenie všetkých prác, zlikvidovanie vybudovaných objektov a uvedenie terénu do pôvodného stavu (var. G), s odporučením optimálneho riešenia na realizáciu.

- ponukou upustiť od realizácie náhradného riešenia (var. C), ak partner dá príslušné dôveryhodné záruky návratu k pôvodnému zmluvnému riešeniu (var. A), alebo aspoň k spoločnému uvedeniu Gabčíkova do prevádzky (var. B).

- uvedením náhradného riešenia urýchlene do prevádzky, keď sa nenašlo spoločné pozitívne riešenie.

* Hneď na začiatku spoločných rokovaní bolo zrejmé, že nejde o nedorozumenie, ale o politický zámer:

* Z rokovaní boli na maďarskej strane vylúčení odborníci, ktorí sa podieľali na príprave a realizácii diela a mali potrebné vedomosti o jeho riešení, vykonaných štúdiách, výskumoch, opatreniach.

* Prednášané námietky MR boli všeobecné, nekonkrétne.

* Nanášali sa problémy, ktoré boli už dávno preštudované a vyriešené,

* Pri rokovaní maďarská strana nevychádzala z rovnoprávnosti partnerov, nerešpektovala názory, alebo záujmy česko-slovenskej strany. O spoločnej investícii s konečnou platnosťou, bez možnosti odvolania, rozhodoval Maďarský parlament.

* Partner nerokoval s cieľom dosiahnuť kompromis, dohodu, ale len s cieľom dosiahnuť postupné splnenie svojho rozhodnutia, t.j. prerušiť výstavbu a zbúrať už vybudované dielo.

* Pokračovanie v plnení zmluvných záväzkov považovala maďarská strana za prekážku v odborných diskusiách a ich neplnenie sa považovalo za čin v súlade s medzinárodným právom.

* Ustanovenie pracovných skupín, komisií, bolo len prostriedkom, ako pomocou ultimatívnych podmienok dosiahnuť zastavenie prác a znemožniť uvedenie Gabčíkova do prevádzky náhradným riešením.

* Sloboda tlače a prejavu v prospech SVD G-N bola v médiách MR v maximálnej miere potlačená.

* Maďarská strana v argumentácii a oficiálnych nótach voľne zamieňala príčinu s následkom - tvrdila, že vypovie Zmluvu 1977, lebo sa ČSFR rozhodla realizovať variant C, hoci tento bol vynútený predchádzajúcim porušením Zmluvy 1977 maďarskou stranou. Vypovedanie zmluvy z praktického (nie právneho) hľadiska bolo totožné, ako jej neplnenie.

9.2 Preskúmanie oprávnenosti prognóz environmentálnej
katastrofy

* Hneď začiatkom roku 1990 MLVH ustanovilo dve komisie, ktoré mali preskúmať dopady SVD G-N:

- na režim a kvalitu vôd - pod vedením Ing. Lichvára,

- na prírodu a spoločnosť - pod vedením RNDr. Lisického.

* Názory členov komisií sa veľmi rýchlo polarizovali - jedni mali snahu objektívne formulovať klady a zápory a druhí bez dlhého skúmania a zdôvodnenia sa pridali k módnemu ochranárskemu trendu a odporúčali bez dlhého skúmania zastavenie prác. V prvej komisii boli názory vyrovnané, ale záver sformuloval vedúci komisie, ktorý patril do tábora nekritických odporcov. V druhej komisii vedúci tiež patril do tábora odporcov, ale závery špecifikoval pozitívne: za akých podmienok možno dielo realizovať.

9.3 Možnosti riešenia sporu

* V druhej polovine roku 1990 bola ustanovená druhá pracovná skupina rozdelená do štyroch odborných sekcií, ktoré posudzovali varianty zo 7 hľadísk. Súborná skupina vykonala celkové hodnotenie. Hľadiská boli nasledovné (v poradí podľa váhy):

- režim povrchových a podzemných vôd,

- medzinárodné a právne vzťahy,

- krajinno-ekologické a sozologické,

- ekonomická efektívnosť, zahrnujúca plavbu a energetiku,

- hygienicko-epidemiologické,

- sociálne a psychické,

- realizovateľnosť.

* Posudzované varianty boli nasledovné (Obr. 9-1):

Variant A: Dokončenie SVD G-N podľa Zmluvy 1977.

Variant B: Spoločné dokončenie Gabčíkova s MR, odloženie realizácie Nagymarosu.

Variant C: Uvedenie Gabčíkova do prevádzky náhradným riešením situovaným na území SR, pričom hať Dunakiliti vybudovaná na maďarskom území sa mala nahradiť haťou Čunovo na slovenskom území.

{ewc MVIMAGE, MVIMAGE,!video}

Variant DA: Zúženie zdrže novými obojstrannými hrádzami vedenými pozdĺž oboch brehov Dunaja. Uvedenie Gabčíkova do prevádzky v spolupráci s MR, pomocou hate Dunakiliti.

Variant DC: Vybudovanie komplexu hatí pod Petržalkou a predĺženie tesneného prívodného kanála pozdĺž ľavobrežnej hrádze zdrže až do profilu hate. Kapacita kanála je výrazne nižšia ako inštalovaná hltnosť Gabčíkova.

Variant E: Pri hati Dunakiliti sa vybuduje nová VE s hltnosťou 1500 m³.s^-1 pracujúca do starého koryta, Gabčíkovo pracuje len pri prietokoch v Dunakiliti vyšších ako hltnosť novej VE. Kanál sa využíva najmä na plavbu a prevádzanie povodní.

Variant F: Výstavba SVD sa zastavuje, objekty sa zakonzervujú, aby sa umožnilo neskoršie rozhodnutie o ich využití, alebo zbúraní.

Variant G: Všetky objekty SVD sa zbúrajú, odstránia a územie sa uvedie (podľa možnosti) do pôvodného stavu.

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 9-1: Porovnanie zdrže vo variantoch A = B = E, C, DA, DC

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 9-1a: Situácia variantu C

* Každá skupina vyhodnotila uvedené varianty z im príslušných hľadísk. Konečné vyhodnotenie spojilo všetky hľadiská, rozlíšiac ich relatívnu váhu, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

H ľ a d i s k o	Váha		Poradie z jednotlivých hľadísk hodnotenia
h o d n o t e n i a			A2	B2	C2	DA	DC	E2	F	G
Hygienicko-epidemiol.		3	4	4	3	2	2	4	1	1
Krajinno-ekol.a sozol.		6	5	5	4	3	2	6	1	1
Sociálne a psychické		3	1	1	3	5	5	4	6	6
Medzinárodné vzťahy		7	1	2	1	7	3	5	4	8
Ekonomic. efektívnosť		6	1	3	2	4	7	5	9	8
Realizovateľnosť		3	1	2	3	6	7	4	5	8
Vodohospodárske		7	7	7	7	4	2	7	7	7
S p o l u			20	24	23	31	28	35	33	39
Vážený súčet			58	79	68	131	119	136	130	160
Poradie výhodnosti			1	4	2	5	3	7	6	8

* Vláda prerokovala predložený materiál v januári 1991 a vzala na vedomie, že najvýhodnejšie (ale nerealizovateľné) je pôvodné riešenie.

* Variant C je optimálny z realizovateľných variantov, potom nasleduje variant DC, ktorý je však zase ekonomicky nerealizovateľný.

* Nasledujú varianty B a DA vyžadujúce spoluprácu s MR, ktorá dokončenie Gabčíkova podľa variantu B sama ponúkla, hoci v skutočnosti nemá záujem o iné riešenie, ale len o likvidáciu spoločného diela a o zrušenie platnosti pôvodnej zmluvy.

* Federálny minister Vavroušek navrhol maďarskému parlamentu alternatívu DA, prijatím ktorej by sa zabránilo realizácii variantu C a ktorá by vyvolala ďalšie viacročné prieťahy a nakoniec aj nerealizovanie, lebo bola po každej stránke nevhodná a aj ekonomicky značne neefektívna. Maďarský parlament túto filozofiu nepochopil a Vavrouškov návrh neprijal.

V = VARIANT

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\9_1.BMP}

weir = hať,

step = stupeň

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\9_1a.BMP}

9.4 Ciele dočasného riešenia a kritériá na jeho funkcie

* Cieľom dočasného riešenia (variantu C) bolo:

- zmenšenie zdrže vylúčením časti zasahujúcej na územie MR,

- nahradiť hať Dunakiliti a nasmerovať prietoky Dunaja do prívodného kanála, čím sa dosiahne aspoň čiastočné splnenie cieľov Zmluvy 1977 a zníženie veľkých hospodárskych strát z odkladu prevádzky SVD, ako aj vylúčenie environmentálnych škôd, ktoré už vznikali pred prehradením Dunaja a ktoré by sa postupne zvyšovali,

- umožniť návrat k pôvodnému riešeniu v prípade, že sa zmluvný partner vráti k plneniu podmienok Zmluvy 1977 v rozumnom čase.

- uviesť vybudované dielo Gabčíkovo do prevádzky.

* Realizácia bola navrhnutá v dvoch stavebných fázach:

- V 1. fáze urýchlené vybudovanie objektov umožňujúcich dočasné prevádzkovanie Gabčíkova: deliaca hrádza zdrže pozdĺž ľavého brehu Dunaja, hať na obtoku, prehradenie koryta, hať v inundácii, odberný objekt s kanálom do Mošonského ramena, spojovacia hrádza a plavebná kineta.

- V 2. fáze: pomocná plavebná komora, hlbšie založená stredná hať a vodná elektráreň využívajúca energiu prietokov vypúšťaných do starého koryta..

9.5 Technický popis objektov dočasného riešenia

9.5.1	Zdrž
9.5.2	Objekty 1. fázy komplexu Čunovo
9.5.3	Objekty 2. fázy komplexu Čunovo
9.5.4	Odberný objekt Dobrohošť

9.5.1 Zdrž

* Základné parametre:

Prevádzkové hladiny:
- maximálna vzdutá hladina v Čunove	131,10	m B.p.v.
- minimálna prevádzková hladina	130,10	m B.p.v.

Objemy pri max. vzdutej hladine:
- zdrž Hrušov-Čunovo	110,8	mil. m³
- celkový objem zdrž + PK	195,5	mil. m³

Pracovný objem medzi hladinami 131,1 a 129,0 m n.B.:
- zdrž Hrušov-Čunovo	55,7	mil. m³
- zdrž a prívodný kanál	72,0	mil. m³

Dĺžka zdrže (po starý most):
- od Čunova	16,0	km
- od začiatku prívodného kanála	26,5	km

Šírka zdrže:
- maximálna (nad Čunovom)	2,5	km
- minimálna (pod Čunovom)	0,5	km

Maximálna hĺbka zdrže:
- nad strednou haťou v Čunove	10,0	m
- nad prívodným kanálom	6,0	m

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 9-2: Situácia zdrže zmenšenej objektmi variantu C

* Všetky hrádze s príslušnými priesakovými kanálmi sú vybudované z miestnych štrkopieskových materiálov s návodným fóliovým tesnením a predloženým tesniacim kobercom z fólie, a to pre definitívnu kótu vzdutia v zdrži 131,10 m B.p.v. a súčasne zabezpečujú aj odvedenie povodňových prietokov.

* Pozdĺžna deliaca hrádza má dĺžku 10,85 km, koruna hrádze má šírku 6,0 m, výšku 5,0-8,5 m nad terénom, prevýšenie nad maximálnou prevádzkovou hladinou je 2,5 m. Na vzdušnej berme hrádze vedie verejná komunikácia, ktorá umožňuje cestné spojenie na trase Bratislava - Čunovo - Dobrohošť - Vojka - Bodíky - Gabčíkovo (Obr. 9-3). Kubatúra hrádze je 8,3 mil. m³, plocha tesnenia PVC hrúbky 1,5 mm je 3,4 mil. m². Návodný svah je opevnený betónovými prefabrikátmi (Haruštiak) o celkovej ploche 95500 m².

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 9-3: Rez pozdĺžnou deliacou hrádzou

1 - zostávajúca zdrž, 2 - objekty komplexu Čunovo (poz. osobitné zobrazenie a opis v texte),

3 - 11 km dlhá deliaca hrádza, 4 - pôvodné pravobrežné hrádze zdrže, 5 - hať Dunakiliti

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\9_2.BMP}

1 - tesnenie z PVC fólie chránené prefabrikovaným betónovým obložením,

2 - koniec ochrannej tesniacej vrstvy, 3 - berma, 4-štrkopiesková výplň,

5 - cesta

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\9_3.BMP}

9.5.2 Objekty 1. fázy komplexu Čunovo

{ewc MVIMAGE, MVIMAGE,!video}

* Odberný objekt do Mošonského ramena je vybudovaný na pravej strane Dunaja v inundovanom území, neďaleko obce Čunovo. Je vybudovaný ako malá vodná elektráreň s jalovým obtokom. Prah prepadu je na kóte 127,00 m B.p.v., obtok tvoria dve potrubia profilu 1400 mm na kóte 122,40 m B.p.v. Objekt má dĺžku v osi 85,5 m; na pravostrannú (pôvodnú) hrádzu zdrže je napojený spojovacou hrádzou dĺžky 850 m.

* Malá vodná elektráreň má dve priamoprietočné turbíny s kapacitou spolu 20 m³.s^-1, pracujúce pri spáde 4,1 m. Inštalovaný výkon elektrárne je 1,0 MW, ročná výroba je cca 6,0 GWh.

* Parametre odberného objektu do Mošonského ramena:

Počet a priemer otvorov	2x1400 mm
Kapacita - pri hl.128,0 - 131,10	19,6 - 25,6 m³.s^-1

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 9-4: Rez vodnou elektrárňou Mošon

* Hať v inundácii je vybudovaná na pravej strane Dunaja, 145 m od vtokového objektu do Mošonského Dunaja. Jej účelom je odvádzať vodu počas povodňových prietokov spolu s prívodným kanálom a haťou na obtoku. Hať má celkom 20 polí, každé má šírku 24,0 m. Terén pred haťou je upravený na kótu 127,00 m B.p.v., prepadová hrana hate má kótu 128,00 m B.p.v. Dĺžka hate, vrátane pilierov, je 580 m. Klasický vývar majú vybudované len prvé štyri haťové polia.

* Haťové polia sú hradené segmentmi 24,0 x 3,6 m a ovládané elektricky z miesta. Hať je premostená a vedie po nej verejná komunikácia šírky 7,0 m – Dobrohošť - Čunovo - Bratislava.

* Medzi haťou a odberným objektom je manipulačno-prevádzkový objekt, ktorý bude tvoriť vodohospodárske riadiace centrum prevádzky.

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 9-5: Rez haťou v inundácii

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 9-5a: Letecký pohľad na prehradenie a hať na obtoku

* Parametre hate v inundácii

Počet a šírka haťových polí		20x24,00	m
Výška prahu hate		128,00	m B.p.v.
Kapacita	- pri hl. 128,00 - 131,10	0,0 - 240,0	m³.s^-1
	- spolu maximálne	4800,0	m³.s^-1

* Prehradenie koryta Dunaja bolo vyvrcholením prác 1. fázy, ktoré sa realizovali za 250 dní v roku 1992. Uskutočnilo sa v čase od 24. do 27. októbra 1992. Dodatočne sa rozšírilo, utesnilo a napojilo na podložie injektážou Obr. 9-6).

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 9-6: Rez prehradením Dunaja

* Parametre prehradenia koryta Dunaja:

Dĺžka v osi	- spolu	380,0	m
	- z toho posledná fáza prehradz.	170,0	m
Šírka koruny		46,0	m
Objem násypu	- celkový	856,0	tis. m³
	- z toho posledná fáza	75,0	tis. m³

* Hať na obtoku je situovaná na ľavom brehu Dunaja, napája sa na prehradenie koryta a z druhej strany na pozdĺžnu deliacu hrádzu. Účelom hate je zabezpečovať dotáciu vody do starého koryta Dunaja počas prvej fázy prevádzky - do vybudovania strednej hate. Kapacita hate na prepúšťanie povodňových prietokov je maximálne do 1450,0 m³.s^-1. Pri nenaplnenom koryte je kapacita limitovaná prietokom 600 m³.s^-1, pri ktorom je ešte sklz stabilný. Sklz bol opevnený balvanmi a prefabrikátmi, aby slúžil na zničenie energie vody prekonávajúcej výškový rozdiel medzi prahom hate a dnom koryta (5,5 m).

* Hať má 4 polia, každé široké 18,0 m. Je hradená segmentovými uzávermi s rozmermi 18,0 x 5,1 m. Segmenty sú konštruované pre vzdutie na kótu 131,10 m B.p.v. Kóta pevnej prepadovej hrany je 126,50 m B.p.v. Hať je ovládaná na mieste, je napojená na elektrický pohon (Obr. 9-7).

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 9-7: Rez haťou na obtoku

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 9-7a: Letecký pohľad na hať v inundácii

* Parametre hate na obtoku:

Počet a šírka haťových polí	4x18,0	M
Kapacita - pri hl. 128,00 - 131,10	290,0 - 1450,0	m³.s^-1

* Plavebná kineta je vykopaná v zdrži tam, kde medzi minimálnou hladinou a úrovňou terénu (dna) nie je dosiahnutá požadovaná plavebná hĺbka. Požaduje sa, aby v nádrži bola zabezpečená pod minimálnou prevádzkovou hladinou 129,0 m n.B. hĺbka minimálne 3,5 m. Plavebná kineta je 13,6 km dlhá, na koryto Dunaja je napojená v rkm 1853, kde dno koryta je na úrovni 124,0 m n.B. a jeho šírka je 180 m.

* V rámci 1. fázy prác sa vybudovala aj ochranná ohrádzka spoločnej stavebnej jamy objektov 2. etapy.

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\9_4.BMP}

1 - štrkopiesčitá podložná zemina, 2 - hĺbkové zhustenie podložnej zeminy, 3 - podzemná stena

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\9_5.BMP}

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\9_6.BMP}

1 - horné dočasné hradenie, 2 - dolné dočasné hradenie, 3 - segmentové hradenie,

4 - betón vývaru, 5 - hĺbkové zhustenie, 6 - štrkopiesčité podložie

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\9_7.BMP}

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\9_11a.BMP}

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\9_11b.BMP}

9.5.3 Objekty 2. fázy komplexu Čunovo

* Pomocná plavebná komora je prvým objektom druhej fázy výstavby 140 m napravo od prehradeného koryta Dunaja. Jej rozmery sú: šírka 24 m, dĺžka 175 m. Dĺžka je delená na dve sekcie, ktoré umožňujú osobitné preplavovanie veľkých plavidiel a osobitne malých plavidiel, športových a rekreačných lodí v komore skrátenej na 50,0 m (Obr. 9-8).

* Stredná hať má tri polia šírky 24 m. Hať je hradená segmentmi s klapkou na vrchu, ich celková výška je 10,6 m nad prahom, ktorý je na kóte 121,0 m n.B. Kapacita hate je 3300 m³.s^-1. Účelom tejto hate (okrem zvýšenia celkovej prietočnej kapacity čunovského komplexu) je možnosť prevedenia ľadov cez sklopenú klapku a vypúšťania sedimentov z dna zdrže. Za normálnych podmienok slúži (namiesto hate na obtoku) na vypúšťanie prietokov do starého koryta, ktoré presahujú kapacitu vodnej elektrárne Čunovo. (Obr. 9-9)

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 9-8: Pozdĺžny rez pomocnou plavebnou komorou

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 9-9: Rez strednou haťou

* Vodná elektráreň Čunovo má štyri priamoprietočné turbíny s návrhovou hltnosťou 360 m³.s^-1, pracuje pri spáde 5,9 m. Inštalovaný výkon elektrárne je 24,2 MW, ročná výroba asi 171 GWh.

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 9-10: Rez vodnou elektrárňou Čunovo

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 9-11: Pohľad na objekty komplexu Čunovo z vtáčej perspektívy

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 9-11a: Letecký pohľad na objekty druhej fáze komplexu Čunovo

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\9_8.BMP}

1 - podzemná stena, 2 – štrkopiesčité podložie, 3 - betón vývaru, 4 - segmentové hradenie s klapkou, 5 - cestný most

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\9_9.BMP}

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\9_10.BMP}

1 - pozdĺžna deliaca hrádza, 2 - hať na obtoku, 3 - prehradenie koryta v rkm 1951,75,

4a - stredná hať, 4b – pomocná plavebná komora, 5 - VE Čunovo, 6 - hať v inundácii,

7 - výpustný objekt do Mošonského Dunaja s VE

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\9_11.BMP}

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\9_11a_n.BMP}

9.5.4 Odberný objekt Dobrohošť

* Odberný objekt do ľavostrannej ramennej sústavy Dobrohošť je situovaný na začiatku kanála (km 1,8). Patrí do pôvodného riešenia, ale o jeho realizácii nebolo rozhodnuté v rámci Zmluvného projektu, ale dodatočne, na základe dohody investorov. Je to príklad, ako bolo možné "legálnym spôsobom" doplniť objekty potrebné z hľadiska úpravy (v skutočnosti zlepšenia) environmentálnych podmienok sústavy dunajských ramien a lužných lesov. Vedľa odbernej hate s troma poľami hradenými klapkou výšky 3,6 m, je vybudovaný privádzač na VE, rozmerov 4,0 x 3,0 m s prahom na kóte 127,0 m B.p.v. (Obr. 9-12).

* Od hate vedie žľab popod cestu na korune hrádze do kaskádového sklzu, v ktorom sa tlmí energia prepúšťanej vody a voda sa súčasne výdatne prevzdušňuje. Sklz spolu s odpadom z plánovanej elektrárne vedie do spojovacieho kanála vyústeného do ramena Dunaja nad Dobrohošťou.

* Odber asi 30 m³.s^-1 postačuje na dotáciu ramenného systému. Ramená sa občas prepláchnu vyšším prietokom, aby sa prepláchli prípadné jemné sedimenty. V prípade potreby možno prietokom až 234 m³.s^-1 vytvoriť umelo záplavu asi 75 % plochy inundačného územia, aby sa udržala dynamika režimu vôd, ako za prirodzených podmienok.

* Vodná elektráreň Dobrohošť bude mať hydraulickú kapacitu 30,0 m³.s^-1, inštalovaný výkon 2,3 MW a ročnú výrobu priemerne 10,4 GWh.

* Parametre odberného objektu:

Počet a šírka haťových polí	3x12,0	m
Výška prahu hate	128,40	m B.p.v.
Kapacita - pri hl. 128,00-131,10	0,0 - 234,0	m³.s^-1

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 9-12: Rez odberným objektom Dobrohošť

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Foto: Letecký pohľad na odberný objekt Dobrohošť

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\9_12.BMP}

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\9_12a.BMP}

10. Stanovisko zahraničných odborníkov

10.1 Konzultácie o riešení schémy využitia Dunaja

10.2 Konzultácie o návrhu SVD G-N

10.3 Infort-Ecologia

10.4 Bechtel Environmental Inc.

10.5 Hydro-Québec International

10.6 Equipe Cousteau

10.7 World Wide Fund For the Nature (WWF)

10.8 Octerra Ltd. Espoo, Fínsko

10.9 Maďarskí odborníci doma i vo svete, svetová verejnosť

10.1 Konzultácie o riešení schémy využitia Dunaja

* Predbežný námet na spoločné využitie spoločného úseku Dunaja predniesla čs. vládna delegácia maďarskej na konzultácii v Budapešti v dňoch 18. 7. 1952-2. 8. 1952. Bolo dohodnuté - horný úsek využívať pomocou kanála (počet a umiestnenie stupňov sa ešte upresní) a celý spád dolného úseku využiť jedným riečnym stupňom, situovaným podľa maďarského návrhu v profile Višegrád.

* Hydroprojekt Bratislava (terajší HYDROCONSULT) vypracoval v r. 1952-1954 13 alternatívnych schém na komplexné využitie hornej časti spoločného úseku Dunaja ľavostrannou deriváciou, resp. riečnymi stupňami.

* VIZITERV Budapešť vypracoval ďalšie dve riešenia s 52 km dlhým derivačným kanálom na pravej strane Dunaja. Všetky riešenia mali hornú hladinu na kóte 136 m n.J., ktorou sa napájali na plánovaný rakúsky stupeň Hainburg (rkm 1885,4).

* Vo februári 1955 čs. vláda požiadala vládu ZSSR, aby sovietski experti posúdili čs. projektové štúdie na využitie Dunaja od Devína po Komárno (13 alternatívnych riešení). Sovietski experti odporučili čs. delegácii, aby predpokladanú kótu 136,00 n.m (Jadran) vzdutia na zdrži pri Bratislave odsúhlasila rakúska strana, lebo toto vzdúvanie zasahuje aj do rakúskeho územia.

* Pri konzultácii čs. vládnej delegácie s rakúskou v dňoch 7.-14. 12. 1955 rakúska strana navrhla, aby sa čs. - rakúsky úsek Dunaja využil spoločným vodným dielom. Vládne delegácie ČSR a Rakúska sa 30. 4. 1957 v Prahe dohodli, že spoločný úsek Dunaja sa využije spoločným dielom Wolfsthal - Bratislava v rkm 1773,3.

* V ďalších štúdiách sa predpokladalo vzdutie riečnej zdrže pri Bratislave na kótu 131,10 m n.m. (Balt).

* Vládne delegácie ČSR a MĽR sa dohodli 7. októbra 1958 v Prahe, že oba štáty vybudujú spoločné vodné dielo Nagymaros (Višegrád) v rokoch 1961-1965 a že na využitie úseku Dunaja medzi vodným dielom Wolfsthal - Bratislava a dielom Nagymaros vypracujú obidve strany spoločne štyri alternatívy možného riešenia (viď 7.1.4).

* Dokumentáciu na porovnanie uvedených štyroch alternatív vypracovali spoločne Hydroprojekt Bratislava a Viziterv Budapešť a posúdila ju spoločná čs.-maďarská odborná komisia v dňoch 19.-30. 7. 1960 v Budapešti s konštatovaním, že prvá a druhá alternatíva je prakticky rovnocenná a že tretia bola by o cca 25% a štvrtá o cca 50 % drahšia ako prvá alebo druhá. Dokumentáciu posúdili aj experti Gidroprojektu v Moskve v januári a decembri 1960.

* Sovietski experti konštatovali, že výsledná schéma komplexného využitia čs.-maďarského úseku Dunaja je dobre premyslená a po stránke ekonomickej vysoko efektívna a že sa nedá už predpokladať, že by jej ďalšie prepracovanie mohlo priniesť výhodnejšie riešenie.

* Výsledná čs. - maďarská schéma bola zahrnutá do celkovej schémy využitia Dunaja od Devína po Čierne more.

* V náväznosti na schválené riešenie celého Dunaja sa vládne delegácie ČSSR a MĽR 20. apríla 1963 v Budapešti dohodli, že derivačný kanál sa vybuduje po ľavej strane Dunaja. Obe vodné diela Gabčíkovo a Nagymaros vybudujú oba štáty spoločne do roku 1975 a najneskoršie do jedného roka vypracujú spoločnú investičnú úlohu.

10.2 Konzultácie o návrhu SVD G-N

* Najväčšie skúsenosti z výstavby kanálových schém využitia tokov má v Európe Francúzsko, ktoré takýmto spôsobom vybudovalo viaceré vodné diela na Rýne a Rhône. Pre oboznámenie sa so skúsenosťami z výstavby a prevádzky týchto diel, ako aj ich vplyvu na okolitú prírodu, sa realizovali viaceré exkurzie.

* Získané poznatky boli uplatnené a overené pri výstavbe vodného diela Drahovce - Madunice na Váhu, ktoré má nielen rovnakú schému (zdrž vytvorená obojstrannými hrádzami a derivačný kanál s jedným stupňom), ale aj podobnú geologickú skladbu údolnej nivy.

* Navrhnuté technické riešenia hlavných objektov boli niekoľkokrát prekonzultované aj s odborníkmi Gidroprojektu v Moskve, ktorí mali skúsenosti z projektovania a výstavby viacerých vodných diel na veľkých riekach Európy (Dneper, Volga, Don) i Ázie (Jenisej, Amur a i.).

10.3 Infort-Ecologia

* Skupina expertov "Ecologia" z Massachsettskej univerzity vypracovala v marci a v máji 1989 na objednávku maďarskej spoločnosti INFORT štúdiu: Bös-Nagymaros Barrage-Program Options and Impacts (Možnosti riešenia a vplyvy).

* Štúdia bola vypracovaná na základe tendenčných informácií o ekologických vplyvoch a plne reflektuje želania objednávateľa, čo sa týka záverov štúdie. Odporúča zastaviť všetky práce na hornom úseku. Dolný úsek zrušiť a na jeho mieste vybudovať Park národného dedičstva. Stanovisko zmluvného partnera nie je vôbec brané do úvahy - riešenie sa posudzuje ako interný maďarský problém.

10.4 Bechtel Environmental Inc.

* Maďarský investor SVD G-N - OVIBER Budapest - zadal v roku 1989 renomovanej americkej firme Bechtel Environmental Inc., San Francisco, vypracovanie nezávislého posudku potenciálneho ekologického vplyvu výstavby a prevádzky SVD G-N.

* Posudok sa zaoberal len vplyvom na maďarské územie. Vychádzal z požiadavky, že opatrenia na zmiernenie prípadných nepriaznivých vplyvov musia byť realizované pred uvedením diela do prevádzky a účinnosť opatrení treba sledovať monitoringom.

* Navrhol opatrenia na zmiernenie a minimalizovanie nepriaznivých vplyvov (napr. dodávku vody do ramennej sústavy), ďalej biologické modelovanie a modelovanie rozpusteného kyslíka v zdrži.

* Upozornil na potrebu zaoberať sa prietokovým režimom v starom koryte Dunaja, prípadne aj na potrebu upraviť režim prevádzky VE Gabčíkovo z hľadiska vplyvu na kvalitu vody, resp. potrebu čistenia odpadových vôd z Györu. Vysoko hodnotil návrh monitoringu. Záverečné stanovisko k využitiu Dunaja je pozitívne, s viacerými zlepšujúcimi odporúčaniami.

10.5 Hydro-Québec International

* V rámci dohody o technickej spolupráci uzavretej 7. 10. 1990 medzi Ministerstvom lesného a vodného hospodárstva SR a spoločnosťou Hydro-Québec International (HQI) Montreal, MLVH SR požiadalo túto renomovanú kanadskú spoločnosť o vypracovanie expertízy na posúdenie vtedy najviac diskutovaných okruhov otázok podmieňujúcich uvedenie vodného diela Gabčíkovo do prevádzky, a to:

- prognóza zmien hladiny podzemných vôd a nebezpečenstva ich znečistenia,

- bezpečnosť hrádzí zdrže a prívodného kanála,

- riziká dopadu na životné prostredie.

* Skupina kanadských expertov z odborov geológie, hydrogeológie, hydrauliky, geotechniky, biológie, geochémie, ekológie a tvorby koncepcie veľkých vodných diel navštívila Slovensko v čase od 8. 10. do 7. 11. 1990.

* Pre ich uvedenie do problematiky vypracoval Hydroconsult Bratislava 76-stranovú súhrnnú správu o základných údajoch, výsledkoch vykonaných štúdií a o projektovaných parametroch hlavných objektov, s priloženým zoznamom vypracovanej dokumentácie.

* Podľa vlastného výberu boli kanadskí experti oboznámení aj s ďalšími dokumentmi. Základnú informáciu doplnili pochôdzkami v teréne, obhliadkou dokončených a rozostavaných objektov Gabčíkova i Nagymarosu a konzultáciami s odbornými projektantmi a špecialistami Hydroconsultu a odborníkmi z iných projektových a výskumných organizácií, vysokých škôl a štátnych úradov.

* V decembri 1990 predložila HQI podrobnú správu o svojich konštatovaniach a odporúčaniach k vybraným otázkam. Nenašli dôvod na zastavenie výstavby, ani pravdepodobnosť katastrofického vývoja po uvedení do prevádzky.

* V rámci celkového hodnotenia diela správa konštatovala, že koncepcia objektov zdrže a ich výstavba boli vykonané na úrovni vtedy platných medzinárodných štandardov, pričom znalosť prírodného prostredia dovoľovala adekvátne vyhodnotenie ekologických dopadov diela. Odporúčania sa zamerali najmä na opatrenia potrebné vykonať pred napustením nádrže, alebo v počiatočných fázach prevádzky.

10.6 Equipe Cousteau

* Do kauzy Gabčíkovo sa zamiešal aj známy oceánológ Cousteau, a to na základe objednávky Európskej banky pre rekonštrukciu a rozvoj (EBRD) v Londýne. (Pre zaujímavosť: Viceprezidentom EBRD bol maďarský expremiér Miklós Németh, ktorého ešte komunistická vláda zastavila výstavbu SVD G-N a ktorý po demokratických voľbách neskončil svoju politickú kariéru, ale bol naopak delegovaný do významnej medzinárodnej funkcie.)

* Equipe Cousteau vypracoval vo viacerých etapách štúdiu "The Danube... for whom and for what" (Dunaj... pre koho a prečo), ktorej konečná správa bola vydaná koncom roka 1993.

* V rámci štúdie je jedna časť venovaná Gabčíkovu. Už tón úvodu je charakteristický - prevzatý z maďarských materiálov (dedičstvo minulosti, totalitný prístup, hegemónia technológie, technokratické rozumkárstvo a pod.). Je až pozoruhodné, ako mnoho zavádzajúcich tvrdení, poloprávd a neprávd sa dá vtesnať na relatívne malý priestor.

* Správa znovu opakuje všetky tvrdenia o negatívnych vplyvoch vodného diela na prírodu, uvádzané maďarskou stranou pred uvedením vodného diela do prevádzky, napriek tomu, že už existovali skúsenosti z prevádzky a že sa všetky katastrofické prognózy ukázali ako nepravdivé a falošné.

10.7 World Wide Fund For the Nature (WWF)

* V boji proti SVD G-N bola maďarská strana silne podporovaná nevládnymi organizáciami, najmä WWF. WWF zamestnávala vo Viedni aktivistu, ktorého plným úväzkom bolo organizovať demonštrácie a iné akcie proti Gabčíkovu.

* Snaha WWF bojovať proti využitiu veľkých tokov bola v súlade so snahou niektorých kruhov v Maďarsku, ktoré sa snažili o zrušenie Zmluvy 1977, I keď z iných príčin.

* WWF mala dodať verejnosťou akceptovateľné všeobecné ekologické argumenty proti SVD G-N a váhou svojej organizácie bojovať na konferenciách a iných medzinárodných fórach proti SVD G-N. Okrem toho sa WWF spolu s inými nevládnymi protipriehradovými organizáciami (Eurochain, Rivers Network, Global 2000 a i.) podieľala na organizovaní demonštrácií a iných formách protestov.

* WWF, okrem šírenia rôznych pamfletov a prevolaní, dala vypracovať viaceré posudky, ktoré nemali charakter vedeckých prác. Boli to skôr objednané kompiláty, zostavené na základe neoverených a často nesprávnych vstupných predpokladov a vopred stanoveného výsledku tak, aby podporili stanovisko maďarskej strany usilujúcej o znemožnenie dokončenia SVD G-N.

* Koordinácia aktivít maďarskej strany a medzinárodných nevládnych organizácií sa prakticky demonštrovala koncom novembra 1992 v Bruseli, kde bolo Komisiou Európskeho spoločenstva zvolané rokovanie tripartitnej komisie, s programom prerokovania záverov odbornej medzinárodnej pracovnej skupiny KES o environmentálnych vplyvoch prehradenia Dunaja. Keďže sa v tejto správe nikde nespomenula možnosť ekologickej katastrofy a presmerovanie vody do kanála bolo hodnotené ako pozitívny podnet umožňujúci revitalizáciu starého koryta a priľahlých ramien, nevládne environmentálne organizácie proti nej protestovali, hoci jej obsah nebol ešte zverejnený a mal dokonca dôverný charakter. Vedúci maďarskej delegácie sa zasadil o to, že sa správa vôbec neprerokovala, ako keby vôbec neexistovala.

10.7.1	Stanovisko WWF z augusta 1989
10.7.2	Štúdia Österreichischer Ökologie-Institut, marec 1992
10.7.3	Právna štúdia JUDr. G. M. Berrischa, 1992
10.7.4	"Nové riešenie" WWF, december 1993
10.7.5	Aktivity SZOPK a býv. federálneho ministra živ. prostredia

10.7.1 Stanovisko WWF z augusta 1989

* Z poverenia Maďarského ústavu zahraničných vecí a mimoriadneho splnomocnenca pre G-N, spracoval Inštitút lužných lesov WWF Rasstadt, v auguste 1989 rozsiahlu správu k SVD G-N, v ktorej je totálne spochybnená výstavba diela z rozličných hľadísk a ktorá plne zodpovedá maďarskému stanovisku, aj keď postráda akúkoľvek logiku:

- Gabčíkovo sa nesmie uviesť do prevádzky (ani priebežnej), kým nebude doriešený vplyv špičkovej prevádzky.

- Žiadne ďalšie výskumy nemôžu zdôvodniť koncepciu riečneho stupňa Nagymaros (hoci o opodstatnenosti rovnakého stupňa Freudenau v Rakúsku a ďalších nieto vôbec pochybností).

- S istotou možno predpokladať negatívny vplyv na kvalitu a kvantitu podzemných vôd.

- Ďalšiu výstavbu zastaviť na tri roky (straty nie sú uvážené).

- Prehradenie Dunaja pri Dunakiliti treba zastaviť.

- Ak maďarská vláda rozhodla o definitívnom zastavení Nagymarosu, nemožno zabrániť prevádzke Gabčíkova, ale bez špičkovania a s dynamickým režimom v starom koryte.

10.7.2 Štúdia Österreichischer Ökologie-Institut, marec 1992

* Rakúsky ekologický inštitút vypracoval v marci 1992 pre WWF štúdiu "Energia pre Slovensko: možnosti ekologicky orientovanej politiky". Hlavným cieľom štúdie bolo zozbierať a zdokumentovať všetky dostupné údaje o výrobe a spotrebe elektrickej energie Slovenska, odporučiť orientovanie sa na úspory energie a zvážiť pokračovanie výstavby elektrární v Gabčíkove a Mochovciach.

* Na báze tejto štúdie poskytoval WWF radikálnejšie rady - zastaviť prevádzku energeticky náročných a ekologicky zaťažujúcich výrob (napr. hlinikárne v Žiari), v iných priemyselných podnikoch modernizovať technológiu a znížiť výrobnú spotrebu a potom netreba ani Mochovce, ani Gabčíkovo.

10.7.3 Právna štúdia JUDr. G. M. Berrischa, 1992

* WWF zadalo v roku 1992 spracovanie aj právnej štúdie: "Výstavba a prevádzka variantu C Sústavy VD G-N z hľadiska medzinárodného práva". Autor dochádza logickým rozborom k záveru, že zmluva bola v roku 1977 uzavretá právoplatne, že Maďarsko porušilo v roku 1989 zmluvu z r. 1977, lebo nemôže obhájiť ako dôvod ani podstatnú zmenu východiskových predpokladov (zmena politického systému ani nové vedecké poznatky nepredstavujú takúto zmenu), ani stav núdze (existencia Maďarska ohrozená nebola). Okrem toho, platnosť Zmluvy 1977 bola znovu Maďarskom potvrdená pri podpísaní protokolu vo februári 1989 a do mája sa vedecké poznatky nezmenili.

* Autor pripúšťa, že by variant C bolo možné považovať za oprávnený, keby:

- nespôsoboval neprimerané škody a

- MR nebola ochotná uhradiť všetky škody vzniknuté porušením Zmluvy 1977.

* Autor ako právnik nemal možnosť posúdiť, či vstupné informácie, ktoré obdržal (o škodách MR a ochote uhradiť spôsobené škody), sú pravdivé, preto považoval realizáciu variantu C za protiprávnu.

* Podľa posudku, Zmluva 1977 jednostranným vyhlásením jej ukončenia nestratila platnosť, lebo Česko-slovensko vznieslo proti ukončeniu tejto zmluvy námietky.

* V štúdii sa uvádza aj úvaha o legálnosti odvedenia prietokov Dunaja na územie SR. MR s týmto odvedením v rámci spoločného projektu súhlasilo. Podľa Berrischa súhlas neplatí pre jednostranné riešenie. Avšak aj variantom C sa privádza voda do kanála a na elektráreň, ktoré sú spoločným vlastníctvom a Maďarsku sa priznáva nárok na časť vyrobenej energie. Z toho vyplýva, že ani dočasné riešenie neprestalo byť spoločným dielom.

10.7.4 "Nové riešenie" WWF, december 1993

* "Nové riešenie" WWFopakuje staré argumenty z roku 1989 s malými obmenami - že sa namiesto o nebezpečenstve vyschnutia ramien hovorí o škodlivom "permanentnom zatopení".

* WWF (v úzkej spolupráci so SZOPK a Equipe Cousteau) oslovilo v apríli 1993 v Luzerne a v roku 1994 v Crans Montane konferenciu ministrov životného prostredia so žiadosťou, aby vyvíjali nátlak na Slovensko, za splnenie požiadaviek WWF (teda Maďarska).

* "Nové riešenie WWF" podrobil kritike Profesor Igor Mucha. V pomerne rozsiahlom elaboráte analyzoval každé tvrdenie WWF a na základe monitoringu, výsledkov modelových výskumov alebo pomocou iných vedeckých dôkazov preukázal ich neopodstatnenosť.

* Na báze tohto elaborátu sa dňa 3. 6. 1994 uskutočnila prehliadka Gabčíkova a odborná diskusia. Delegáciu odborníkov slovenskej strany viedol splnomocnenec vlády Ing. Dominik Kocinger, 8-člennú delegáciu WWF viedol Dr. Magnus Sylvén, riaditeľ európskych a stredovýchodných regionálnych programov WWF.

* Po návrate pán Sylvén vyjadril v liste prof. Muchovi uznanie jeho práci a vedomostiam o danej téme a súčasne vyslovil zhrozenie nad úlohou, ktorú v minulosti WWF zohralo. Spolu s generálnym riaditeľom WWF-International p. Claude Martinom sa zhodli, že sa WWF viac nebude vo veci Gabčíkova angažovať, ak o to nebudú slovenskou stranou oficiálne požiadaní. List podobného obsahu napísal dňa 21. 6. 1994 p. Claude Martin splnomocnencovi Dominikovi Kocingerovi.

* V nasledujúcich mesiacoch bolo zrejme vedenie WWF poučené, že v spore o SVD G-N nejde len o prírodu, ale v hre sú aj "vyššie záujmy". Generálny riaditeľ C. Martin preto informoval splnomocnenca D. Kocingera o "skončení prímeria" a pokračovaní v predošlom kurze.

10.7.5 Aktivity SZOPK a býv. federálneho ministra živ. prostredia

* Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny vystupoval prakticky ako lokálna filiálka WWF, podieľal sa na organizovaní domácich demonštrácií a distribúcii rôznych letákov a prevolaní. Členom bratislavskej pobočky bol okrem "zaslúžilých protigabčíkovských aktivistov" M. Hubu, J. Šíbla, Ľ. Trubíniovej aj neskorší federálny minister životného prostredia Josef Vavroušek.

* Po nástupe do funkcie musel minister Vavroušek - v záujme zachovania zdania objektivity - zmierniť svoj jednoznačný protigabčíkovský postoj a zosúladiť ho so stanoviskom federálnej vlády.

* Inicioval podrobnejšie spracovanie tzv. variantu D, ktorého cieľom bolo prekaziť realizáciu variantu C a tým znemožniť uvedenie Gabčíkova do prevádzky v roku 1992, ešte pred rozdelením ČSFR a tým pravdepodobne navždy. Ako reprezentant vlády ČSFR minister Vavroušek nemohol otvorenejšie deklarovať svoje zámery a preto (našťastie) nebol v septembri 1991 v maďarskom parlamente pochopený a jeho ponuka spolu študovať variant D nebola akceptovaná.

* V apríli 1992, už v priebehu realizácie variantu C, zadal minister Vavroušek profesorovi ČVUT v Prahe L. Véghovi spracovanie štúdie odstránenia vodného diela Gabčíkovo s rekultiváciou celého územia. Podľa tejto štúdie by úplné odstránenie všetkých objektov trvalo asi 7 rokov a stálo by 20 mld. Kčs - t.j. prakticky toľko, koľko stálo vybudovanie týchto objektov.

10.8 Octerra Ltd. Espoo, Fínsko

* Po prvom roku prevádzky VD Gabčíkovo Ministerstvo pôdohospodárstva SR objednalo u firmy Octerra Ltd. so sídlom v Espoo, vo Fínsku, zhodnotenie environmentálnych vplyvov prevádzky VD Gabčíkovo so zmenšenou zdržou podľa variantu C a komplexné porovnanie tohto riešenia:

- s pôvodným stavom územia, resp. stavom, v akom by územie bolo bez realizovania navrhovanej investície,

- s pôvodným riešením podľa Zmluvy 1977 (variant A),

- s demoláciou všetkých objektov vybudovaných v rámci spoločnej investície do roku 1989.

* Tím expertov firmy Octerra Ltd., špecializovanej na štúdie environmentálneho charakteru, sa oboznámil s terénom a písomnými podkladmi v januári a máji 1994, pričom veľký dôraz kládol aj na zistenie stanoviska obyvateľov dotknutého územia a nevládnych organizácií zameraných na ochranu prírody.

* Vzhľadom na krátkosť hodnoteného obdobia prevádzky diela je prognóza do budúcnosti v posudku formulovaná opatrne, ale vzhľadom na nepriaznivý východiskový stav sa krátkodobé vplyvy na prírodu vnútrozemskej delty hodnotia ako pozitívne, s viditeľnými znakmi revitalizácie. Okrem splnenia hlavných cieľov investície - zvýšenie ochrany proti povodniam, zlepšenie plavebných podmienok a využitie vodnej energie Dunaja, pozitívny je aj vplyv na poľnohospodársku výrobu na chránenom území a na lesnícku výrobu v inundácii.

* Z posudzovaných štyroch variantov technického riešenia najvýhodnejší sa javí variant pôvodného riešenia (podľa Zmluvy 1977) a najhorším je likvidácia diela demoláciou vybudovaných objektov. Variant C predstavuje realizovateľný kompromis, horší ako optimálne, ale nerealizovateľné riešenie, ale lepší, ako nedokončenie a zrušenie diela, ktoré sa nachádzalo v pokročilom štádiu rozostavanosti. Riešenie s var.C je tiež lepšie ako teoretické nulové riešenie - t.j. bez realizovania navrhovanej investície.

* Z hľadiska obyvateľstva žijúceho na novovytvorenom ostrove medzi kanálom a Dunajom došlo podľa posudku Octerra k vytvoreniu pocitu izolácie a prechodne (pred uvedením do prevádzky) aj pocitu obáv, vyplývajúcich z pochybností o spoľahlivosti funkcie hlavných objektov. Vybudovaním nového priameho cestného spojenia na Bratislavu cez Čunovo sa situácia zlepšila. Možnosti zamestnania v priebehu výstavby a perspektíva ekonomického rozvoja oblasti v dôsledku rozvoja vodných športov a turistiky sú pozitívnym momentom.

10.9 Maďarskí odborníci doma i vo svete, svetová verejnosť

* Maďarskí odborníci - vodohospodári, ktorí boli oboznámení s projektom SVD G-N a výsledkami študijných a výskumných úloh, sa nikdy nestotožnili s názormi o ekologickej škodlivosti vodných diel G-N. Žiaľ, v maďarskej verejnosti sa vytvoril taký negatívny postoj k SVD G-N, že každý obhajca týchto diel bol považovaný za zradcu a nepriateľa maďarského národa.

* Pozitívny postoj k SVD G-N mohol viesť k strate dôvery i zamestnania, preto svoj názor otvorene prejavili najmä odborníci v dôchodkovom veku, ktorí už neniesli zodpovednosť za rodinu.

* Jediný odborný hydrologický mesačník "Hidrológiai közlöny" s malým okruhom odberateľov sa stal fórom maďarských zástancov výstavby vodných diel na Dunaji. Články autorov - odborníkov: Kató Pál, Fóris Lajos, Vágás István, Völgzesi István, Juhász Józef, Dóra Tibor, O. Haszpra a viacerých ďalších autorov odhaľovali falošnosť argumentov oponentov SVD G-N a politické pozadie "ekologických" argumentov.

* Profesor Kozák Miklós už začiatkom roku 1990 vyzýval vládu MR, aby pristúpila na posúdenie problematiky zahraničnými odborníkmi. Odhalil neobhájiteľnosť maďarských "ekologických" argumentov ("...prebieha najväčšia historická kamufláž...odporcov vedie len jeden cieľ, spôsobiť čo najväčšie hospodárske a morálne škody... odporcovia chcú odstrániť dôkazový materiál svojho zavádzania celého národa zbúraním vodného diela").

* Profesor Nagy Imre publikoval svoje stanovisko o potrebe zlepšenia plavebných podmienok dunajskej vodnej cesty sústavou VD G-N. Spolu s geológom Reményim a vodohospodárom Szilvássim v televíznom dokumente usvedčil "ekologických poradcov" maďarskej vlády z neobjektívnosti. Vyjadril sa, že argumenty, ktorým prepožičala autoritu aj Maďarská akadémia vied, dehonestujú maďarskú vedu vo svete.

* Splnomocnenec maďarskej vlády pán György Sámsondi Kiss oslovil krajana, profesora Gábora Karádiho pôsobiaceho na Milwaukee University, so žiadosťou o stanovisko. Profesor Karádi Gábor sa vo svojom liste z 11. 7. 1991 vyjadril celkom jednoznačne v prospech dokončenia SVD G-N. Podľa jeho názoru bolo zastavenie výstavby veľkou chybou. Prejavil nad týmto rozhodnutím maďarskej vlády hlboké sklamanie.

* Profesor Káradi zaujal v júni 1993 stanovisko aj k aktivitám Bélu Liptáka, Američana maďarského pôvodu, ktorý sa snažil vyprovokovať Kongres USA k odsúdeniu Gabčíkova. V liste senátorom Doddovi, Pellovi, Kohlovi a Russ Feingoldovi poukazuje na Liptákovu nekvalifikovanosť a označuje aktivistov bojujúcich proti Gabčíkovu za "ekonacistov" vyvolávajúcich zhoršovanie vzťahov medzi národmi bývalej Východnej Európy.

* Profesor Mosonyi Emil, autor projektu Nagymaros, ktorý musel koncom päťdesiatych rokov emigrovať z Maďarska a pôsobil na Univerzite v Karlsruhe, napriek tomu, že bol švagrom premiéra Antalla, využil každú príležitosť, aby vyjadril svoje kladné stanovisko k tomuto dielu. V tomto zmysle vystúpil na viacerých konferenciách i v maďarskej televízii.

* Prezident Gönz, v rozhovore so slovenským prezidentom Kováčom v New Yorku, pri príležitosti osláv 50-teho výročia založenia OSN v roku 1995, ocenil kladné environmentálne prínosy Gabčíkova (najmä na mimoriadnu úrodu kukurice na Szigetköze) a vyslovil poľutovanie, že sa k snahám Slovenska Maďarsko nepripojilo už pred troma rokmi.

* V Maďarsku už niekoľko rokov existuje “Klub reálnych zelených“, ktorý združuje lepšie informovaných ľudí, ktorí vyvíjajú značné úsilie zmeniť stanovisko maďarskej verejnosti voči SVD G-N. Bojujú za skompletovanie sústavy, čo by konečne zastavilo stále narastanie škôd spôsobených neuváženým rozhodnutím v minulosti. súčasne sa snažia odhaliť tých, ktorí boli zodpovední za tak obrovské ekonomické škody maďarskému hospodárstvu a za ekologické škody na prírode Szigetközu, ktorým bolo možné predísť.

* Gabčíkovo sa od roku 1993 stalo atrakciou nielen pre turistov zo Slovenska, Maďarska, Rakúska a ďalších štátov Strednej Európy, ale aj pre odborníkov vodohospodárov, stavbárov, energetikov, prírodovedcov z celého sveta. Okrem poučenia, že možno podľa zásad trvalo udržateľného rozvoja realizovať aj potrebné veľké vodné diela, je to súčasne aj prírodné laboratórium, v ktorom špičkoví odborníci môžu realizovať svoje predstavy o revitalizácii veľkej európskej rieky a okolitej prírody narušenej predchádzajúcimi civilizačnými procesmi.

* Aj mnohí štátnici a politici - pokiaľ im to čas dovoľuje - prejavujú želanie navštíviť vodné dielo Gabčíkovo. Keď namiesto zničenej krajiny a púšte nachádzajú dielo obklopené prekvitajúcou prírodou, odchádzajú s dobrým dojmom a opraveným názorom. Japonská delegácia dokonca nazvala Gabčíkovo pre jeho priaznivý vplyv na okolitú prírodu "dielom tretieho tisícročia".

11. Ekonómia SVD G-N a škody

11.1 Náklady na SVD G-N

11.2 Nároky na pôdu, pracovné sily, materiály a lehoty realizácie

11.3 Prehľad vývoja a hodnotenia prínosov SVD G-N

11.4 Výsledky hodnotenia ekonomickej efektívnosti na báze SZP

11.5 Vývoj ekonomickej efektívnosti investície v čase

11.6 Dôsledky porušenia Zmluvy 1977 maďarskou stranou

11.1 Náklady na SVD G-N

11.1.1	Úvod
11.1.2	Jednorazové náklady na SVD G-N
11.1.3	Prevádzkové a výrobné náklady
11.1.4	Rozpracovanosť objektov SVD G-N v roku 1989
11.1.5	Náklady na variant C
11.1.6	Harmonogram čerpania jednorazových nákladov
11.1.7	Podiel vynaložených nákladov a deľba vyrobenej energie

11.1.1 Úvod

* V Spoločnom zmluvnom projekte (SZP) sa náklady objektov spoločnej investície SVD G-N (stručne: "spoločných" objektov) kalkulovali nezávisle v korunách aj forintoch. Deľba nákladov sa vykonala v oboch národných menách tak, aby sa dosiahla relácia 50 : 50 %. Malé odchýlky sa tolerovali. K polovici nákladov "spoločných" objektov si každá strana pripočítala náklady svojich "národných" objektov a ďalšie prirážky podľa vnútroštátnych predpisov, ktoré boli rozdielne v ČSSR a MĽR.

* Po podpísaní zmluvy v septembri 1977 sa odsúhlasil harmonogram výstavby, podľa ktorého sa objekty Gabčíkova realizovali ako prvé a Nagymaros sa mal začať až o niekoľko rokov neskôr.

* Podľa dohodnutej smernice pre spracovanie SZP sa mala vykonať aj analýza nákladov a prínosov celého diela, kde by sa bol objavil rozdiel v úrokoch z viazania finančných prostriedkov počas výstavby a kde by sa dohodla aj primeraná kompenzácia. Bola pripravená smernica stanovujúca spôsob spoločného hodnotenia, lebo podľa Zmluvy 1977 predmetom paritnej deľby sú len energetické účinky diela, zatiaľ čo všetky ostatné prínosy (ochrana proti povodniam, zlepšenie plavebných podmienok, dodávka vody a štrku, rozvoj územia a rekreačné využitie) mali charakter "národných", nepodliehajúcich deľbe alebo kompenzácii.

* Na žiadosť maďarskej strany sa však dohodlo, že SZP bude obsahovať len rozdelenie nákladov bez započítania viazaných prostriedkov počas výstavby a bez spoločného vyhodnotenia ekonomickej efektívnosti SVD G-N, čo bolo v značnej miere v neprospech československej strany. ČSFR začala investovať skôr, takže mala podstatne dlhšiu dobu neproduktívne viazané finančné prostriedky. Ekonomické hodnotenie si potom vykonala každá strana osobitne, pričom si mohla zahrnúť aj náklady objektov majúcich charakter národných investícií a okrem fakticky realizovaných tržieb aj národohospodárske prínosy podľa vlastných úvah a zvyklostí.

11.1.2 Jednorazové náklady na SVD G-N

* V tab.11-1 je prehľad nákladov na SVD G-N na úrovni SZP (v cenovej úrovni 1977), v miliónoch Kčs, s rozdelením na podiel ČSSR a MĽR, pričom maďarskej strane pripadla aj časť prác na území Slovenska.

* Toto je posledný spoločne robený rozpočet, takže na jeho základe možno odhadnúť aj mieru plnenia prác, lebo neskoršie národné rozpočty už pracujú s inými (vyššími) číslami, bez vzájomnej náväznosti.

Jednorazové náklady na SVD G-N (podľa SZP - mil. Kčs), tab.11-1:

O b j e k t		Spolu IN	Podiel	Podiel Maďarska
			ČSSR	Územ. ČS		Územ. M
Zdrž Hrušov Dunakiliti		1404,5	532,8	375,5	396,2
Hať Dunakiliti		1625,4	-	-	1625,4
Prívodný kanál		3276,1	3276,1	-	-
Kan. stupeň Gabčíkovo - VE+pl. kom.		5025,8	5025,8	-	-
Odpadný kanál		1870,7	7,0	1863,7	-
Prehĺbenie koryta - pod Palk.		808,7	1,0	48,0	759,7
Opatrenie v starom koryte Dunaja		282,0	1,0	25,3	255,7
Ostatné objekty – Gabčíkovo		107,6	78,4	-	29,2
Zariadenia pre prevádzku		54,9	-	-	54,9
Záber pôdy a budov		301,0	205,4	-	95,6
Spolu objekty Gabčíkovo		14756,7	9227,5	2312,5	3216,7
		[69,55%]	(62,53%)	5529,2	(37,47%)
Ochranné opatrenia zdrže Ngm.		2395,1	1236,8	170,5	987,8
Riečny stupeň Ngm (VE+hať+pl. kom.)		3249,8	-		3249,8
Prehĺbenie koryta pod stupňom Ngm		347,9	-	-	347,9
Ostatné objekty – Nagymaros		75,6	29,9	-	45,7
Zariadenia pre prevádzku		41,1	-	-	41,1
Záber pôdy a budov		350,8	166,0	-	184,5
Spolu objekty Nagymaros		6460,0	1432,7	170,5	4856,8
		[30,45%]	(22,17%)	5027,3	(77,83%)
Spolu objekty Gabč.+ Nagym.		21216,7	10660,2	10556,5
		[100,0%]	(50,24%)	(49,76%)
JN bez rezervy	mil. Kčs	22192,6	11203,6	10989,0	(49,52%)
	mil.Ft	47156,3	23256,3	23900,0	50,68%)
Spolu jednoraz. nákl. *) '77 mil. Kčs		23280,7	11763,8	11516,9
- detto vrát. nár. obj. cca mil. Kčs			12915,2
JN spoločných objektov *) 1989			16622,0	(nárast 55,9 %)
JN národ. objektov (cca 1020+775)			1795,0	[9,75%]
Spolu investícia ČSFR 1989			18417,0	[100,0%]

*) Jednorazové náklady = hl. I - XI (náklady objektov = hl. II + III + VI)

Vývoj jednorazových nákladov hlavných objektov pôvod. riešenia, tab.11-2:

	PÚ	SZP	SZP-SR	SZP-SR	Skutočnosť
O b j e k t	1973	1977	1979	1980	1995
	50%SVD	100%SVD		**)
Zdrž Hrušov Dunakiliti	373,9	532,8		710,2	1747,4
Hať Dunakiliti	303,5	1625,4		-	-
Prívodný kanál	956,5	3276,1		2921,6	5009,2
Kan.stupeň Gabč.- VE+pl. k.	1381,5	5025,8		4946,2	6728,6
Odpadný kanál	340,7	1870,7		-	19,2
Prehĺbenie kor. pod Palk.	217,3	808,7		-	-
Opatrenie v starom koryte D.	36,3	282,0		-	3,5
Ostatné objekty - Gabčíkovo	119,2	107,6		250,8	429,4
Zariadenia pre prevádzku	9,7	54,9		-	-
Záber pôdy a budov		301,0		-	-
Spolu obj.Gabč.hl.II+III+	3738,6	14756,7		8828,8	12200,3
Ostatné hlavy rozpočtu	840,2			2492,3	1736,9
Spolu JN Gabčíkovo - VH	4578,8			11318,1	13937,2
JN technol. VE Gab.- EN ****)					1908,3

Ochr.opatrenia zdrže Ngm.	706,0	1236,8		1717,2	2764,1
R.stupeň Ngm (VE+hať+ pl. k.)	716,9	-		-	-
Prehĺbenie koryta pod Ngm	190,1	-		-	-
Ostatné objekty – Nagymaros	0,6	29,9		43,3	36,6
Zariadenia pre prevádzku	15,9	-		-	-
Záber pôdy a budov	-	165,0		-	-
Spolu obj. Ngm hl. II+III+	1629,5	6460,0		1760,1	2445,4
Ostatné hlavy rozp.-odp.*)	-110,2		311,0	355,3
Spolu JN Nagymaros	1519,3			2254,1	2800,7

Spolu objekty Gabč.+ Nagym	5368,1	10660,2	14459,0	10589,2	16073,0
*Ostatné hlavy rozp.-odp.)**	730,0	2255,0	869,7	3170,7	2608,6
Spolu JN Gabč.+ Nagym.	6098,1	12915,2	15328,7	13572,2	18681,6
				***)

*) V stĺpci PÚ je odpočet nákladov objektov realizovaných v rámci II. et. ochrany. V stĺpci SZP sú pripočítané národné investície cca 1151,4 m. Kčs.

**) SR = Súhrnné riešenie, PÚ = Projektová úloha, SZP = Spoločný zmluvný projekt

***) Náklady investície ČSFR v roku 1989 boli 18417,0 mil. Kčs, ale chýba členenie na objekty.

****) Investícia energetiky - hl. II+VI je 1427,2 mil. Sk. = mil. Kčs

11.1.3 Prevádzkové a výrobné náklady

* V podrobnejšom hodnotení sa prevádzkové náklady skladajú z nasledujúcich položiek:

- mzdy - úmerne počtu zamestnancov a priemernej mzde v danom čase,

- opravy, údržba a materiál - 31 % z odpisov,

- spotreba energie pri kompenz. prevádzke - úmerne jalovej výrobe,

- spotr. energie v čerp. staniciach ochr. opatrení (cca 3,5 mil. Kčs),

- réžia - 18,3 % zo súčtu odpisov a miezd.

* Výrobné náklady sú prevádzkové náklady a odpisy. Odpisy celej investície (bez vyvolaných objektov odovzdaných do prevádzky iným organizáciám) boli v roku 1980 asi 1,6 % nadobúdacej ceny základných prostriedkov (NCZP);

* Priemerná ekonomická životnosť celej investície vychádzala teda asi 62 rokov, samotnej vodnej elektrárne asi 47 rokov.

* Keďže prevádzkové náklady predstavujú asi 55 % odpisov a časti prevádzkových nákladov nezávislé od odpisov sú len asi 15-20 % prevádzkových nákladov, počítajú sa v hrubších posúdeniach prevádzkové náklady vo výške 0,9 % z NCZP, alebo 0,8 % z JN.

11.1.4 Rozpracovanosť objektov SVD G-N v roku 1989

V tabuľke 11-3 je percentuálne odhadnutá miera rozostavanosti hlavných objektov VD Gabčíkovo a VD Nagymaros.

* Rozostavanosť hornej a dolnej časti SVD G-N v roku 1989 je vyčíslená na báze nákladov zo SZP, ako relatívna miera čerpania slovenského a maďarského podielu spoločnej investície.

* Ak sa do plnenia zarátajú aj úroky zo skôr prestavaných nákladov, plnenie sa relatívne zvýši.

* Tretí riadok v súčtových hodnotách pripočítava, alebo odpočítava práce vykonané v rámci "Dohody o vzájomnej pomoci" uzavretej spolu so Zmluvou v septembri 1977.

* Podľa tejto dohody československá strana vykonala práce za maďarskú na odpadnom kanáli za 574,7 mil. Kčs (vrátane úroku 8 % - 829,0 mil. Kčs).

* Maďarská strana neskôr vykonala za československú na ochranných opatreniach Dolného Hrona práce za 298,7 mil. Kčs (vrátane úroku 8 % - 334,1 mil. Kčs. Rozdiel sa mal uhradiť maďarským podielom energie vyrobenej na Gabčíkove.

Rozpracovanosť objektov SVD G-N v roku 1989

- Cenová úroveň zmluvy ´77, tab.11-3:

Objekt	S l o v e n s k o			M a ď a r s k o			S p o l u
	IN - ZP	Spl. - %	Spl. - Sk	IN - ZP	Spl. - %	Spl. - Sk	IN - ZP	Spl. - %	Spl. - Sk
Nádrž Hr - D. - S	632,8	100,00	632,8	375,5	100,00	375,5	1008,3	100,00	1008,3
Nádrž Hr - D. - M	-	-	-	396,2	85,00	336,8	396,2	85,01	336,8
Hať Dunak.	-	-	-	1625,4	90,00	1381,6	1625,4	85,00	1381,6
Priv. kanál	3276,1	100,00	3276,1	-	-	-	3276,1	100,00	3276,1
Gabč. - st. c.	3628,4	71,70	2601,6	-	-	-	3628,4	71,70	2601,6
G. – tech. VE	1397,4	76,80	1073,5	-	-	-	1397,4	76,82	1073,5
Odp. kanál	7,0	100,00	7,0	1863,7	87,00	1623,0	1870,7	87,13	1630,0
Prehl. + st. k.	2,0	0,00	0,0	1088,7	0,00	0,0	1090,7	0,00	0,0
Ost. Obj. + pr.	78,4	25,00	20,1	84,1	93,10	78,3	162,5	60,55	98,4
Záber poz. + b.	205,4	97,83	201,0	95,6	100,00	95,6	301,0	98,54	296,6
Sp. Gabčíkovo	9227,5	84,66	7812,1	5529,2	70,37	3890,8	14756,7	79,31	11702,9
Detto+ úrok 8 %	12728,6	88,88	11313,2	6577,5	75,09	4939,1	19306,1	84,18	16252,3

Nádrž Ngm. - S	1236,8	72,70	899,2	170,5	80,00	136,4	1407,3	73,58	1035,6
Nádrž Ngm. - M	-	-	-	987,8	60,00	592,7	987,8	60,00	592,7
Stupeň Ngm.	-	-	-	3249,8	20,00	650,0	3249,8	20,00	650,0
Prehl. Kor.	-	-	-	347,9	0,00	0,0	347,9	0,00	0,0
Ost. Obj. + pr.	29,9	20,00	6,0	86,8	0,00	0,0	116,7	5,14	6,0
Záber poz. + b.	166,0	100,00	166,0	184,5	70,00	129,2	350,5	84,21	295,2
Sp. Nagymaros	1432,7	74,76	1071,2	5027,3	30,00	1508,2	6460,0	39,93	2579,4
Detto + úrok 8%	1835,1	80,30	1473,6	5205,9	32,40	1686,8	7041,0	44,89	3160,4

SVD G + N	10660,2	83,33	8883,2	10556,5	51,14	5399,0	21216,7	67,32	14282,2
Detto + úrok 8%	14563,7	87,80	12786,7	11783,4	56,23	6625,9	26347,1	73,68	19412,6

Poznámka:

IN-ZP = Náklady podľa zmluvného projektu,

Spl. = splnené (v % a Sk, kde Sk = Kčs)

11.1.5 Náklady na variant C

{ewc MVIMAGE, MVIMAGE,!video}

* V roku 1989 jednostranné zastavenie plnenia Zmluvy 1977 maďarskou stranou a neochota k spolupráci v dokončení aspoň VD Gabčíkovo, ktoré sa nachádzalo v štádiu asi 90 %-nej rozostavanosti stavebnej časti, prinútili československú stranu hľadať riešenie, v ktorom by vynaložením určitých naviac-nákladov bolo možné dosiahnuť aspoň približné splnenie cieľov investície.

* Náklady na toto riešenie, zvané "variant C" sú nasledovné:

Náklady var. C, prídavných investícií a celej investície, tab.11-4:

		Rozpočet 1989/92		December 1995
O b j e k t :		hl. II - III	hl. I -IX	hl. II - III	hl. I -IX
- dokončenie obj. maď. Podielu prác		375,3	415,6	716,7	820,8
- prídavné protipovodňové opatrenia		183,0	202,6	109,2	125,1
- hrádze, hate a súv. Objekty	(1.f)	5163,2	5717,0	4522,0	5178,9
	(2.f)	^	^	2147,4	2459,4
- opatrenia v inundácii (národné)		366,3	405,6	334,9	383,5
- stav. časť VE Čunovo		692,0	766,4	231,5	265,2
- technológia VE Čunovo a Mošon		844,4	906,1	968,8	1295,4
- MVE Dobrohošť		-	-	24,8	28,4
- ochr. opatrenia Palk. - Čičov		-	-	174,6	199,9
- vyvolané EKO - objekty		-	-	2580,6	2955,4
S p o l u Variant C + EKO		7624,2	8413,3	11810,5	13712,0
Pôvodné riešenie			18417,0	16073,0	18681,6
Spolu investícia SR			26830,3	27883,5	32393,6

11.1.6 Harmonogram čerpania jednorazových nákladov

V tabuľke 11-5 je uvedený prehľad čerpania nákladov pôvodného riešenia podľa Zmluvy 1977 v delení na Gabčíkovo a Nagymaros a samostatne sú uvedené náklady na dočasné náhradné riešenie, tzv. variant C, podľa rozpočtu z roku 1991.

* Čiastky označené znamienkom "+" sú odsúhlasené maďarskou stranou v rámci Spoločnej odbornej skupiny (tzv. SOS).

* Od roku 1989 do 1992 sú uvádzané hodnoty podľa skutočnosti a pre roky 1993-1995 je uvedený predpoklad z roku 1992 (v skutočnosti bolo v roku 1993 prestavané menej a ukončenie výstavby sa predpokladá až v roku 1996).

* V apríli 1993 bolo dohodnuté predložiť spor na rozhodnutie Medzinárodnému súdnemu dvoru v Haagu. V prípade, že by sa maďarská strana po ukončení súdu v Haagu (čo sa očakávalo najskôr v roku 1997) rozhodla pre návrat k zmluvným podmienkam, mohol by byť stupeň Nagymaros uvedený do prevádzky v roku 2001. Za 6 rokov prevádzky by VE Čunovo vyrobila energiu asi za vyše 1,5 mld. Sk, čo by zaplatilo vynaložené jednorazové náklady a časť technológie by sa dala použiť v podobnej VE Dunakiliti, ktorá by sa mohla budovať súbežne s VD Nagymaros.

Harmonogram vynakladania jednorazových nákladov tab.11-5:

Rok

Sústava vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros podľa SZP

Dočasné riešenie

Celkové

výst.

Vodné dielo Gabčíkovo

Vodné dielo Nagymaros

SVD G-N

Variant C

jednoraz. náklady

Vodohosp. časť

Energet. časť

Národné. invest.

Dohoda o vzáj. pom.

VD Gabč. spolu

Vodohosp. časť

Dohoda o vzáj. pom.

VD Ngm spolu

Spolu

Vodohosp.

časť

Energ.

časť

Spolu

SVD G-N + Var. C tis. Sk

1978

245510

10192

20890

276592

1979

355651

35903

65820

457374

20524

477898

1980

636852

86627

104970

828449

35816

864265

1981

814775

112230

135320

1062325

56977

1119302

1982

744827

115498

83281

943606

105240

1048846

1983

713626

61400

56500

831526

145874

977400

1984

849528

50448

52595

952571

171089

1123660

1985

667575

24200

9890

701665

183325

884990

1986

1026329

8320

1034649

187463

1222112

1987

1390609

44100

1434709

230000

456

230456

1665165

1988

1455226

119470

1574696

247520

1424

248944

1823640

1989

1455798

523908

1979706

290164

290223

2269929

1990

499782

757569

1257351

223390

597

223987

1481338

1991

325211

469768

794979

180099

975078

471057

1446135

1992

511459

298185

809644

98581

908225

3822841

11620

3834461

4742686

1993

342191

133147

475338

54809

530147

2325900

13240

2339140

2869287

1994

501000

34046

535046

140000

675046

680200

481190

1161390

1836436

1995

207232

400000

607232

Spolu

12535949

2380193

496498

537586

15950226

2370871

2536

2373407

18323633

7507230

906050

8413280

26736913

11.1.7 Podiel vynaložených nákladov a deľba vyrobenej energie

* V rámci Zmluvy 1977 bolo dohodnuté paritné znášanie nákladov spoločných objektov a deľba energetických účinkov v pomere 50 : 50 %, napriek tomu, že československá strana mala prirodzený nárok na 55 % vodnej energie využívaného úseku proti 45% maďarskému nároku. Odstúpených 5 % hydroenergetického potenciálu nebolo žiadnym spôsobom kompenzované.

* Uvedené podmienky deľby platia však len za predpokladu plnenia podmienok Zmluvy 1977.

* V úseku využívanom vodným dielom Gabčíkovo je relácia prirodzeného nároku na hydroenergetický potenciál 61, 8 : 38,2 % v prospech SR.

* V prípade spolupráce MR na dokončení VD Gabčíkovo (podľa svojej ponuky z novembra 1989) a realizácie tzv. variantu B, bola by relácia vynaložených nákladov asi 62,5 : 37, 5 %, ako to vyplýva z tab.11-1. Malý rozdiel by sa mohol kompenzovať napríklad prácami na údržbe objektov, alebo energiou.

* Naproti tomu, v tab.11-6 je vyčíslený podiel vynaložených a využívaných nákladov na VD Gabčíkovo, v prípade jeho uvedenia do prevádzky pomocou naviac-nákladov na variant C.

* Náklady na variant C zvyšujú podiel SR a vybudované a nevyužívané objekty (hať Dunakiliti a pravostranné hrádze na území MR), ako aj nerealizované objekty maďarského podielu (opatrenia v starom koryte, prehradenie Dunaja a prehĺbenie Dunaja pod Sapom) zase znižujú podiel MR.

Výpočet podielu vybudovaných a využívaných objektov VDG, tab.11-6:

O b j e k t - súčasť podielu						J N	Realizované		Podiel (m. Kčs)
						mil. Kčs	%	mil. Kčs	SR		MR
Ľavostranné hrádze zdrže -SR						632,8	100	632,8		632,8	-
Pravostr. hrádze, úz. SR - MR						375,5	100	375,5		-	375,5
Pravostr. hrádze, úz. MR - MR				^**)		396,2	85	336,8		-	-
Hať Dunakiliti	- MR			^**)		1625,4	90	1381,6		-	-
Prívodný kanál	- SR					3276,1	100	3276,1		3276,1	-
Stupeň Gabčíkovo	- SR					5025,8	100	5025,8		5025,8	-
Odpadný kanál	- SR					7,0	100	7,0		7,0	-
	- MR					1863,7	87	1623,0		240,7*)	1623,0
Prehĺbenie koryta D. - MR			^***)			808,7	0	-		-	-
Opatrenia v st. koryte D.- MR			^***)			282,0	0	-		-	-
Ostatné objekty	- SR					78,4	100	78,4		78,4	-
	- MR					29,2	80	23,4		5,8	23,4
Zariadenie pre prevádzku - MR						54,9	100	54,9		-	54,9
Záber pôdy a budov		Úz. SR -SR				205,4	100	205,4		205,4	-
^***)		Úz. MR -MR				95,6	0	-		-	-
Spolu pôvodné riešenie Gab.						14756,7		13020,7		9472,0	2076,8

Nerealizované ^*)/ nevyuž. ^) obj.						- 3207,9
Naviac - objekty var. C umožňujúce uvedenie do prevádzky:
Dodat. ochr. proti povodni					117,4		*)			117,4	-
Objekty var. C bez VE					3311,9		*)			3311,9	-

Spolu Gabčíkovo s alt. "C"					14978,1					12901,3	2076,8
Podiel aktivovaných nákladov (%)					100,00					86,13	13,87

*) Pre prepočet nákladov z CU89 do CÚ77 bol použitý koeficient 1/1,559 = 0,6414 (viď tab. 11-1):

375,3->240,7;

183,0->117,4;

5163,3->3311,9.

11.2 Nároky na pôdu, pracovné sily, materiály
a lehoty realizácie

11.2.1	Prehľad záberu pôdy a budov
11.2.2	Počet pracovníkov SVD G-N
11.2.3	Objemy stavebných prác a materiálov pôvodného riešenia
11.2.4	Objemy stavebných prác a materiálov Variantu C
11.2.5	Termíny realizácie

11.2.1 Prehľad záberu pôdy a budov

Prehľad záberu pôdy podľa SZP (ha), tab.11-7:

Druh	Úze-	G a b č í k o v o			N a g y m a r o s			Spolu Gab.+ Ngm
pôdy	mie	trv.	doč.	spolu	trv.	doč.	spolu	trv.	doč.	spolu
Phosp.	S	2230	771	3001	1670	688	2358	3900	1459	359
	M	499	266	765	1240	77	1317	1739	343	2082
Lesná	S	2560	335	2895	825	130	955	3385	465	3850
	M	1126	447	1573	395	10	405	1521	457	1978
Spolu	S	4790	1106	5896	2495	818	3313	7285	1924	9209
ph. + l.	M	1625	713	2338	1635	87	1722	3260	800	4060
Ostatná	S	1283	283	1566	2215	235	2450	3498	518	4016
	M	50	122	772	625	61	686	1275	183	1458
Spolu	S	6073	1389	7462	4710	1053	5763	10783	2442	13225
	M	2275	835	3110	2260	148	2408	4535	983	5518

phosp. = ph. = poľnohospodárska pôda

Prehľad záberu budov podľa SZP 1977 (ks/ m³ ob.priest.), tab.11-8:

		Gabčíkovo		Nagymaros		Spolu G + N
Druh budovy	Územie	ks	m³	ks	m³	ks	m³
Obytné budovy	S	46	24600	223	102800	269	127400
	M	6	3800	163	98600	169	102400
Rekreačné objekty	S	340	34600	109	9000	449	43600
	M	22	2700	318	55000	340	57700
Verejné budovy	S	17	9700	7	5000	24	14700
	M	4	5700	38	20900	42	26600
Priemyselné objekty	S	4	3300	9	8800	13	12100
	M	1	100	47	33900	48	34000
Poľnohosp. objekty	S	18	31700	15	16800	33	48500
	M	5	4500	25	16600	30	21100
Iné objekty	S	70	12500	314	65100	384	77600
	M	28	8700	232	33600	260	42300
Spolu	S	495	116400	677	207500	1172	323900
	M	66	25500	823	258600	889	284100

* Zmenou trasy hrádzí (ich prisunutím bližšie k Dunaju) sa časť pozemkov z inundácie presunula do chráneného územia, kde môžu byť poľnohospodársky intenzívne využívané (tab.11-9):

Prehľad pôdy presunutej z inundácie do chráneného územia, tab.11-9:

Druh pôdy (ha):		poľnoh.	sady	lesná	ostatná	spolu
	územie
VD Gabčíkovo	SR	2841	64	1062	10	3977
VD Nagymaros	SR	234	33	172	14	453
	MR	707	28	125	146	1006
Spolu SVD G-N	SR+MR	3782	125	1359	170	5436
- z toho SR	SR	3075	97	1234	24	4430

11.2.2 Počet pracovníkov SVD G-N

Tab.11-10:

O b j e k t	Výr. ener.		Plavba	Ochr. hrádze	Čerp. stan.	Riad. + údrž.	Spolu
Stupeň Gabč. + kan.		35	22	16	-	67	140
Ochr. opatr. Nagymaros		-	-	42	56	-	98
Spolu na území SR		35	22	58	56	67	238
Hať Dunakiliti a hrádze		-	2	2	-	18	22
Stupeň Ngm + ochr. op.		36	20	7	16	68	147
Spolu SVD G-N (SR+MR)		71	44	67	72	153	407
Predpoklad var. C		15	4	2	-	9	30

11.2.3 Objemy stavebných prác a materiálov pôvodného riešenia

* Prehľad hlavných stavebných prác zo Súhrnnej dokumentácie SZP z roku 1977 poskytuje predstavu o dimenzii diela a fyzickom rozdelení stavebných úloh, ktoré sa pre nás odohrávali na stavenisku pozdĺž asi 180 km dlhého úseku Dunaja.

Prehľad hlavných stavebných prác pôvodnej investície, tab.11-11/1:

P o l o ž k a	Jedn.	Štát	Gabčíkovo	Nagymaros	Spolu G+N
Výkopy	tis. m³	ČSSR	46457	8206	54663
vrátane humusu	tis. m³	MĽR	36369	15715	52084
	tis. m³	Spolu	82826	23921	106747
Výkopy z vody	tis. m³	ČSSR	-	-	-
	tis. m³	MĽR	51721	11396	63117
	tis. m³	Spolu	51721	11396	63117
Zhutnené násypy	tis. m³	ČSSR	44592	4327	48919
(okrem hlín)	tis. m³	MĽR	10238	13542	23780
	tis. m³	Spolu	54830	17869	72699
Hlinité tesniace	tis. m³	ČSSR	11609	1281	12890
jadrá a koberce	tis. m³	MĽR	4224	827	5051
	tis. m³	Spolu	15833	2108	17941
Štrkopieskové	tis. m³	ČSSR	1249	577	1026
filtre	tis. m³	MĽR	869	574	1443
	tis. m³	Spolu	2118	1151	3269
Výlomy skaly	tis. m³	ČSSR	-	-	-
	tis. m³	MĽR	-	632	632
	tis. m³	Spolu	-	632	632

Prehľad hlavných stavebných prác (pokračovanie), tab.11-11/2:

P o l o ž k a	Jedn.	Štát	Gabčíkovo	Nagymaros	Spolu G+N
Podzemné tesniace	tis. m²	ČSSR	300	1072	1372
steny	tis. m²	MĽR	119	218	337
	tis. m²	Spolu	419	1290	1709
Injektáž dna	tis. m³	ČSSR	1292	-	1292
tesniacich vaní	tis. m³	MĽR	400	-	400
	tis. m³	Spolu	1692	-	1692
Betón a	tis. m³	ČSSR	1321	115	1436
železobetón	tis. m³	MĽR	297	734	1031
	tis. m³	Spolu	1692	849	2467
Betónové tesnenia	tis. m²	ČSSR	1712	366	2078
a opevnenia	tis. m²	MĽR	546	448	994
	tis. m²	Spolu	2258	814	3072
Kamenné opevnenia	tis. m³	ČSSR	339	224	563
	tis. m³	MĽR	2171	1620	3791
	tis. m³	Spolu	2510	2044	4354
Prevádzkové budovy	tis. m³	ČSSR	32	9	41
(obostavaný priestor)	tis. m³	MĽR	12	8496	8508
	tis. m³	Spolu	44	93	137
Technologické	tis.t	ČSSR	35	1	36
zariadenia	tis.t	MĽR	4	32	36
	tis.t	Spolu	39	33	72

Prehľad potreby hlavných stavebných materiálov, tab.11-12:

P o l o ž k a	Jedn.	Štát	Gabčíkovo	Nagymaros	Spolu G+N
Štrkopiesky pre	tis. m³	ČSSR	3870	301	4171
stav. konštrukcie	tis. m³	MĽR	1437	1227	2664
	tis. m³	Spolu	5307	1520	6835
Cement	tis.t	ČSSR	640	208	848
	tis.t	MĽR	180	353	533
	tis.t	Spolu	820	561	1391
Betonárska oceľ	tis.t	ČSSR	52	5	57
	tis.t	MĽR	18	45	63
	tis.t	Spolu	70	50	120
Drevo	tis. m³	ČSSR	45	4	49
	tis. m³	MĽR	11	26	37
	tis. m³	Spolu	56	30	86
Bentonit pre	tis.t	ČSSR	97	81	178
tesniace steny	tis.t	MĽR	17	6	23
	tis.t	Spolu	114	87	201
Kameň	tis. m³	ČSSR	347	235	582
	tis. m³	MĽR	2162	1594	3756
	tis. m³	Spolu	2509	1829	4338
Larsenove steny	tis.t	ČSSR	-	-	-
	tis.t	MĽR	4	4	8
	tis.t	Spolu	4	4	8

11.2.4 Objemy stavebných prác a materiálov Variantu C

Tab. 11-13:

Hlavné stavebné práce		Variant “C“ I. etapa			Variant “C“ II. etapa
Položka	Jedn.	1	2	3	4	5	6	7	8	9	10
Výkopy	tis. m³	540,20	913,40	37,90	115,70	97,80	462,40	-	3553,40	47,00	5767,80
Násypy	tis. m³	4081,00	63,00	240,20	8,90	3,00	-	-	682,70	260,00	5338,80
Kameň	tis. m³	8,80	72,60	75,00	0,30	2,90	13,20	5,60	166,70	0,90	349,00
Geotextília	tis. m²	550,00	19,80	5,40	-	11,40	7,80	1,40	88,10	-	683,90
Tes. PVC fólia	tis. m²	550,00	-	5,40	-	11,40	-	-	22,50	181,30	770,60
Podzem. tes. ílobet. stena	tis. m²	-	60,10	13,40	-*	-	-*	-*	58,00	269,10	400,60
Injektáž + vibroflotácia	tis. m³	800,00	117,80	-	-*	-	-*	-*	119,0	0,30	1037,10
Betóny	tis. m³	-	231,00	-	29,50	3,50	55,70	49,90	-	-	369,60

* - objemy stav. prác sú zahrnuté v stĺpci 8

Variant “C“ I. etapa	Variant “C“ II. etapa
1 = Deliaca hrádza	4 = Plavebná komora a sklz
2 = Hate, priepichy	5 = Umelý vodácky kanál
3 = Prehradenie koryta	6 = Hať stredná
	7 = VE Čunovo
	8 = Priepichy, spol. stavebná jama
	9 = Hrádza Palkovičovo
	10 = Variant “C“ spolu

11.2.5 Termíny realizácie

* Termíny realizácie dohodnuté v spoločnom zmluvnom projekte (SZP) sa menili protokolmi z októbra 1983 a z februára 1989. Oba razy na základe žiadosti maďarskej strany. Vzhľadom na prerušenie spolupráce maďarskou stranou v máji 1989, sú skutočné termíny značne posunuté - ako vidno z tab.11-14.

Termíny realizácie SVD G-N, tab.11-14:

P o l o ž k a	SZP/77	10/83	02/89	Skutočnosť
G a b č í k o v o:
Začiatok prípr. prác	01/04/78			01/04/78
Začiatok hl. st. prác	01/07/81			01/07/81
Zač. napúšť. zdrže a PK	01/02/86	01/02/90	01/02/90	26/10/92
Prevedenie plavby do PK	01/04/86	01/04/90	01/04/86	06/11/92
Uved.1.agreg do prev.	01/07/86	01/07/90	01/07/90	27/10/92
Uved. 8. agreg do prev.	01/06/89	01/06/93	01/06/93	20/12/95
Ukončenie výstavby	31/12/90	31/12/94	31/12/94	(31/12/98)
N a g y m a r o s:
Začiatok prípr. prác	01/01/80	01/01/84		1987
Začiatok hl. st. prác	01/01/84	01/01/88		1988
Zač. napúšť. zdrže a PK	01/01/89	01/01/93	01/10/91	1995
Plné vzdutie zdrže	01/07/89	01/07/93	01/04/92	?
Uved.1.agreg. do prev.	01/07/89	01/07/93	01/04/93	?
Uved. 6. agreg. do prev.	01/10/90	01/10/94	01/07/93	?
Ukončenie výstavby	31/12/91	31/12/95	31/09/94	?

* V apríli 1993 uzavreli SR a MR zvláštnu dohodu o predložení sporu na riešenie Medzinárodnému súdnemu dvoru v Haagu. Boli vypracované a predložené tri písomné podania: - memoriál v máji 1994 - countermemoriál v decembri 1994 a - odpoveď (reply) v júni 1995.

* Medzitým - v apríli 1995 - SR a MR uzavreli dohodu o dočasnom vodohospodárskom riešení a v júni 1995 sa uviedla do prevádzky prelievaná hrádzka v rkm 1843, ktorej vzdutie umožnilo gravitačný odber vody do maďarskej sústavy ramien.

* Po niekoľkonásobnom symbolickom zavážaní stavebnej jamy riečneho stupňa Nagymaros bola koncom roku 1995, bez ohľadu na protesty slovenskej strany, zrušená ohrádzka tejto stavebnej jamy, plavebná dráha presmerovaná opäť do koryta Dunaja a rozbehli sa práce na rehabilitácii brehov Dunaja.

* Na základe dohody premiérov Mečiara a Horna sa, nezávisle na príprave riešenia sporu na MSD v Haagu, sa v decembri 1995 utvorila spoločná pracovná skupina, ktorej úlohou bol pokus o mimosúdne vyriešenie sporu. Koncept dohody bol pripravený, ale pre silnú opozíciu na maďarskej strane sa dohoda neuzavrela.

* Ústne pojednávanie MSD v Haagu sa konalo v nasledujúcich termínoch:

3. - 7. marca 1997 - stanovisko maďarskej strany,

24. - 27. marca 1997 - stanovisko slovenskej strany,

1. - 4. apríla 1997 - návšteva sudcov na mieste stavby,

10. - 11. apríla 1997 - odpoveď a závery maďarskej strany,

14. - 15. apríla 1997 - odpoveď a závery slovenskej strany,

25. septembra 1997 - vyhlásenie rozsudku MSD.

11.3 Prehľad vývoja a hodnotenia prínosov SVD G-N

11.3.1	Kategórie prínosov SVD G-N
11.3.2	Vývoj finančného ohodnotenia prínosov

11.3.1 Kategórie prínosov SVD G-N

* Prínosy SVD G-N sa rozdeľujú na rôzne kategórie, podľa toho z akého hľadiska, resp. v akom okruhu nákladov dielo, resp. investíciu posudzujeme.

* Pri posudzovaní z hľadiska medzinárodného využívania spoločného úseku Dunaja, keď sa do okruhu hodnotenia zahrnujú len náklady spoločných objektov, sa zmluvní partneri dohodli, že predmetom paritnej deľby a vzájomného vyrovnania bude len množstvo vyrobenej elektrickej energie, s prihliadnutím na jej kvalitu.

* Predpokladá sa, že na spoločnom hraničnom úseku Dunaja a na priľahlých národných úsekoch pod Bratislavou a nad Budapešťou obe strany môžu dosiahnuť, okrem vyrobenej elektrickej energie, približne rovnaké sprievodné prínosy - závisí to však aj od vynaloženia ďalších nákladov, okrem nákladov na spoločné objekty.

* Sprievodné (národné) prínosy sa preto v relatívnom hodnotení efektívnosti nezahrnujú. Aj prebytky štrkopieskového materiálu (využiteľného pre výrobu betónu) sú rozdelené približne rovnakým podielom, takže nie je potrebné sledovať kompenzáciu prípadných rozdielov.

* Pri hodnotení národnej investície, zahrnujúcej okrem poloviny nákladov spoločných objektov aj náklady tzv. národných objektov, ktoré boli k spoločnej investícii pridané vzhľadom na funkčnú súvislosť, s cieľom dosiahnutia aj ďalších prínosov (napríklad možnosť regulácie priľahlej hladiny podzemných vôd v chránenom území, alebo zásobovania ramien, či závlah vodou, vyvedenie výkonu a pod.) - je rozhodujúce posúdenie z národohospodárskeho hľadiska, kde sa zohľadňujú tržby a prínosy bez ohľadu na to, ktorej hospodárskej organizácii, resp. ktorému okruhu spoločnosti vznikajú.

* Vzhľadom na svoj charakter majú prínosy určitý vývoj v čase, ktorý sa v hodnotení národohospodárskej efektívnosti zohľadňuje:

- Prínosy z výroby elektrickej energie narastajú v prvých rokoch prevádzky úmerne uvádzaniu kapacít do prevádzky a potom sa predpokladajú konštantné, na úrovni priemerne vodného roka.

- Prínosy z dodávky povrchovej vody z priesakových kanálov (pre závlahy, rybníky, priemysel a i.) zohľadňujú výrazne lepšiu kvalitu vody (v porovnaní s dunajskou) a možnosť jej gravitačnej dodávky namiesto čerpania. Počas prevádzky diela narastajú relatívne pomaly, z nuly na plnú hodnotu asi za 20 rokov.

- Prínosy z ťažby a dodávky štrku z depónií, resp. z konca vzdutia nádrže, majú konštantnú - plnú hodnotu od začiatku prevádzky.

- Prínosy pre vodnú dopravu zahrnujú úsporu nákladov domácich prepravcov vyplývajúcu zo zlepšenia plavebných podmienok. Sú funkciou očakávaného dopravného výkonu plavby po Dunaji a predpokladaného podielu pripadajúceho na domácich prepravcov. Predpokladá sa, že z určitej (relatívne nízkej) počiatočnej hodnoty budú dopravné výkony a prínosy narastať prvých 15 rokov rýchlejšie (aj vplyvom prepojenia kanála R-M-D), potom sa nárast spomalí.

- Prínosy zo zvýšenia protipovodňovej ochrany majú plnú hodnotu v roku nasledujúcom po uvedení diela do prevádzky.

- Prínosy z úspor nákladov rezortu vodného hospodárstva zahrnujú jednak úspory nákladov na údržbu a prehlbovanie plavebnej dráhy, ktoré bolo nutné vynakladať na našom úseku Dunaja pred výstavbou SVD G-N, jednak úspory na plánovaných náväzných investíciách súvisiacich so splavnením dolného Váhu a dodávkou závlahovej vody na plochy v okolí Dunaja. Úspory na údržbe a prehlbovaní plavebnej dráhy vznikajú od začiatku prevádzky, ostatné s určitým časovým odkladom.

- Prínosy z rekreačno-športového využívania vodných plôch sú úmerné predpokladanému nárastu návštevnosti okolia vodných diel a nárastu ročného športového výlovu rýb. Predpokladá sa, že z nuly na plnú hodnotu narastú asi v priebehu 20 rokov.

- Sprievodné územné účinky zahrňujú viacero položiek okrem zvýšenia protipovodňovej ochrany, pričom všetky ďalej uvedené účinky sa prejavia v plnej hodnote hneď od začiatku prevádzky. Sú to:

# zlepšenie súčasného stavu komunikačnej a občianskej vybavenosti územia je brané príslušným podielom nákladov konkrétnych náhradných, alebo vyvolaných investícií,

# rozvojový účinok investície je odhadovaný vo výške anuity z desaťpercentného podielu investície,

# územné účinky sú znížené o straty poľnohospodárskej a lesnej výroby, ktoré vznikli v dôsledku záberu pôdy, resp. očakávanej zmeny hladiny podzemných vôd (podľa prognózy platnej v dobe hodnotenia).

* Pri posudzovaní celej investície z podnikového hľadiska sa berú len skutočne realizované prínosy, t.j. tržby z dodávky elektrickej energie, povrchovej vody a štrku. Ostatné prínosy sa nerealizujú u prevádzkovateľov investície.

* V súlade s doterajšou praxou, hydroenergetické diela na tokoch spravidla prevádzkujú dve organizácie:

- Vodné elektrárne Trenčín majú v správe samotnú budovu vodnej elektrárne (bez spodnej stavby, ak tvorí súčasť priehrady) a celé technologické zariadenie,

- príslušný podnik povodia (v prípade SVD G-N Povodie Dunaja, Bratislava), ktorý spravuje všetky vodohospodárske objekty.

* Pri posudzovaní takto rozdelenej investície z podnikového hľadiska, energetické prínosy patria len vlastnej vodnej elektrárni (t.j. závodu podniku Vodné elektrárne).

* Závod povodia Dunaja realizuje okrem ostatných tržieb za dodávku povrchovej vody a štrku prínos platby od Vodných elektrární formou "náhrady za používanie VD" (tzv "nájomného"). Toto predstavuje vlastne platbu za dodanú vodnú energiu vo vode, ktorej je táto energia odobratá pri prechode cez turbíny. Táto platba je podobná nákladom na palivo v tepelných elektrárňach s tým rozdielom, že podľa doterajšej praxe to bola platba konštantná, závislá od nadobúdacej ceny základných prostriedkov a nie od množstva vyrobenej elektrickej energie (resp. dodanej vodnej energie).

* V prípade SVD G-N je však situácia komplikovaná spoločným vlastníctvom SR a MR hlavných spoločných objektov, takže vzťahy sa definitívne môžu doriešiť až po rozhodnutí medzinárodného súdu v Haagu, alebo po dosiahnutí dohody a dokončení SVD v súlade s uzavretou medzištátnou Zmluvou zo septembra 1977. V takomto prípade by najvhodnejšou formou vlastníctva a prevádzky bola akciová spoločnosť, zastrešujúca obe samostatne prevádzkované časti diela..

11.3.2 Vývoj finančného ohodnotenia prínosov

* V nasledujúcej tabuľke 11-15 je uvedené porovnanie finančnej hodnoty jednotlivých kategórií prínosov v cieľovom roku investície (t.j. v roku, keď všetky prínosy dosiahnu svoju plnú hodnotu).

* Vzhľadom na rôzny nábeh prínosov, priemerná hodnota prínosov ktoré sa od začiatku prevádzky uplatňujú v plnej výške, je rovná ich hodnote v cieľovom roku.

* Prínosy s pomalým nábehom majú v analýze peňažného toku priemernú hodnotu podstatne nižšiu, ako je ich hodnota v cieľovom roku. Miera tohto rozdielu je závislá od uplatnenej diskontnej sadzby. Tzv. "rozkľúčenie nákladov" na jednotlivé úžitky (umožňujúce výpočet merných nákladov na jednotku výkonov) je robené spravidla na základe súčasnej hodnoty jednotlivých prínosov za dobu hodnotenia, ktoré sú úmerné časovo váženým priemerným prínosom.

* Vzhľadom na to, že viaceré prínosy sú závislé od výšky nákladov, uvádzame pre porovnanie aj celkové JN a index ich zmeny v relácii k hodnotám zo súhrnného riešenia (SR) z novembra 1980. (Poznámka: PÚ = projektová úloha, SZP = spoločný zmluvný projekt, SVD = investícia Slovenska podľa pôvodného riešenia, ale v cenovej úrovni do 1989, SVD + C = detto, s nákladmi Variantu C.

Vývoj finančnej hodnoty prínosov SVD G-N (podiel SR), tab.11-15:

Položka	P Ú	P Ú	SZP	SR	SR	SR	SVD	SVD+C
	09/67	06/73	09/77	06/79	06/80	11/80	1989	12/92
JN - mld. Kčs	5,65	6,10	12,92	15,83	17,81	13,76	18,42	26,74
- index/77	0,437	0,472	1,000	1,225	1,378	1,065	1,426	2,070
- index/80	0,411	0,443	0,939	1,150	1,294	1,000	1,339	1,943
Prínosy (mil. Kčs/r = @) :
Ochr. územia	314	148	-	440	435	435	582	1161
Zlepš.plav.	123	60	-	47	47	59	62	124
Dod. vody	-		-	589	195	241	261	521
Dod. štrku	23	13	-	13	21	21	28	55
Úsp. nákl.	21	33	-	68	194	194	313	624
Rekr. využ.	5	4	-	28	28	37	38	76
Územ. účin.	56	57	-	173	182	187	137	273
Spolu bez en.- @	542	315	-	1358	1102	1174	1421	2834
- index	0,462	0,268	-	1,157	0,939	1,000	1,210	2,414
Dod. el. en.- @	491	394	-	633	642	626	968	3120
- index	0,784	0,629	-	1,011	1,026	1,000	1,546	4,984
Spolu prínosy -@	1033	709	-	1991	1744	1800	2389	5954
- index	0,574	0,394	-	1,106	0,969	1,000	1,327	3,308

11.4 Výsledky hodnotenia ekonomickej efektívnosti na báze
SZP

11.4.1	Hľadisko a okruhy hodnotenia
11.4.2	Náklady v jednotlivých okruhoch hodnotenia
11.4.3	Prehľad výsledkov hodnotenia ekonomickej efektívnosti
11.4.4	Relácia prínosov - alikvotné rozdelenie nákladov

11.4.1 Hľadisko a okruhy hodnotenia

* V dobe podpísania zmluvy, v septembri 1977, sa rozdelili len spoločné náklady SVD G-N, ale nerobilo sa žiadne hodnotenie ekonomickej efektívnosti. V rokoch 1979 a 1980 sa postupne upresňovali náklady a súčasne aj hodnotenie prínosov, takže hodnotenie ekonomickej efektívnosti z novembra 1980 je posledným oficiálnym dokumentom tohto druhu.

* Hodnotenie ekonomickej efektívnosti bolo robené:

- pre celú investíciu z národohospodárskeho hľadiska (VD),

- pre vodohospodársku časť investície taktiež z NH-hľadiska, pri platbe "náhrady za používanie VD" vo výške 159484 mil. Kčs/r (VH),

- pre vodnú elektráreň, do prevádzkových nákladov ktorej je zahrnutá uvedená "náhrada" (VE).

* Hodnotenia sa robili aj z podnikového hľadiska, na báze tržieb a čistého zisku. Výsledky týchto hodnotení však neboli v danom čase rozhodujúce.

11.4.2 Náklady v jednotlivých okruhoch hodnotenia

* V tabuľke 11-16 je prehľad rozpočtových nákladov (hl. II a III = technologické zariadenia + stavebné konštrukcie + príslušné mimoglobálne zariadenie staveniska), NCZP (hl. I - IX = nadobúdacia cena základných prostriedkov zahrňujúca projekty, GZS, rezervu a výkupy pozemkov) a odpisov jednotlivých objektov v uvedených okruhoch posudzovania. V tab.11-17 sú uvedené výsledky hodnotenia v týchto troch okruhoch.

Prehľad rozpočtových nákladov, NCZP, JN (mil. Kčs) a odpisov jednotlivých objektov a okruhov posudzovania, tab.11-16:

O b j e k t		Rozpočt. nákl.		NCZP		Odpisy	JN
		hl. III	hl. II	hl. III	hl. II	tis. K/r	mil. Kčs
Zdrž Hrušov		615,1	10,1	723,6	11,9	9,9	804,0
Odb. obj. závlah		29,7	1,7	24,3	2,0	0,3	28,7
Prívodný kanál		2908,1	13,4	3421,4	15,7	36,0	3757,3
Pl. komory a rejdy		1448,5	140,3	1704,2	165,1	22,7	2043,4
Brehové obj. Gabč.		295,5	107,8	347,6	126,8	16,2	518,5
Ost. objekty Gabč.		68,1	3,1	80,1	3,7	3,8	91,7
Spolu VH obj. Gabč.		5356,0	276,4	6301,2	325,2	88,9	7243,6
Ochr. opatrenia		1471,6	49,4	1731,3	58,1	28,1	1956,1
Ochr. opatr. D. Hron		192,4	3,6	226,4	4,3	3,2	242,3
Ost. obj. Nagymaros		31,1	12,0	36,6	14,1	2,8	55,3
Spolu VH obj. Nagym.		1695,1	65,0	1994,3	76,5	34,1	2253,7
Spolu obj. v spr. VH		7051,1	341,4	8295,5	401,7	123,0	9497,3
		7392,5		8697,2
VE Gabč.	- spod. st.	1207,4	0,9	1420,5	1,1	14,2	1555,3
	- hor. st.	79,7	-	93,8	-	1,4	102,6
	- technol. EN	-	1677,2	-	1973,1	65,1	2119,7
Cesty a úpr. ter.		51,6	-	60,7	-	0,8	66,4
Spolu obj. v spr. EN		1338,7	1678,1	1575,0	1974,2	81,5	3844,0
		3016,8		3549,2
Sp. priame obj. SVD		8389,8	2019,5	9870,5	2375,9	204,5	13341,3
		10409,3		12246,4
Vyved. výkonu (ELV)		18,3	-	21,5	-	-	23,2
Vyvol. objekty		161,6	-	190,1	-	-	207,7
		179,9		211,6
Sp. trvalé obj. SVD		8569,7	2019,5	10082,1	2375,9		13572,2
		10589,2		12458,0

11.4.3 Prehľad výsledkov hodnotenia ekonomickej efektívnosti

{ewc MVIMAGE, MVIMAGE,!video}

SVD G-N z novembra 1980, tab.11-17:

Údaj - ukazovateľ	Jednotka	VD	VH	VE
Jednorazové náklady	mil. Kčs	13572,2	9705,0	3867,2
Prevádzkové / výrobné náklady:
Mzdy	mil. Kčs/r	6,5	5,2	1,3
Údržba, opravy, materiál	mil. Kčs/r	63,4	38,1	25,3
Energia	mil. Kčs/r	5,4	3,5	1,9
Réžia	mil. Kčs/r	38,6	23,4	15,1
Náhrada za používanie VD	mil. Kčs/r	-	-	159,4
Spolu prevádzkové náklady	mil. Kčs/r	113,9	70,2	203,0
Odpisy	mil. Kčs/r	204,5	123,0	81,6
Spolu výrobné náklady	mil. Kčs/r	318,4	193,2	284,6

Prínosy v roku plnej prevádzky:
Dodávka el. energie	mil. Kčs/r	626,2	-	626,2
Dodávka povrchovej vody	mil. Kčs/r	241,6	241,6	-
Dodávka štrku	mil. Kčs/r	20,6	20,6	-
Náhrada za používanie VD	mil. Kčs/r	-	159,4	-
Spolu tržby	mil. Kčs/r	888,4	421,6	626,2
Prínosy plavby	mil. Kčs/r	59,6	59,6	-
Prínosy z ochrany územia	mil. Kčs/r	434,9	434,9	-
Úspory dopravy	mil. Kčs/r	156,0	156,0	-
Úspory poľnohospodárstva	mil. Kčs/r	24,6	24,6	-
Úspory vod. hospodárstva	mil. Kčs/r	13,0	13,0	-
Prínosy z rekr. a šport. využ.	mil. Kčs/r	37,3	37,3	-
Zlepš. stavu energ. siete	mil. Kčs/r	14,7	-	14,7
Zlepš. stavu úz. vybavenosti	mil. Kčs/r	38,0	38,0	-
Rozvojové prínosy	mil. Kčs/r	133,8	95,3	38,5
Spolu prínosy v roku pln. prev.	mil. Kčs/r	1799,3	1280,3	679,4
Hrubý zisk v roku plnej prev.	mil. Kčs/r	1480,9	1087,1	394,8

Ukazovatele efektívnosti investície:
Súhrnný efekt invest. pri p = 6%	mil. Kčs	6023,6	3808,7	2145,9
Súhr. disk. výnosovosť JN (p = 6%)	koef.	1,417	1,363	1,545
Produktivita súhrn. nákl. (p = 6%)	koef.	1,361	1,313	1,327
Vnútorné výnosové percento	percent	7,950	7,610	8,912
Návratnosť JN výnosom	roky	12,28	12,98	10,87
	% TŽ	20,14	18,28	23,64
Merné náklady energetického využitia:
Merné JN na priem. výkon	Kčs/kW	13318	-	9993
Ročné anuitné nákl. na dod. en.	Kčs/MWh	251,3	-	257,5
Výrobné nákl. na dod. energiu	Kčs/MWh	65,0	-	146,8

11.4.4 Relácia prínosov - alikvotné rozdelenie nákladov

* Relácia súčasnej hodnoty prínosov vypočítanej pre úrokovú (diskontnú) mieru p = 6 % a príslušný podiel JN sú nasledovné:

	percent	podiel JN (mil. Kčs)
- dodávka činnej elektrickej energie	37,12 %	5038,0
- dodávka povrchovej vody	2,40 %	325,7
- dodávka štrkopiesku	1,43 %	194,1
- spolu výrobné účinky (tržby)	40,95 %	5557,8
- ostatné prínosy	59,05 %	8014,4
	100,00 %	13572,2

* Rozdelenie všetkých prínosov / nákladov na jednotlivé rezorty je nasledovné:

- energetika	37,96 %
- doprava	10,68 %
- poľnohospodárstvo	7,19 %
- vodné hospodárstvo a územie	44,17 %

11.5 Vývoj ekonomickej efektívnosti investície v čase

Tab.11-18:

P o l o ž k a		1 9 8 0		1 9 8 9		1 9 9 3
		VD	VE	VD	VE	VD	VE
Priem. podiel prínosov	%	100,0	37,1	100,0	40,6	100,0	52,4
Jednoraz. náklady	mil. Kčs	13572	5038	18417	7472	28615	14995
- z toho len VE	mil. Kčs	3867	3867	5247	5247	5247	5247
Prínosy pln. prev.	mil. Kčs/r	1900	626	2389	968	5954	3120
Súčasná hodnota peňažného toku:
- pri p = 6 %	mil. Kčs	6024	2146	-	-	48755	-
- pri p = 10 %	mil. Kčs	- 4366	- 606	-	-	8009	-
Prínosovosť súhrnných nákladov:
- pri p = 6 %	koef.	1,361	1,327	-	-	1,944	-
Doba návratnosti JN	roky	12,28	10,87	10,92	-	6,20	-
Vnút. výnosové perc.	%	7,95	8,91	7,50	-	11,14	-

11.6 Dôsledky porušenia Zmluvy 1977 maďarskou stranou

* Číselné hodnoty uvedené v nasledujúcich kapitolách vychádzali zo známej hodnoty vynaložených nákladov v jednotlivých rokoch v minulosti (do konca 1992) a z predpokladu na nasledujúce roky, za predpokladu 1 Sk = 1 Kčs.

* Z prínosov sa do peňažného toku zahrnujú len prínosy z výroby elektrickej energie. Vzhľadom na skutočnosť, že v energetike SR neplatia ešte ekonomické ceny energie (zohľadňujúce okrem výrobných nákladov aj podiel na rozšírenú reprodukciu), odhadujeme hodnotu základnej energie podľa ceny použitej na hodnotenie VE Freudenau v Rakúsku a veľmi triezvej (skôr nižšej) relácie medzi hodnotou základnej, dennej a špičkovej energie.

* Cieľom tejto kvantifikácie je poskytnutie rádovej predstavy o ekonomických dôsledkoch rôznych rozhodnutí. Definitívne čísla bude možné upresniť až na základe známeho riešenia sporu a odsúhlasenia vstupov hodnotenia zmluvným partnerom.

11.6.1	Škody z odkladu prevádzky SVD G-N
11.6.2	Škody z navrhovanej likvidácie SVD G-N
11.6.3	Škody zapríčinené nevybudovaním Nagymarosu

11.6.1 Škody z odkladu prevádzky SVD G-N

* Pri hodnotách základnej, dennej a špičkovej energie: 1,56 - 2,53 - 3,50 Sk/kWh, predstavuje polovina plánovanej výroby SVD G-N : 670,0 + 405,0 + 762,5 = 1837,5 GWh/rok hodnotu vyše 4,7 mld. Sk/rok. Minimálne takáto je výška strát za každý rok odkladu uvedenia diela do prevádzky.

* Ku škodám z nevyrobenej elektrickej energie sa pripočítavajú aj zvýšené náklady:

- zvýšené réžijné náklady investorov a dodávateľov z predĺženia doby výstavby, vrátane predĺžených platieb za dočasný záber pôdy,

- náklady spojené s vedením sporu a s čelením šíreniu nepravdivých správ a nepriateľsky zameranej propagandy vo svete,

- náklady na ochranu podstaty vybudovaných objektov (antireflexné nátery, viacnásobné čistenie dna nádrže a kanála, zvýšené protipovodňové opatrenia a pod.),

- náklady na čerpanie vody z toku na závlahy, namiesto jej gravitačnej dodávky z vyššej úrovne, alebo nevyužívanie vybudovaných závlahových kapacít.

- náklady na udržiavanie technologických zariadení v prevádzkyschopnom stave a pod.

* Predlžovanie pôvodného nevyhovujúceho stavu vyžaduje vynakladanie nákladov, ktoré by už pri vzdutí hladiny odpadli (napríklad udržiavanie plavebnej dráhy bagrovaním) a naopak - očakávané prínosy sa nedosiahli (prístupnosť bratislavského prístavu, zavodnenie ramien, zníženie dopravných nákladov plavby, zníženie rizika povodňových škôd a pod.).

* Náklady variantu C (vrátane nákladov na dokončenie odpadného kanála a ďalších vyvolaných prác) sa plne zahrnujú do škôd z porušenia Zmluvy 1977, lebo pri jej dodržaní by sa dosiahli plné prínosy, bez nutnosti vynakladania ďalších nákladov. Variant C umožňuje dosiahnuť všetky plánované prínosy v úseku Gabčíkova, len prínos z výroby energie je menší, vzhľadom na nižší spád a vyšší prietok do starého koryta, čo je tiež dôsledok porušenia Zmluvy maďarskou stranou. Variant C tým, že umožňuje dosiahnuť čiastočné prínosy, znižuje tempo nárastu škôd, takže slúži vlastne aj maďarskej strane. Keby náklady variantu C neboli zahrnuté do škôd, musela by sa do škôd zahrnúť plná hodnota poloviny energie, ktorá mala byť vyrobená pri splnení Zmluvy 1977, bez odpočítania hodnoty energie vyrobenej v Gabčíkove uvedením do prevádzky pomocou Variantu C.

* Pri dlhšom odklade sa do kategórie škôd pridávajú náklady kompenzujúce nezavzdutie hladiny dolného úseku stupňom Nagymaros, ktorý mal otvoriť vodnú cestu do Váhu a umožniť prečerpávanie závlahovej vody z Dunaja do Ipľa.

11.6.2 Škody z navrhovanej likvidácie SVD G-N

* V prípade prijatia maďarského návrhu - zastaviť výstavbu a uviesť územie do pôvodného stavu, by k už vynaloženým nákladom asi 17 mld. Kčs - ktoré pri úrokovej miere 8 % vzrástli asi na 28 mld. Kčs - bolo treba v nasledujúcich rokoch (na základe hrubého odhadu) ešte pridať:

- odstránenie všetkých objektov	19 mld. Sk
- biologickú rekultiváciu získaných plôch	3 mld. Sk
- alternatívne riešenie ochrany proti povodniam	5 mld. Sk
- 50 % nákladov na náhradné zlepšenie plav. podmienok	15 mld. Sk
- rekonštrukcia prístavu Bratislava	1 mld. Sk
- anti-erozívne opatrenie a na zvýšenie hladiny PV	2 mld. Sk
- zvýšené nákl. splavnenia Váhu a závlah na Ipli	2 mld. Sk
- spolu	47 mld. Sk

* Ak je súčasná hodnota uvedeného toku nákladov v budúcnosti asi 34 mld. Sk, plus asi 3 mld. Sk súčasnej hodnoty prevádzkových nákladov náhradných riešení a súčasná hodnota nevyrobenej energie asi 65 mld. Sk, vychádza súčasná hodnota celkovej škody (vrátne minulých investičných nákladov) asi 130 mld. Sk - čo reprezentuje približne ročný rozpočet SR. Prepočítané do tvrdej meny úmerne nákupnej hodnote (nie nereálnym bankovým výmenným kurzom), predstavuje celková škoda asi 13 mld. US $.

* Škodu z nevyrobenej energie nemožno nahradiť len výstavbou inej elektrárne. Navždy by sa totiž stratil nevyužívaný hydroenergetický potenciál, ktorý - vzhľadom na nedostatok zdrojov energie v SR - možno nahradiť len dovozom energie, alebo palív zo zahraničia. Samozrejme pri súčasnom zvýšení nepriaznivých environmentálnych vplyvov.

11.6.3 Škody zapríčinené nevybudovaním Nagymarosu

* Uvedením do prevádzky Gabčíkova náhradným spôsobom sa podstatne znížil prírastok toku škôd.

* Výroba VD Gabčíkovo pracujúceho len priebežne, znížená o straty z neprebagrovania koryta Dunaja, má hodnotu asi 3,5 mld. Sk/rok, z čoho cca 0,5 mld. Sk/rok patrí MR. Tento podiel si ponecháva SR na konto úhrady spôsobených škôd. Keby Maďarsko v súlade s rozsudkom MSD, popri splnení svojho podielu prác, uhradilo polovicu nákladov Variantu C, získalo by nárok na polovicu energie vyrobenej v Gabčíkove, ktorá by bez týchto naviac-nákladov nemohla byť vyrobená.

* Napriek tomu škody SR z neexistencie Nagymarosu - len z menšieho množstva a nižšej kvality energie dosahujú asi 1,2 mld. Sk/ročne. Celkove - vrátane maďarského podielu energie - sa objektívne stráca z tohto titulu spolu asi 6 mld. Sk ročne, čo predstavuje stratu pol milióna USD denne!

12. Skutočné environmentálne účinky Gabčíkova

12.1 Monitorovanie vplyvu VD Gabčíkovo a katastrofické predpovede

12.2 Vodohospodársky režim starého koryta Dunaja a bočných ramien

12.3 Kvalita povrchovej vody v Dunaji a zdrži

12.4 Výška hladiny podzemných vôd

12.5 Kvalita podzemných vôd

12.6 Flóra a fauna vnútrozemskej delty Dunaja

12.7 Vplyv na obyvateľstvo a rozvoj oblasti

12.1 Monitorovanie vplyvu VD Gabčíkovo a katastrofické
predpovede

* Monitorovanie vplyvu SVD G-N bolo už v projekte navrhnuté v značnom rozsahu, širšom ako je obvyklé aj vo vyspelých krajinách sveta, s využitím špičkovej svetovej techniky. Keď sa od roku 1989 SVD G-N stala predmetom rozsiahlej kritiky a búrlivých diskusií, stala sa táto požiadavka ešte naliehavejšou.

* Monitoruje sa najmä hydrosféra, pedosféra a biosféra, pri registrovaní aj stavu atmosféry. Okrem toho sa sleduje stav, zaťaženie, pohyby a bezpečnosť hlavných stavebných objektov. Pre sledovanie hydrosféry je v okolí VD Gabčíkovo zabudovaných asi 500 sond, v ktorých sa sleduje pohyb hladiny podzemných vôd a v niektorých aj kvalita podzemných vôd (Obr. 12-1).

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 12-1: Sieť pozorovacích objektov SHMU

* Monitoringom namerané hodnoty sa vložia do modelu, v ktorom možno pre ktorékoľvek miesto a ľubovoľný čas zistiť, aká výška hladiny podzemných vôd by bola bez existencie vodného diela a teda aký je vplyv tohto diela. Súčasne so sledovaním stavu hladiny podzemných vôd sa meria aj pôdna vlhkosť a iné pedologické charakteristiky, stav flóry a fauny. Výsledky dvojročného monitorovania boli zhrnuté do zborníka, ktorý rečou faktov, čísel a grafov usvedčil katastrofické prognózy z falošnosti. Od roku 1995 sa spoločne vydávajú ročné správy o výsledku monitoringu na oboch stranách Dunaja.

* Pôvodne sa kritika negatívnych environmentálnych vplyvov týkala hlavne VD Nagymaros, kde sa spochybňovala správnosť dimenzovania objektov (najmä hrádzí) na seizmické zaťaženie (údajné nebezpečenstvo zatopenia Budapešti). Predpovedalo sa zníženie kapacity studní a zhoršenie kvality povrchovej a tým aj podzemnej vody zásobujúcej Budapešť pitnou vodou.

* Na základe posledného z uvedených vplyvov, Maďarsko sa pokúsilo uplatniť “stav núdze”, ktorý mal odôvodniť zastavenie prác na platnej medzinárodnej Zmluve, podpísanej v roku 1977. Avšak vplyv zníženia hladiny Dunaja v dôsledku priemyselnej ťažby štrku z Dunaja sa prejavil už koncom sedemdesiatych rokov, dlho pred začatím prác na Nagymarosi. Bagrovanie štrku bolo zastavené v roku 1980 s odporučením, aby sa podmienky zásobovania Budapešti pitnou vodou vzali do úvahy pri projektovaní vodného diela Nagymaros. Nové studne boli budované pozdĺž Sentenderského ramena, kde prehĺbenie nebolo tak výrazné.

* Keby stav núdze mal ospravedlniť jednostrannú akciu porušujúcu platnú medzinárodnú zmluvu, musel by - podľa medzinárodného zákona o zodpovednosti štátov - splniť určité podmienky:

1. Nebezpečenstvo, ktoré by malo byť odvrátené jednostrannou akciou by malo byť významné, čo do dôsledkov a bezprostredne hroziace, ak by to okamžitá jednostranná akcia nezabránila.

2. Uplatnená, neodkladná jednostranná akcia by mala byť jedinou možnosťou, ako zabrániť týmto závažným škodám.

3. Strana ktorá uplatňuje stav núdze nesmie k tomuto stavu prispieť.

* V skutočnosti, žiadna z uvedených podmienok nebola splnená. V porovnaní so škodami spôsobenými zastavením plnenia Zmluvy, bolo zníženie výdatnosti studní (ktoré bolo v omnoho väčšej miere vyvolané priemyselným bagrovaním), ďaleko menej závažné. Nebezpečenstvo nebolo tak bezprostredné, aby vyžadovalo neodkladnú jednostrannú akciu, lebo Nagymaros mal byť uvedený do prevádzky až tri roky neskôr, čo poskytovalo dostatok času na rokovanie a na preskúmanie iných možných riešení. Existovali najmenej dva iné spôsoby, ako zabrániť erózii - buď pod Nagymarosom sypať štrk do Dunaja (podľa osvedčeného vzoru z Rýna nad Mohučom), alebo vybudovať plánované vodné dielo Adony pod Budapešťou, ktoré by nielen zabránilo možnej erózii, ale súčasne by zvýšilo aj kapacitu existujúcich studní a napravilo tak predchádzajúcu škodu spôsobenú extenzívnym bagrovaním. A konečne, Maďarsko bolo výlučne zodpovedné nielen za predchádzajúce škody spôsobené extenzívnym bagrovaním, ale aj za zlyhanie tento problém včas študovať a navrhnúť vhodné riešenie, namiesto svojej jednostrannej akcie, ktorou sa vytvorila veľká škoda namiesto menšej. Ak stav núdze vôbec existoval, Maďarsko v plnej miere prispelo na jeho vyvolanie.

* Keďže aj časť slovenských "vedcov" chcela využiť výhody poskytované rôznymi nadáciami a mimovládnymi organizáciami pre oponentov vodných diel na Dunaji, maďarské predpovede katastrofy sa rozšírili aj na Gabčíkovo. Maďarská strana nasadila do boja proti SVD G-N svoj diplomatický zbor a svoju lobby po celom svete, pričom česko-slovenská (fakticky väčšinou česká) diplomacia nemala ani v úmysle čeliť týmto aktivitám.

* Podľa oponentov VD Gabčíkovo, mali sa v krátkom čase po uvedení diela do prevádzky prejaviť nasledujúce "katastrofálne" a "nezvratné" účinky:

- zníženie hladiny podzemných vôd okolo celého derivačného kanála,

- pokles poľnohospodárskej výroby na chránenom území o miliardové hodnoty, premena krajiny na step a púšť,

- vyschnutie ramien vnútrozemnej delty Dunaja a zničenie okolitých lesov,

- zníženie biodiverzity a pokles počtu jedincov všetkých druhov fauny, vyhynutie vzácnych druhov,

- eutrofizovanie vody a akumulovanie nebezpečných organických sedimentov v zdrži,

- prenikanie nebezpečných organických polutantov zo zdrže do podzemných vôd a ich zničenie tak, že by sa stali pre zásobovanie pitnou vodou nepoužiteľné. Najbližší zdroj Kalinkovo mal byť vyradený už v priebehu niekoľkých týždňov.

* Uvedenie VD Gabčíkovo do prevádzky bolo dokonca označené za "experiment ohrozujúci zdravie a životy občanov" a požadovalo sa pred uvedením diela do prevádzky vybudovať veľkokapacitnú úpravňu vody bez znalosti druhu a koncentrácie znečistenia! Vôbec sa nebral do úvahy fakt, že znižovanie hladiny podzemných vôd prebiehalo už od šesťdesiatych rokov najmä vplyvom zachytenia splavenín priehradami v Nemecku a Rakúsku a aj vplyvom bagrovania nutného pre zvýšenie protipovodňovej bezpečnosti Bratislavy a udržania plavebných podmienok na Dunaji.

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 12-2: Rozdiel hladín podzemných vôd od 1962 do 1992

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\12_1.BMP}

zníženie hladiny o:

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\12_2.BMP}

12.2 Vodohospodársky režim starého koryta Dunaja
a bočných ramien

* Hlavným nebezpečenstvom pre vývoj a existenciu ramenných sústav pred výstavbou vodného diela Gabčíkovo bola sústavná erózia dna hlavného koryta Dunaja, znižovanie hladiny podzemných vôd a nemožnosť sústavného napájania ramien vodou počas väčšej časti roka (11 mesiacov v roku).

* Ramená buď vyschli, alebo v nich zostala len stojatá voda, nevhodná pre život rýb. Preto sa v rámci vodného diela navrhlo napájanie ramennej sústavy vodou z troch miest: z kanála odbernou haťou pri Dobrohošti, prevedením ľavostrannej priesakovej vody tunelom pod kanálom v km 4 a z dolnej hladiny pri Gabčíkove.

* V rámci národných investícií sa v slovenskom ramennom systéme (podobne aj v maďarskom) vybudovali nízke hradiace línie (označené písmenami "A" až "J"), opatrené v križovaní s ramenami prelivmi, alebo hraditeľnými priepustmi, umožňujúcimi reguláciu úrovne hladiny.

* Pre zastavenie erózie, vytvorenie podmienok pre sedimentáciu splavenín a postupné zvýšenie dna v starom koryte, ako aj pre zvýšenie hladiny vody v Dunaji aj pri redukovanom prietoku, sa v starom koryte navrhli prelievané prehrádzky.

* Jeden z posledných návrhov predpokladá vybudovanie šiestich prelievaných prehrádzok, z ktorých prvá bola už realizovaná v júni 1995 (Obr. 12-3).

Staničenie rkm	1843,0	1835,0	1830,0	1821,3	1815,5	1811,5
Kóta hlad.m n.B	123,60	120,65	118,80	116,50	114,20	111,50

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 12-3a: Situácia Dunaja v úseku kanála s navrhovaným prehrádzkami

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 12-3b: Pozdĺžny profil Dunaja v úseku kanála s jedným variantom navrhovaných prehrádzok

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 12-3c: Pozdĺžny profil ľavostrannou sústavou ramien v úseku Dunaja pozdĺž kanála

* Pre vytvorenie plynulejšej hladiny tak, aby aj pri minimálnom prietoku bola hladina asi na úrovni prirodzeného prietoku cca 1300 m³.s^-1, sa uvažuje v strede medzi dvoma týmito prehrádzkami vytvoriť nižšie kamenné prahy.

* Prehrádzky by nemali brániť odtoku redukovaných povodňových prietokov, mali by umožňovať plavbu športových lodí a v prípade potreby (pri zvýšení prietoku) vytvoriť aj možnosti pre náhradnú plavebnú dráhu pre prípad vypustenia a revízie kanála. (Kanály na Rýne s takouto možnosťou nepočítajú).

* Na základe dohody o dočasnom vodohospodárskom riešení, uzavretej medzi SR a MR v apríli 1995, sa v starom koryte dohodol priemerný celoročný prietok asi 400 m³.s^-1, max. prietok 600 m³.s^-1, minimálny v zime 250 m³.s^-1, (sept. až marec), minimálny v lete 400 m³.s^-1 (apríl až august).

* Prvá umelá záplava s územiami na ľavom brehu sa realizovala v auguste 1995. Prítok do ramennej sústavy sa zvyšoval postupne v priebehu niekoľkých dní a požadovaná úroveň záplavy sa dosiahla pri prítoku 120 m³.s^-1a nie až pri max. 234 m³.s^-1. Z doterajších výsledkov sledovania možno usudzovať, že požadované účinky bude možné dosiahnuť aj s nižšími prietokmi do starého koryta, aké boli dohodnuté v apríli 1995.

1 - odber Dobrohošť,

2 - ochranná hrádza

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\12_3a.BMP}

1 - brehová čiara,

2 - dno rieky

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\12_3b.BMP}

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\12_3c.BMP}

12.3 Kvalita povrchovej vody v Dunaji a zdrži

{ewc MVIMAGE, MVIMAGE,!video}

* Od začiatku osemdesiatych rokov sa kvalita vody v Dunaji zlepšuje - z pôvodnej IV. triedy sa o dve triedy už zlepšila a podľa obsahu kyslíka (priemerne 10, minimálne 7 mg/l) sa dokonca kvalifikovala na I.b triedu. Súčasne s uvedením VD Gabčíkovo do prevádzky sa začalo aj s čistením odpadových vôd z petržalskej strany mesta Bratislavy a všetky obce okolo zdrže majú zabezpečené čistenie odpadových vôd.

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 12-4a: Situácia monitorovaných bodov a funkcie vývoja obsahu kyslíka

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 12-4b: Výsledky monitorovania obsahu kyslíka vo vybraných odberných miestach zdrže

* Rovnaké východiskové predpoklady zabezpečenia vyhovujúcej kvality vody v zdrži Nagymaros neboli zabezpečené na maďarskej strane. Napriek tomu, že sa maďarská strana zaviazala v rámci národných investícií zabezpečiť čistenie odpadových vôd v okolí zdrže, Györ zostáva aj naďalej značným zdrojom znečistenia dolného úseku Dunaja. Paradoxne sa tento nedostatok na maďarskej strane využíva ako argument proti špičkovej prevádzke, pri ktorej môže dôjsť aj k spätnému prúdeniu v ústí Mošonského Dunaja, pričom by sa vypustené znečistenie vrátilo nazad do Györu.

* Proti nepriaznivému vývoju kvality vody v zdrži VD Gabčíkovo sa navrhla a realizovala pozdĺžna usmerňovacia hrádza v dolnej časti zdrže, ktorá zabraňuje usadzovaniu jemných sedimentov vo vykopanom plavebnom kanáli a zabezpečuje napájanie podzemných vôd priesakmi cez hrubé štrky.

* V rozšírenej pravej strane zdrže, kde bude prúdenie pomalšie a v dôsledku toho zvýšená sedimentácia, je dno utesnené fóliou z PVC, zamedzujúcou akékoľvek priesaky cez usadený jemný materiál, ktorého priepustnosť je aj tak až o štyri rády nižšia.

* Monitoring kvality vody v zdrži VD Gabčíkovo preukazuje, že nedochádza k poklesu obsahu kyslíka, ani k zhoršovaniu kvality vody. Oživenie vody zostáva v prijateľných hraniciach aj v kritickom letnom období. Prispieva tomu relatívne krátka doba zdržania vody (pri priemernom prietoku asi 1 deň), vyššie prietoky v letnom období a relatívne nižšia teplota vody.

* V odobratých vzorkách sedimentov na dne zdrže sa nenašli nebezpečné organické mikropolutanty ani zvýšený obsah ťažkých kovov.

1 - polynomický trend 4. rádu

2 - lineárny trend

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\12_4a.BMP}

O - Kyslík

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\12_4b.BMP}

12.4 Výška hladiny podzemných vôd

* Po prehradení Dunaja a napustení zdrže koncom októbra 1992 sa v celom jej okolí zvýšila hladina podzemnej vody až o niekoľko metrov. Na území ramien, po oboch stranách koryta Dunaja, bola hladina podzemnej vody dočasne znížená vplyvom drenážneho účinku starého koryta.

* Na ľavej strane sa dosiahlo zvýšenie hladiny podzemnej vody od mája 1993, a to po napustení ramien odberným objektom v Dobrohošti - viď Obr. 12-5 a 12-6. Od mája 1993 je v celom ovplyvnenom území na ľavej strane Dunaja priaznivé zvýšenie hladiny podzemných vôd.

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 12-5: Porovnanie skutočnej (monitorovanej) hladiny podzemných vôd s hladinou vypočítanou modelom pre stav bez VDG vo vybraných sondách

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 12-6: Zvýšenie hladiny podzemných vôd na ľavej strane Dunaja od roku 1992 do roku 1993

* Na pravej strane Dunaja nebolo možné zabezpečiť napájanie ramien priamo zo vzdutej hladiny v zdrži, lebo na rozdiel od riešenia podľa Zmluvy 1997, redukovaná zdrž sa nedotýka maďarského územia. Slovenská strana ponúkla v roku 1993 vybudovanie prelievanej hrádze v starom koryte pri rkm 1841, aby sa zabránilo ekologickým škodám na pravej strane Dunaja. Maďarská strana ponuku neprijala.

* V roku 1993 maďarská strana navrhla vybudovanie prelievanej hrádze v rkm 1843 (1 km nad Dunakiliti). Návrh bol zo slovenskej strany v Komisii pre hraničné toky odsúhlasený napriek tomu, že pre nás by bolo výhodnejšie hrádzku realizovať o 2 km nižšie, čo by umožnilo gravitačné zásobovanie územia nad odberným objektom v Dobrohošti (Dunajské kriviny). Maďarský parlament návrh zamietol.

* Začiatkom roku 1994 sa obyvatelia györskej oblasti dožadovali riešenia vodohospodárskych pomerov Szigetközu, v opačnom prípade hrozili blokovaním ciest do Budapešti. Vláda prisľúbila riešenie a navrhla znovu vybudovanie prehrádzky pri Dunakiliti. Parlament však - po dlhej diskusii - odporučil namiesto výstavby prehrádzky inštalovať čerpadlá a vodu z Dunaja do ramien prečerpávať.

* Prečerpávanie cca 15-16 m³.s^-1 nestačilo zabezpečiť dostatok vody v ramenách, ale zamorovalo krajinu výfukovými plynmi a hlukom. Denne sa spotrebovalo 15000 l nafty. Po dvoch mesiacoch, keď sa spotrebovali pridelené prostriedky, sa čerpanie zastavilo.

* Po uzavretí dohody v apríli 1995, maďarská strana vybudovala v júni 1995 a uviedla do prevádzky prelievanú hrádzu v rkm 1843 Dunaja - t.j. 1 km nad pôvodne plánovaným miestom prehradenia. Z hladiny vzdutej prehrádzkou voda vteká dvoma otvormi v pravom brehu Dunaja do vnútorného systému ramien, v množstve až 100 m³.s^-1.

* Na maďarskej strane sa zachoval ešte vonkajší systém ramien medzi protipovodňovými hrádzami a Mošonským Dunajom. Tento - tzv. Zátoňský Dunaj bol dostatočne zásobovaný už časťou vody dodávanej z odberného objektu pri Čunove do Mošonského Dunaja, v množstve podľa potreby až 43 m³.s^-1.

* Celý pravostranný systém ramien bude po výstavbe prehrádzok v koryte Dunaja dostatočne zásobený vodou a hladina podzemnej vody sa priaznivo zvýši nad úroveň, aká by bola bez realizácie VD Gabčíkovo. Potom bude možné zabezpečiť na niekoľkých miestach aj obojstranné prepojenie ekosystémov koryta Dunaja a ramien na oboch stranách, ktoré sa už desiatky rokov vyvíjali úplne izolovane.

* V rámci dohody z apríla 1995 sa zabezpečila aj výmena monitorovaných hodnôt, takže v budúcnosti už bude možné hodnotiť vplyv vykonaných opatrení na oboch stranách Dunaja. Vyhodnotenie vplyvu VD Gabčíkovo na oboch stranách Dunaja (Obr. 12-7) potvrdzuje prevažne priaznivý vplyv VD Gabčíkovo na oboch brehoch Dunaja.

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP}

Obr. 12-7: Porovnanie vývoja výšky hladiny podzemných vôd v jednotlivých rokoch prevádzky VD Gabčíkovo

1 - meraná hladina (ovplyvnená napustením zdrže)

2 - vypočítaná hladina (pre podmienky pred napustením)

A - prehradenie Dunaja

B - napustenie ramien

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\12_5.BMP}

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\12_6.BMP}

1 - prehradenie Dunaja,

2 - napustenie ramien

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\12_7a.BMP}

1 - prehradenie Dunaja,

2 - napustenie ramien

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\12_7b.BMP}

12.5 Kvalita podzemných vôd

* Katastrofická predpoveď úplného zničenia zásob podzemných vôd vplyvom prevádzky VD Gabčíkovo bola jednou z najzávažnejších námietok voči vodnému dielu. Na základe tejto falošnej prognózy neprajníci SVD G-N tvrdili, že sa zničí výhľadový zdroj o kapacite 18 m³.s^-1, čo bude vyžadovať vybudovanie náhradných povrchových zdrojov za 24 mld. Kčs.

* Pritom zamlčali, že v súčasnosti sa využíva z tohto podzemného zdroja len asi 4-5 m³.s^-1 a že zvýšenie kapacity na 18 m³.s^-1 z dnešných cca 12-14 m³.s^-1 je vlastne možné až po výstavbe vodného diela.

* Katastrofická teória spočívala v tvrdení, že voda v budúcej nádrži bude presakovať cez organické sedimenty a polutanty usadené na dne nádrže do podložia a strhávať tieto nebezpečné látky do zásob podzemných vôd, ktoré sa tým zničia. Nevadilo im, že skúsenosti z prevádzky vodného zdroja Sihoť a ostatných zdrojov pod Bratislavou sú úplne opačné. Trojročná prevádzka vodného diela ukázala, že tieto katastrofické teórie boli umelo vykonštruované a v daných podmienkach nedošlo k žiadnemu znehodnoteniu podzemných zásob pitnej vody.

* Požiadavka, pred plnením zdrže vybudovať úpravňu vody na neznáme a neisté znečistenie, bola nezmyselná a znamenala iba odďaľovaciu taktiku. Namiesto tohto sa však zabezpečila možnosť nahradenia kapacity zdroja Kalinkovo. Okolo zdroja sa inštalovali pozorovacie sondy, aby sa s určitým časovým predstihom mohol stanoviť druh znečistenia a smer, z ktorého prichádza.

* Podľa očakávania tvorcov vodného diela sa kvalita podzemnej vody zdrojov na ľavej strane Dunaja nezmenila, voda aj naďalej môže byť použitá bez osobitnej úpravy (Obr. 12-8).

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 12-8: Zmeny kvality čerpanej pitnej vody v čase

* V zdroji Rusovce na pravej strane Dunaja sa v dôsledku zmeny smeru prúdenia podzemných vôd zväčšil obsah voľného kyslíka vo vode. Predtým vyžadovaná úprava (spočívajúca v obohacovaní kyslíkom) nie je viac nutná. Okrem toho sa zvýšila kapacita zdroja: Každá studňa dáva 140 l.s-1 namiesto 100 l.s-1, čo umožňuje potrebu Bratislavy pokryť ekonomickejšie z Rusoviec, namiesto zo vzdialenejšieho Kalinkova.

* Zvýšenie hladiny podzemných vôd v hornej časti Žitného ostrova až o niekoľko metrov zvýšilo intenzitu prúdenia podzemnej vody, čím dochádza k jej riedeniu priesakovou vodou a k postupnému vytláčaniu znečistenej vody do Malého Dunaja. Postupne sa tým zlepšuje stav predtým veľmi znečistenej povrchovej vrstvy podzemných vôd, ktorá do hĺbky 40 m nebola použiteľná, nielen pre pitné účely, ale ani pre závlahy.

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\12_8.BMP}

12.6 Flóra a fauna vnútrozemskej delty Dunaja

* Zmien vo vnútrozemskej delte Dunaja je nesporne veľa, ale tentoraz nepochybne väčšina z nich sú zmeny pozitívne. Vyhodnotením podmienok života a stavu rôznych jedincov rastlinnej a živočíšnej ríše pred a po prehradení Dunaja - alebo lepšie bez vodného diela a s ním - sa intenzívne zaoberajú príslušní odborníci v publikácii hodnotiacej výsledky dvojročného monitoringu, ktorých závery ďalej citujeme.

{ewc MVIMAGE, MVIMAGE,!video}

* Z hľadiska vodohospodárskeho režimu bola situácia vnútrozemskej delty pred vybudovaním VD Gabčíkovo v mnohom smere značne nepriaznivá, čo preukazujú viaceré práce prof. Igora Muchu. Po výstavbe vodného diela sa táto situácia v každom smere zlepšila.

* Juraj Holčík, veľký oponent vodného diela, vidí v stave zarybnenia roku 1993 potvrdenie svojich pesimistických prognóz. Neuvádza však pritom, že štatistika množstva rýb v ramenách i koryte Dunaja vykazovala dlhodobo klesajúcu tendenciu, čo sa samozrejme nemôže podstatne zmeniť v roku či dvoch nasledujúcich po uvedení VD Gabčíkovo do prevádzky, lebo zarybnenie nie je otázkou jedného roka.

* Anton Kirka konštatuje, že podmienky v starom Dunaji sú bližšie prirodzenému stavu, ako v pôvodnom opevnenom plavebnom koryte so značnými rýchlosťami prúdenia. Konštatuje dôležitosť existencie značného potenciálu priaznivého vývoja habitatu pre mnohé druhy rýb do budúcnosti. Neodškriepiteľným faktom je, že ku športovým rybárom pribudli tisíce usilovných rybárov z vtáčej ríše. Asi by sa na vodných plochách nezdržiavali, keby im neposkytla bohatú možnosť obživy.

* Rozsah vodných plôch sa podstatne zväčšil a stabilizoval. V hlavných tepnách systému voda prúdi po celý rok. Príroda tu má k dispozícii celú škálu biotopov, takže každý rastlinný alebo živočíšny jedinec môže nájsť jemu vyhovujúce prostredie. Pritom je daná možnosť simulovať aj prirodzenú dynamiku pohybu hladiny - vrátane vytvorenia umelej záplavy. Skôr sa vynára problém, či sa odborníci - biológovia, lesáci, rybári, botanici, entomológovia a mnohí ďalší budú vedieť dohodnúť na jednotlivých konkrétnych opatreniach vodohospodárskeho režimu tejto oblasti, ako aj na čase ich realizácie. Druhá umelá povodeň bola v apríli-máji 1997 a v menej vodnom roku 1998, nasledujúcom po zime chudobnej na sneh, bolo treba realizovať až dve umelé povodne, aby sa udržala potrebná vlhkosť pôdy.

* Viacerí autori hodnotia vplyv na vtáctvo. Peter Áč konštatuje, že sa zaznamenalo 54 druhov vodných vtákov. Pavel Kováčovský a Ivo Rychlík usudzujú, že rozsiahle vodné plochy v tesnom susedstve starého koryta Dunaja podnecujú osídlovanie mnohých druhov vtákov. Bolo možné pozorovať presun vodného vtáctva na zdrž pri značnom raste počtu jedincov, pričom sa objavujú v značných množstvách aj druhy vtákov nie typické pre dunajskú oblasť pred výstavbou vodného diela.

* Okrem toho sa zaznamenal aj výskyt niektorých zriedkavých druhov. Celkový počet vtákov v pozorovanej oblasti sa pohyboval od 1400-1800 jedincov v marci, po asi 17000 jedincov v auguste. Konštatujú, že sa Gabčíkovo stalo dôležitým miestom zimovania pre zimujúcich vtákov, miestom hniezdenia pre hniezdiace druhy a miestom, kde všetky druhy nachádzajú bohatú obživu v zdrži.

* Július Oszlányi hodnotí vývoj indexu listnatosti lesov v oblasti vnútrozemskej delty, ktorý sa v miestach so zvýšením hladiny podzemných vôd v roku 1994 oproti roku 1991 zvýšil o 70 -80 %. Prírastok drevnej hmoty sa viditeľne zväčšil.

* Emil Fulajtár hodnotí vplyv na pôdy a poľnohospodárstvo. Pôdna vlhkosť zostala zachovaná, alebo sa zlepšila v porovnaní so stavom pred prevádzkou vodného diela. Július Šútor konštatuje, že negatívne zmeny predpovedané pre stav po sprevádzkovaní Gabčíkova sa nepotvrdili. Vodný obsah pôdy v zóne aerácie nebol vodným dielom negatívne ovplyvnený.

* Ladislav Šomšák a Ferdinand Kubíček konštatujú, že pri zachovaní pôvodného nepriaznivého vývoja by lužné lesy na slovenskej strane Dunaja zanikli. Vodné dielo Gabčíkovo, uvedené do prevádzky pomocou variantu "C", zabránilo tomuto negatívnemu vývoju. Na území vnútrozemskej delty Dunaja sa vytvorilo obrovské laboratórium, v ktorom bude možné dlhý čas pozorovať priaznivé vplyvy vodného diela.

* Rovnaké podmienky vývoja podunajskej prírody, aké boli registrované na ľavej strane Dunaja, bolo možné v plnej miere zabezpečiť aj na pravej strane, resp. aj v úzkom páse pozdĺž starého koryta Dunaja. Ak skutočné podmienky boli v prvých vyše dvoch rokoch prevádzky VD Gabčíkovo na maďarskej strane menej priaznivé, nie je to nevyhnutný dôsledok vplyvu vodného diela, ale snaha konzervovať nepriaznivé dopady, aby ich bolo možné uplatniť ako dôkazový materiál pred Medzinárodným súdnym dvorom v Haagu.

12.7 Vplyv na obyvateľstvo a rozvoj oblasti

* Politická hra, do ktorej bola vtiahnutá realizácia SVD G-N, má nepriaznivú odozvu v názoroch obyvateľstva dotknutej oblasti. Pred 30 rokmi obyvatelia podunajského regiónu spontánne žiadali vládu ČSSR (a nepochybne aj MĽDR) zabezpečiť účinnú ochranu územia pred povodňami tak, aby sa katastrofy z rokov 1954 a 1965 viac nemohli zopakovať. Generáciu, ktorá oceňovala spontánnu pomoc celej republiky pri znovuvýstavbe zničených domov a celých obcí, však vystriedala nová generácia, ktorá už nezažila hrôzy povodne, ktorá nové domy vybudované po povodni berie ako samozrejmosť, ale ktorá tvrdí, že sa nikto nepýtal na ich názor.

* Ovplyvnení negatívnou propagandou z maďarskej televízie i rozhlasu - mnohí obyvatelia mali tendenciu dielo odmietať ako škodlivé a nechcené. Faktom však zostáva, že v organizovaných demonštráciách proti SVD G-N hybnou silou boli väčšinou najatí a zaplatení demonštranti z oblastí mimo región, nie miestni obyvatelia.

* Veľmi nebezpečná bola situácia počas povodne v lete 1991, keď pod vplyvom propagandy demonštrantov obyvatelia obcí Dobrohošť, Vojka a Bodíky odmietli zorganizovanú evakuáciu a vystavili sa nebezpečenstvu strát na životoch. Nestalo sa tak len vďaka veľmi krátkej kulminácii tejto povodne.

* SVD G-N poskytla v priebehu výstavby miestnemu obyvateľstvu značné množstvo dobre platených pracovných príležitostí - v dobe maximálnych stavebných výkonov pracovalo na rozsiahlom stavenisku až 5000 osôb. Obce získali vodovody a kanalizáciu a na mnohých miestach bolo doplnené aj občianske vybavenie.

* Tri obce na území medzi starým Dunajom a kanálom boli komunikačne napojené na vnútrozemskú cestnú sieť len cez stupeň Gabčíkovo. Znamenalo to pri ceste do Šamorína a Bratislavy určitú zachádzku. Ďalšie spojenie poskytuje kompa cez prívodný kanál z Vojky do Kyselice, táto však pri hmle a silnom vetre nepremáva. Aj rady čakajúcich áut boli predmetom nevôle a nespokojnosti. Vo Vojke sa vybudovalo zdravotné stredisko, aby bola zabezpečená lekárska pomoc aj v prípade, ak kompa nepremávala. Situácia sa zlepšila po vybudovaní cesty Dobrohošť-Čunovo, čím sa spojenie s Bratislavou ešte skrátilo a vytvorila sa tretia možnosť napojenia obcí na vnútrozemie.

* Línia kanála zasiahla rušivo do pôvodnej organizácie poľnohospodárskej výroby, pri trvalom zábere asi 4000 ha. Celkove však nebola poľnohospodárska výroba ochudobnená, lebo zmenou trasy hrádzí sa z inundácie vyčlenilo do chráneného územia vyše 3000 ha kvalitnej poľnohospodárskej pôdy (2800 + 200 ha), ktorá nemohla byť intenzívne využívaná pre každoročné letné záplavy. Ďalších 2000 ha poľnohospodárskej pôdy sa získalo rozprestretím humusu zobratého spod kanála na neplodné pôdy mimo územia SVD G-N.

* K nepriamym prínosom poľnohospodárstva treba pripočítať:

- zlepšenie pôdnej vlahy vplyvom stúpnutia hladiny podzemných vôd,

- zníženie nákladov na čerpanie závlahovej vody, ktorá je teraz k dispozícii v priesakových kanáloch napojených na sústavu závlahových/odvodňovacích kanálov Žitného ostrova,

- ochrana produkcie na koreni pred podmáčaním aj záplavou.

* Územie troch obcí medzi kanálom a starým Dunajom mení svoj poľnohospodársko-výrobný charakter na agroturistický, v ktorom hlavný dôraz bude kladený na služby pre turizmus, ktorý sa rozvinie vo viacerých centrách:

- na pravom brehu pod Petržalkou, kde budú prístavy športových lodí, lodenice, závodné dráhy a i. (Obr. 12-9)

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 12-9: Rekreačná oblasť pod Petržalkou

- v oblasti Čunova, kde budú pláže, dráhy pre vodný slalom na "divokej vode" a ďalšie obslužné zariadenia (Obr. 12-10)

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 12-10: Vodácky areál Čunovo

- v oblasti dvoch materiálových jám medzi Vojkou a Bodíkmi, kde budú pláže, chaty a iné turisticko-rekreačné zariadenia (Obr. 12-11)

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 12-11: Rekreačné využitie materiálových jám medzi Vojkou a Bodíkmi

- na ľavej strane zdrže, v oblasti Čilistova, kde už sú pláže, hotel a kde vyrastú ďalšie obslužné zariadenia,

- ďalšie pláže s príslušenstvom na pravej strane zdrže okolo Hamuliakova, chatové osady pri Dunajskej Lužnej.

* Kombinácia atraktívneho technického diela, vodných plôch s unikátnymi atrakciami (plavba divokou vodou), možnosťou pestovania všetkých druhov vodných športov, unikátnymi možnosťami pre pešie túry a cyklotúry s poznávaním prírody pritiahne množstvo návštevníkov nielen z Bratislavy a okolia, ale aj zo zahraničia.

* Vytvoria sa aj predpoklady pre intenzívny ekonomický rozvoj celého regiónu a pre zvyšovanie životnej úrovne jeho obyvateľov. Vodné dielo zlepšuje prírodné prostredie vnútrozemskej delty a tým priaznivo dotvára životné prostredie obyvateľov tohto regiónu, pri súčasnom poskytovaní veľmi cenných ekonomických prínosov celej republike.

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\12_9.BMP}

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\12_10.BMP}

Rekreačný areál

1 - prívodný kanál

2 - štátna hranica

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\12_11.BMP}

13. Závery

13.1 Význam Gabčíkova a SVD G-N pre ekonomiku Slovenska

13.2 Význam Gabčíkova pre podunajský región - prírodu a človeka

13.3 Veľkosť a efektívnosť hlavných objektov SVD G-N v porovnaní s inými vodohospodárskymi a energetickými dielami

13.4 Politické pozadie sporu

13.5 Potreba riešenia dolnej časti spoločného úseku Dunaja

13.6. Rozsudok MSD v Haagu

13.7 Ako ďalej?

13.1 Význam Gabčíkova a SVD G-N pre ekonomiku Slovenska

13.1.1	Význam využívania hydroenergetického potenciálu Dunaja
13.1.2	Úloha SVD G-N v elektrizačnom systéme Slovenska
13.1.3	Zmysel zlepšenia plavebných podmienok využívaného úseku
13.1.4	Význam SVD G-N pre poľnohospodárstvo
13.1.5	Význam Gabčíkova pre vodné hospodárstvo
13.1.6	Gabčíkovo v ekonomike SR

13.1.1 Význam využívania hydroenergetického potenciálu Dunaja

* Hydroenergetický potenciál - prírodné bohatstvo je na Slovensku, vzhľadom na jeho výškovú členitosť a vyššie zrážky v hornatých oblastiach, relatívne bohatší ako v západnej časti býv. Česko-Slovenskej republiky. Napriek tomu, že plocha územia ČR je podstatne väčšia ako plocha SR, disponuje Slovensko približne dvojnásobným hydroenergetickým potenciálom ako ČR.

* Zo 7361 GWh technicky využiteľného hydroenergetického potenciálu Slovenska sa nachádza 2655 GWh - t.j. 36 % v samotnom Dunaji. Polovica energie je vyrobená pri špičkovej prevádzke v SVD G-N je 1837,5 GWh/r, čo je prakticky ekvivalentné výrobe všetkých ostatných väčších vodných elektrární postavených od roku 1950.

* Slovenská energetika je v súčasnosti (1997) stavaná na troch druhoch zdrojov:

- jadrová elektráreň dodáva vyše poloviny spotreby elektrickej energie SR,

- cca 9 % dodávali vodné elektrárne a zvyšok sa pokrýva z tepelných elektrární, prevažne na báze domáceho uhlia, sčasti na báze dovážaných tekutých a plynných palív,

- zvýšenie podielu energie vyrobenej z vodných zdrojov znižuje výrobu tepelných elektrární spaľujúcich domáce uhlie.

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Obr. 13-1: Porovnanie skladby pokrývania potreby elektrickej energie v rokoch 1992 a 1993

* Podobná situácia je aj na maďarskej strane. Celková výroba SVD G-N - 3,7 mld. kWh by ušetrila spálenie skoro 5 mil.t hnedého uhlia, čo by okrem zachovania príslušného množstva kyslíka zabránilo emisii veľkého množstva popolčeka, kysličníka uhličitého, kysličníkov síry, oxidov dusíka a pri spaľovaní nováckeho uhlia aj oxidov arzénu.

* Často uplatňované argumenty oponentov SVD G-N, že energiu vyrobenú v týchto elektrárňach by bolo možné - pri vynaložení menších investičných prostriedkov - získať v tepelných elektrárňach spaľujúcich tekuté, alebo plynné palivo (paroplynové elektrárne), sú odtrhnuté od reality. Nielenže neberú do úvahy neustále rastúcu cenu dovážaných palív, ale vychádzajú z naivnej predstavy nevyčerpateľnosti fosilných palív, pričom odporcovia vodných elektrární odmietajú aj jadrovú energetiku. Slovensko, ani Maďarsko nie sú sebestačné v palivách a aj zdroje dovážaných palív sa časom vyčerpajú, zatiaľ čo vodná energia sa neustále obnovuje. Nevyužívať významné zdroje vodnej energie a spaľovať ušľachtilé fosilné palivá nenahraditeľné v chemickom priemysle je hazardovanie prírodnými zdrojmi a zvyšovanie tvorby skleníkových plynov rozhodne nemôže byť v súlade so zásadou trvale udržateľného rozvoja.

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\13_1.BMP}

13.1.2 Úloha SVD G-N v elektrizačnom systéme Slovenska

* V elektrizačnej sústave SR jadrové elektrárne pokrývajú základ denného diagramu zaťaženia (DDZ), tepelné elektrárne základ a denný blok a vodné elektrárne denný blok a špičku.

* Vodné elektrárne preto nepredstavujú alternatívu k jadrovým, ale naopak - potrebný doplnok, poskytujúci elektrizačnému systému cenné výkonové služby.

* V prípade prebytku vyrábanej energie, prečerpávacie vodné elektrárne môžu prebytočnú elektrickú energiu odobrať. Prečerpaním vody z dolnej do hornej nádrže ju ďalej môžu uskladniť vo forme potenciálnej vodnej energie využiteľnej na výrobu elektrickej energie v dobe zvýšeného energetického zaťaženia (energetickej špičky).

* Vodné elektrárne zabezpečujú okrem výroby elektrickej energie aj kvalitu energetickej prevádzky - jednak reguláciou frekvencie a dodávaného výkonu, prípadne aj kompenzačnou prevádzkou.

* Veľmi dôležitou funkciou vodných elektrární je preberanie nárastu zaťaženia a jeho odovzávanie tepelným elektrárňam po ich nabehnutí z teplej rezervy. Využíva sa tým mimoriadna pohotovosť a pružnosť prevádzky VE, ktoré sú schopné v priebehu niekoľkých desiatok sekúnd nabehnúť z nuly na plný výkon, zatiaľ čo nábeh tepelných elektrární aj z teplej rezervy trvá niekoľko desiatok minút (zo studenej niekoľko hodín).

* Mimoriadne dôležitým argumentom v prospech vodných elektrární je aj skutočnosť, že využívajú domácu a obnovujúcu sa vodnú energiu a nevyžadujú dovoz palív, v ktorých SR nie je sebestačná, čím šetria aj devízovú bilanciu.

* Výhodou vodných elektrární na Dunaji je aj režim odtoku vôd Dunaja. V zime sú spravidla prietoky nižšie a VE Gabčíkovo môže pracovať s plným výkonom v špičkovom režime. Naopak, na jar a v lete sú prietoky Dunaja zvýšené a pri prietoku 2500-3500 m³.s^-1 VE Gabčíkovo pracuje v dennom bloku o dĺžke 12-16 hod/deň. Zvýšené prietoky v lete je možné výhodne využiť na odstávku a revíziu blokov tepelných elektrární.

13.1.3 Zmysel zlepšenia plavebných podmienok využívaného úseku

* Brodový úsek medzi Bratislavou a Budapešťou je poslednou z troch hlavných prekážok plavby na Dunaji - potom čo dunajské katarakty boli zatopené vzdutím vodného diela Železné vráta a potom čo plytčiny dunajskej delty možno obísť kanálom Crna Voda -Konstanza.

* Aj pri sústavnom bagrovaní Dunaja a vynakladaní značných nákladov nebolo možné pred výstavbou vodného diela zabezpečiť celoročne ani hĺbku 25 dm, hoci sa vyžaduje 35 dm.

* Prehĺbenie plavebnej dráhy v úseku skalných prahov pri Dömösi by uviedlo do pohybu štrkové sedimenty vyššie ležiaceho úseku, takže po niekoľkých povodniach by sa zvýšil priemerný sklon dna a pri minimálnom plavebnom prietoku by sa vytvorila hĺbka ešte nižšia, ako bola pred prehĺbením skalného dna.

* Režim plavby na Dunaji sa riadi Belehradskou konvenciou uzavretou v roku 1948, ktorou bola ustanovená aj Dunajská komisia ako jej výkonný orgán. Dunajská komisia konštatovala, že zlepšenie plavebných podmienok medzi Bratislavou a Budapešťou už nie je možné dosiahnuť tradičnými metódami - bagrovaním dna a koncentráciou prietoku do stredu koryta. Odporučila preto realizovať zlepšenie plavebných podmienok v tomto úseku výstavbou SVD G-N. Československo i Maďarsko toto odporučenie prijali v roku 1976, v nasledujúcom roku uzavreli medzinárodnú Zmluvu o výstavbe a prevádzke SVD G-N a bezodkladne pristúpili aj k jej realizácii.

* Po zastavení plnenia Zmluvy 1977 od roku 1989, maďarská strana nepredložila žiaden návrh, ako mieni splniť prijatý záväzok zlepšenia plavebných podmienok v prípade navrhovaného uvedenia územia do pôvodného stavu. Štúdia Delft Hydraulics, riešená v rámci programu PHARE pre maďarskú stranu, nebrala ako východiskový stav napoly splnenú Zmluvu z roku 1977. Odhliadnuc od iných nedostatkov, nereálne východiskové predpoklady a nesprávne kritériá nutne vedú aj k neobjektívnemu záveru.

* Po uvedení Gabčíkova do prevádzky náhradným riešením v roku 1992, maďarská strana obvinila ČSFR, resp. SR, že realizácia VD Gabčíkovo porušuje Belehradskú konvenciu, lebo znemožňuje v úseku rkm 1811-1852 plavbu po hlavnom koryte Dunaja (hoci sama už vybudovala v rkm 1842 pomocnú plavebnú komoru Dunakiliti a ďalšia pomocná plavebná komora Čunovo v rkm 1852 bola už vo výstavbe).

* MR odmietla pokračovať v plnení svojho podielu prác na zlepšení plavebných podmienok medzi Palkovičovom a Budapešťou (prehĺbenie koryta v úseku rkm 1811-1791 a vzdutie hladiny stupňom Nagymaros s prehĺbením Dunaja pod stupňom).

* V rámci "ideologického" zdôvodnenia rozšírila MR v zahraničnej tlači fámu, že Stalin požadoval vytvoriť hlbokovodnú plavebnú cestu na Dunaji, aby sa dostal so svojou vojnovou flotilou až do stredu Európy. Argumentácia je z vojenského hľadiska nezmyselná, lebo flotila vojnových lodí na rieke je veľmi zraniteľným cieľom. Medzi dvoma plavebnými komorami ju možno relatívne ľahko zablokovať a zničiť.

* Združenie západoeurópských obchodných a priemyselných komôr vyjadrilo svoje stanovisko podporujúce zlepšenie plavebných podmienok na Dunaji dokončením výstavby SVD G-N v roku 1991 a znovu v roku 1995.

* V očakávaní vyriešenia plavebných problémov aj v dolnej časti spoločného úseku Dunaja vzdutím hladiny sa v posledných rokoch obmedzili práce v koryte Dunaja a plavebné podmienky sa zhoršili.

* Oponenti SVD presadzujú účeľovú tézu, že plavebné podmienky netreba zlepšovať primerane rozvoju dopravy a vývoju lodného parku, ale lodný park sa má prispôsobiť plavebným podmienkam toku. Takýto názor a prístup je v rozpore so záujmami užívateľov medzinárodnej dunajskej vodnej cesty, ktorí formulujú demokraticky prijaté odporúčania Dunajskej komisie, ktorým sa aj maďarská strana musí podriadiť. Uplatňovanie takéhoto názoru v prípade úseku Dunaja medzi Bratislavou a Budapešťou, na zlepšenie plavebných podmienok ktorého bola v roku 1977 uzavretá medzištátna zmluva (ktorú o 20 rokov neskôr Medzinárodný súdny dvor v Haagu potvrdil ako stále platnú), a to v dobe, kedy už slovenská strana svoj záväzok splnila, je vyslovene nemorálne, priečiace sa zásadám dobrého susedského spolunažívania.

13.1.4 Význam SVD G-N pre poľnohospodárstvo

* Značný pokles hladín podzemnej vody v hornej časti Žitného ostrova (a Szigetközu na maďarskej strane) v minulých desaťročiach spôsobil zhoršenie vlhkostných pomerov pôdy, alebo až odtrhnutie hladiny podzemných vôd od pokryvnej vrstvy, schopnej zabezpečiť transport vody kapilárnou eleváciou.

* Vybudovanie nádrže v hornej časti Žitného ostrova znamenalo priaznivé zvýšenie hladiny podzemnej vody. Monitorovanie pôdnej vlahy vykazuje na celom ovplyvnenom území zlepšenie oproti stavu bez VD Gabčíkovo.

* Bilancia pôdneho fondu sa napriek záberu cca 4000 ha poľnohospodárskej pôdy nezhoršila, lebo použitím zobratého humusu sa rekultivovalo asi 2000 ha jalovej pôdy a asi 3000 ha sa získalo zmenou trasy hrádzí zdrže, v porovnaní s pôvodnými protipovodňovými hrádzami.

* Priesakové kanály sú zdrojom kvalitnej závlahovej vody, čomu napomáha aj možnosť jej distribúcie cez systém existujúcich odvodňovacích kanálov, ako aj možnosť regulovania výšky hladiny v priesakových kanáloch.

13.1.5 Význam Gabčíkova pre vodné hospodárstvo

* Vodné hospodárstvo získalo po uvedení VD Gabčíkovo do prevádzky výdatný zdroj úžitkovej vody z priesakových kanálov, ktorej kvalita je skoro na úrovni pitnej vody. Využíva sa, okrem iného, aj pre rekreačné účely v Čilistove, resp. na doplnenie dotácie ľavostranných ramien, po prevedení cez tunel pod prívodným kanálom v km 4,0.

* Zabezpečením trvalej dotácie Malého Dunaja a Mošonského Dunaja sa umožnila revitalizácia asi 150 + 50 km predtým len občasných tokov, pri súčasnom výraznom zlepšení kvality vody a stavu okolitého prírodného prostredia.

* Využiteľné zásoby podzemných vôd sa zvýšili asi o 40 % (z cca 13 asi na 18 m³.s^-1), pri zachovaní pôvodnej dobrej kvality v zdrojoch na ľavej strane Dunaja, resp. pri zlepšení kvality vody zo zdroja Rusovce na pravej strane Dunaja, kde pred uvedením VD Gabčíkovo do prevádzky bolo nutné vodu "in situ" obohacovať kyslíkom, aby sa zamedzilo v redukčnom prostredí jej znečistenie železom a mangánom.

* Zvýšením kapacity zdroja Rusovce, ktorý je bližšie Bratislave ako Kalinkovo, sa umožnilo dosiahnuť aj úspory pri doprave pitnej vody.

* Zvýšená infiltrácia vody zo zdrže spôsobuje zvýšenú dynamiku prúdenia podzemných vôd, a to najmä silne znečistenej povrchovej vrstvy, ktorá sa dobrou kvalitou infiltrovanej vody riedi a postupne sa znečistenie vytláča.

13.1.6 Gabčíkovo v ekonomike SR

* Vďaka jednoznačnému postoju reprezentantov SR a rozhodnému postupu investora sa nepodaril presadiť českou časťou federálnej vlády tvrdo požadovaný odklad uvedenia VD Gabčíkovo do prevádzky na začiatok novembra 1992, kedy by už z hydrologických dôvodov prehradenie Dunaja bolo vylúčené.

* Odklad prehradzovania Dunaja do nasledujúceho priaznivého hydrologického obdobia - t.j. o ďalší rok, by znamenal prakticky jeho odklad navždy, lebo ďalší rok odkladu by umožnil etablovanej maďarskej diplomacii a účinnej maďarskej lobby na medzinárodnom fóre úplne znemožniť uvedenie VD Gabčíkovo do prevádzky.

* Prevzatie nefunkčného diela by po rozdelení ČSFR mohlo skomplikovať uznanie sukcesorstva v Zmluve 1977 a skomplikovať uvádzanie diela do prevádzky.

* Okrem toho, nerealizovanie prínosov z výroby elektrickej energie v roku 1993 (v hodnote asi 2-3 mld. Sk) by zväčšilo problémy s financovaním dostavby diela, pretože od roku 1993 sa už nedalo počítať s dotáciou zo štátneho rozpočtu.

* V prípade neuvedenia diela do prevádzky by ďalšie desiatky miliárd Sk, nutné na odstránenie vybudovaných objektov a ďalšie naviac-náklady v úhrnnej čiastke vyše 100 mld. Sk, potrebné na realizovanie náhradných riešení v nasledujúcich rokoch, nepriaznivo ovplyvnili vývoj ekonomiky SR. A to až do tej miery, že by to mohlo vyvolať aj politickú nestabilitu s ťažko predvídateľnými dôsledkami. To nepochybne tiež bolo cieľom spojených snáh neprajných susedov.

* Sprievodným dôsledkom by tiež bolo potvrdenie negatívnej svetovej mienky o katastrofálnych environmentálnych vplyvoch SVD G-N, ktoré by sa neuvedením diela do prevádzky nepriamo potvrdili.

* V súčasnosti VD Gabčíkovo, prinášajúce ekonomický prínos len z výroby elektrickej energie cca 3 mld. Sk/rok, je stabilizujúcim prvkom ekonomiky SR. Je obdivované návštevníkmi z celého sveta, nútenými vziať na vedomie aj jeho environmentálnu prospešnosť.

13.2 Význam Gabčíkova pre podunajský región
- prírodu a človeka

13.2.1	Stav regiónu pred výstavbou SVD G-N
13.2.2	Vývojová tendencia podunajskej prírody bez VD Gabčíkovo
13.2.3	Vplyv akceptovania navrhovaného zlikvidovania SVD na prírodu
13.2.4	Význam SVD G-N pre obyvateľov podunajského regiónu

13.2.1 Stav regiónu pred výstavbou SVD G-N

* Podunajský región, neustále ohrozovaný nebezpečenstvom katastrofálnych záplav, alebo aspoň podmáčaním priesakovými vodami, neposkytoval priaznivé podmienky pre rozvoj ekonomiky. V porovnaní s inými regiónmi hospodársky zaostával. Prejavilo sa to aj nedostatkom pracovných príležitostí a nižším štandardom životnej úrovne obyvateľstva.

13.2.2 Vývojová tendencia podunajskej prírody bez VD Gabčíkovo

* Sústava ramien vnútrozemskej delty Dunaja trpela v uplynulých 2-3 dekádach nedostatkom vody, najmä v dôsledku sústavného a zrýchľujúceho sa zahlbovania hlavného koryta Dunaja v dôsledku výstavby vodných diel v Rakúsku a výrazného zníženia prietoku splavenín, v dôsledku opatrení nutných pre udržanie protipovodňovej bezpečnosti (narovnanie a skrátenie oblúku Dunaja pod Bratislavou) a udržania aspoň minimálnych plavebných podmienok sústavným bagrovaním dna Dunaja. Uvedené vplyvy viedli k zvyšovaniu výškového rozdielu medzi úrovňou hlavného koryta a korytami bočných ramien Dunaja.

* Okrem toho sa preukázala aj nedostatočná hydraulická kapacita toku a priľahlej inundácie. Zvyšovanie hrádzí pod Bratislavou už nepripadalo do úvahy a jediným alternatívnym riešením zvýšenia prietočnej kapacity Dunaja pod Bratislavou bolo odlesnenie a vyčistenie od krovín 250 m širokých pásov po oboch stranách Dunaja. Tento zásah by znamenal likvidáciu asi 30 km² lužného lesa, ale nezvýšila by sa filtračná stabilita podložia hrádzí, takže nebezpečenstvo pretrhnutia hrádzí a katastrofálnych záplav by naďalej trvalo.

* Pokračujúce zahlbovanie koryta Dunaja a zvyšovanie výškového rozdielu medzi korytom a ramenami by nutne viedlo k postupnému likvidovaniu bočných ramien a života v nich. Nedostatok potravy a vodných plôch by redukoval počet aj druhovosť vodného vtáctva a lesnej zveri.

13.2.3 Vplyv akceptovania navrhovaného zlikvidovania SVD na prírodu

* Akceptovanie požadovaného zastavenie prác aj na slovenskej strane Dunaja a neuvedenie VD Gabčíkovo do prevádzky náhradným riešením by na celom dotknutom území zanechalo množstvo nedokončených, nefunkčných objektov. Štátny rozpočet by nemohol poskytnúť prostriedky na likvidáciu objektov a na uvedenie územia do pôvodného stavu. Environmentálna deštrukcia podunajskej prírody by pokračovala zrýchleným tempom. Pre rekultiváciu obrovskej plochy staveniska, alebo čiastočne odstránených objektov by chýbal humus na uvedenie územia do poľnohospodársky produkčného stavu.

* Možno preto urobiť jednoznačný záver: Prijatím nezmyselnej požiadavky zastaviť výstavbu a odstrániť dosiaľ vybudované objekty VD Gabčíkovo, by sa po vynaložení obrovských finančných nákladov zabránilo dosiahnuť nielen plánované ekonomické prínosy zo zmenšenia povodňových škôd, zo zlepšenia plavebných podmienok a z výroby elektrickej energie, ale aj zastavenie poklesu hladín podzemných vôd. Súčasným znemožnením napájania ramien vodou gravitačným spôsobom by sa stratila možnosť regenerácie prírody vnútrozemskej delty Dunaja.

13.2.4 Význam SVD G-N pre obyvateľov podunajského regiónu

* V priebehu výstavby, SVD G-N poskytlo miestnym obyvateľom až niekoľko tisíc dobre platených pracovných príležitostí, čo umožnilo obnovenie zastaralého bytového fondu aj v oblastiach, ktoré neboli postihnuté povodňou, kde asi 10000 starých domov bolo zničených, alebo značne poškodených.

* Fungujúce vodné dielo vytvára priaznivé podmienky pre ekonomický rozvoj regiónu. Poskytuje priamo niekoľko sto kvalifikovaných a relatívne dobre platených pracovných príležitostí.

* Využitie staveniskových zariadení (ubytovní, budov, dielní, výrobných hál a skládok) pre nové ciele poskytne priestor miestnym podnikateľským aktivitám pre rozvoj miestneho priemyslu.

* Bez existencie atraktívnych vodných plôch a ekonomicky sebestačného prevádzkovateľa by nebolo možné ani vytvoriť vhodné podmienky pre športovo-rekreačné využívanie územia a pre rozvoj cestovného ruchu. Takto nový "priemysel voľného času" nahradí pôvodnú čisto agrárnu orientáciu regiónu a poskytne dlhodobo perspektívu vytvárania nových pracovných príležitostí, ekonomického rozvoja a zvyšovania hmotnej a kultúrnej úrovne obyvateľstva.

13.3 Veľkosť a efektívnosť hlavných objektov SVD G-N
v porovnaní s inými vodohospodárskymi a energetickými
dielami

13.3.1	Výstavba priehrad a využívanie HEP vo svete
13.3.2	Porovnanie veľkosti VE Gabčíkovo s inými vodnými elektrárňami
13.3.3	Porovnanie veľkosti zdrží SVD G-N s inými nádržami
13.3.4	Porovnanie efektívnosti SVD G-N s inými energetickými dielami v roku 1980
13.3.5	Porovnanie so súborom náhradných riešení v roku 1980

13.3.1 Výstavba priehrad a využívanie HEP vo svete

* V priebehu mnohých diskusií boli zo strany oponentov vodných diel, najmä reprezentantov environmentálnych organizácií, prezentované "argumenty" o škodlivosti výstavby priehradných vodných diel a o celosvetovom ústupe od využívania vodnej energie veľkými vodnými elektrárňami.

* Uvedieme preto aspoň niektoré fakty o potrebe ďalšej výstavby priehrad a využívania hydroenergetického potenciálu vo svete, ako ich predniesol prezident Medzinárodnej komisie veľkých priehrad pán Dipl. Ing. W. Pircher na svojej prednáške dňa 25. 6. 1992 na Univerzite v Stirlingu, V.B.

* World Watch Institute upozorňuje, že za posledných 20 rokov sa zlikvidovalo 200 mil. hektárov lesa, 480 mld.ton humusu sa erodovalo a púšte sa rozšírili o 120 mil. hektárov. Súčasne sa však počet ľudí zvýšil z 3,7 na 5,3 mld. A za ďalších 40 rokov sa opäť zdvojnásobí. Vieme, aké zázraky môže urobiť voda v suchých oblastiach. V súčasnosti sa zavlažuje 270 mil. hektárov pôdy, čo je pätina celkove obrábanej pôdy. A na tejto pätine sa vyrobí tretina svetovej produkcie potravín. Napriek tomu, na mnohých miestach sveta miliarda ľudí trpí podvýživou a zomiera od hladu a ešte viac ľudí nemá zdroj nezávadnej vody. Je to práve tam, kde demografický prírastok je trojnásobkom svetového priemeru. A noví ľudia potrebujú ďalšiu pitnú vodu, potraviny a energiu.

* Podľa svetového registra priehrad existuje na svete 36 000 priehrad vyšších ako 15 m, ktoré vytvárajú nádrže o celkovom objeme 6000 km³, čo je trojnásobok množstva vody vo všetkých riekach sveta. Z toho 3500 km³ sa využíva na závlahy, ktorých potreba do konca tisícročia vzrastie o ďalších 1000 km³. Pre krytie rastúcich potrieb ročne pribúda 240-360 nových priehrad.

* Na zábere tropických pralesov sa priehrady podieľajú len sotva desiatimi percentami, ostatné je dôsledkom extenzívneho zvyšovania poľnohospodárskej produkcie vypaľovaním pralesa.

* Vodné elektrárne vyrábajú ročne 2100 TWh, čo predstavuje asi 20 % svetovej spotreby elektrickej energie. Z celkových zásob vodnej energie (HEP) sa využíva len 17 %. Viaceré štáty majú to šťastie, že môžu pokrývať väčšinu svojej spotreby elektrickej energie z hydroenergetických zdrojov (Nórsko 99,6 %, Brazília 90 %, Rakúsko 70 %, Kanada 66 %). Získava sa tým možnosť efektívnejšieho využitia zásob fosilných palív a zmenšuje sa spotreba kyslíka a produkcia CO₂ a ďalších emisií oxidov dusíka, síry atď.

* Veľkou výhodou priehradných vodných diel je ich viacúčelovosť. Zabezpečujú aj protipovodňovú ochranu, plavbu, podmienky pre vodné športy a rekreáciu a celkový rozvoj ovplyvneného územia.

* Vzhľadom na svoje obrovské a nesporné prínosy si preto vodné diela zaslúžia uznanie a v prípade pochybností, individuálne posúdenie a zhodnotenie, ale rozhodne nie globálne odsúdenie.

13.3.2 Porovnanie veľkosti VE Gabčíkovo s inými vodnými elektrárňami

* Niektorí odporcovia výstavby SVD G-N ju označujú za "megalomániu" alebo "gigantomániu". Tento hanlivý prívlastok jej pripisujú zo zlomyseľnej snahy dezorientovať menej informovanú verejnosť. Pre vyrovnanie dezinformácií sa žiada uviesť niektoré fakty a porovnania.

* Na veľkej rieke treba budovať veľké vodné dielo. A Dunaj je po Volge druhá najväčšia rieka Európy. Vodná elektráreň Gabčíkovo mala mať (podľa Spoločného zmluvného projektu) inštalovaný výkon 720 MW a priemernú ročnú výrobu energie 2,7 mld. kWh, a vyrovnávací riečny stupeň Nagymaros inštalovaný výkon 158 MW a priemernú ročnú výrobu energie cca 1 mld. kWh.

* Pre porovnanie: Vodná elektráreň na dolnom Dunaji Džerdap I - Železné vráta I má inštalovaný výkon 2050 MW a priemernú ročnú výrobu energie 11,3 mld. kWh a vyrovnávací stupeň Džerdap II - Železné vráta II inštalovaný výkon 450 MW a priemernú ročnú výrobu energie 2,4 mld. kWh. Džerdap I je teda čo do výkonu trikrát a čo do výroby štyrikrát väčší ako Gabčíkovo a Džerdap II, čo do výkonu trikrát a čo do výroby 2,4-krát väčší ako Nagymaros, čo je približne úmerné vyššiemu prietoku.

* Na rakúskom úseku Dunaja sa vybudovalo deväť riečnych stupňov a desiaty Freudenau je pred dokončením. Rakúske stupne sú vyššie ako Nagymaros a majú inštalované výkony 168-328 MW.

* Porovnateľné s Gabčíkovom čo do druhu sú kanálové elektrárne na riekach Rýn a Rhône vo Francúzsku, ktorých inštalovaný výkon sa pohybuje v rozmedzí 160-170 MW a je úmerný Gabčíkovu - s prihliadnutím na rozdiely v priemerných prietokoch.

* Najväčšie existujúce vodné elektrárne vo svete majú výkon aj vyše 10 000 MW (Guri, Venezuela - 10300 MW, Itaipú, Brazília / Paraguay - 12600 MW) a v Číne je vo výstavbe vodná elektráreň Tri sútesky (Three Gorges) s inštalovaným výkonom 18200 MW. V Európe je najväčšou elektrárňou Volgogradská - 2563 MW.

13.3.3 Porovnanie veľkosti zdrží SVD G-N s inými nádržami

* V r. 1973 v Maďarsku uviedli na Tise do prevádzky vodné dielo Kisköre. Riečna zdrž Kisköre na podstatne menej vodnej Tise má objem vody 300 mil. m³, plochu vodnej hladiny 127 km² a priemernú hĺbku vody 2,5 m. Riečna zdrž Hrušov - Dunakiliti mala mať objem vody 200 mil. m³, plochu hladiny 51 km² a priemernú hĺbku vody 4 m.

* Obe zdrže majú vzdutú hladinu nad okolitým terénom, preto sa po ich obvode museli vybudovať hrádze a za nimi odvodňovacie kanály na zachytenie priesakových vôd. Maximálna hĺbka vody nad haťou Kisköre je 13,20 m a nad haťou Dunakiliti 13,10 m.

* Riečna zdrž Kisköre má plochu o 76 km² väčšiu ako zdrž Hrušov - Dunakiliti, teda zabrala o 76 km² viac poľnohospodárskej pôdy.

* Vášnivým odporcom vodného diela Gabčíkovo sa zdá obrovským jeho derivačný kanál. Je pravda, že je širší ako kanál Suezský. Neuvedomujú si však, že kanál Gabčíkova okrem plavby musí odviesť polovičku prietoku pri povodniach a odľahčuje tým jestvujúce hrádze Dunaja, na ktorých preto nehrozí nebezpečie pretrhnutia. Svojou kapacitou umožňuje aj špičkový režim vodnej elektrárne - zatiaľ čo Suezský prieplav slúži len plavbe.

* Veľkosť nádrže treba posudzovať vo vzťahu k ročnému odtoku v danom profile. Tretia najväčšia nádrž na svete - Kariba v Zimbabwe - má objem 180 mld.m³ (najväčšia - Owen Falls, Uganda - má 270 mld.m³). Je vybudovaná na rieke Zambezi, ktorá má dĺžku asi ako Dunaj, ale v priehradnom profile má prietok len asi 2/3 prietoku Dunaja v Bratislave. Objem nádrže Kariba je 4,3-násobok priemerného ročného odtoku rieky. Gabčíkovská zdrž zadržiava objem vody predstavujúci sotva poldruha-násobok priemerného denného prietoku. Možno ju preto označiť za relatívne veľmi malú.

13.3.4 Porovnanie efektívnosti SVD G-N s inými energetickými dielami
v roku 1980

* Efektívnosť diela je daná najmä reláciou nákladov a prínosov, s prihliadnutím na časový vývoj ich realizácie.

* Z porovnania efektívnosti Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros s inými v ČSFR budovanými elektrárňami, na základe "tieňových cien" elektrickej energie, ktoré stanovil Výskumný ústav energetický, vyplýva, že SVE G-N patrila vždy medzi najefektívnejšie energetické zdroje.

* Tieňové ceny mali formu tarifu za poskytovaný pohotový výkon (Np) a za vyrobenú elektrickú energiu (prípadne členenú na dennú - Ed a nočnú - En):

	za MW Np	za MWh Ed	za MWh En
Do roku 1977:	435000 Kčs/MWp	125 Kčs/MWhd	125 Kčs/MWhn
Od 1.1.1977:	912000 Kčs/MWp	125 Kčs/MWhd	95 Kčs/MWhn

* Podkladom porovnania efektívnosti rôznych zdrojov boli rozpočty vypracované pre jednu skupinu elektrární v rokoch 1970-1973, tieto boli posudzované starými, nižšími cenami. Druhá skupina elektrární, vrátane SVD G-N, mala rozpočty spracované v rokoch 1977-1980 a pre túto boli uplatnené vyššie ceny.

* Pri použití nižších cien vychádzalo vnútorné výnosové percento (VVP) základných tepelných elektrární Počerady II, Vojany II a Tušimice II medzi 6,5 a 5,2 %, ale pre Bratislava IV - 4 % a pre Chvaletice len 2,3 %. Špičkové tepelné elektrárne -Spytihněv s plynovými turbínami mala VVP = 4,0 %, ale Vojany III a Dětmarovice s leteckými motormi boli pri takýchto cenách stratové. Efektívnosť ani jednej z týchto elektrání sa ani nepribližovala k normatívu úrokovej miery 10 %, ktorý bol uplatňovaný prii výpočte ročných anuitných nákladov. Merné anuitné náklady základných tepelných elektrární (pri úroku 10 %) sa pohybovali v rozmedzí 304-350 Kčs/MWh, špičkových od 564 Kčs/MWh (Spytihněv), až po 1569 Kčs/MWh (Dětmarovice). Vnútorné výnosové percento SVD G-N bolo pri použití nižších cien 4,5 %.

* Pri použití vyšších cien mali základné tepelné elektrárne Dukovany VVP = 6,3 %, Prunéřov II - 5,6 %, ale Mělník III len 3,2 % a Opatovice II len 2,6 %. Jadrové elektrárne : Jaslovské Bohunice 5,8 % a Mochovce 3,6 %. Merné anuitné náklady (pri 10 %-nej anuite) týchto základných elektrární sa pohybujú v rozmedzí 370 - 466 Kčs/MWh. Sústava vodných elektrární Gabčíkovo+Nagymaros dosiahla za rovnakých podmienok VVP = 8,9 % a merné anuitné náklady 373 Kčs/MWh, napriek tomu, že ide o kvalitatívne vyššiu energiu (vyše 60 % vyrobenej energie je hodnotnejšia špičková, alebo denná).

13.3.5 Porovnanie so súborom náhradných riešení v roku 1980

* Viacúčelové vodné dielo ako celok možno porovnať aj so sústavou náhradných riešení, ktorými sa alternatívnym spôsobom, pri vynaložení určitých jednorazových nákladov (JN - mil. Kčs) a ročných nákladov (NR - mil. Kčs/r) dosiahne rovnaký čiastkový účinok.

a. Náhradu energetického efektu nášho podielu SVD G-N možno dosiahnuť kombináciou jadrovej elektrárne (typ Mochovce) a prečerpávacej vodnej elektrárne (typ Čierny Váh) pri

JN = 5818 mil. Kčs NR = 313,1 mil. Kčs/r.

Nákladmi nezohľadnená zostáva skutočnosť, že SVD G-N využíva domáci, obnovujúci sa zdroj, zatiaľ čo jadrová elektráreň je odkázaná na dovoz paliva.

b. Náhradné riešenie zlepšenia plavebných podmienok by vyžadovalo

JN = 1156 mil. Kčs NR = 27,2 - 74,1 mil. Kčs/r,

pričom do ročných nákladov sú (ako funkcia množstva prepravovaného tovaru) zahrnuté straty prepravcov z titulu nedosiahnutia rovnakého zlepšenia plavebných podmienok v prípade jednoúčelového riešenia, v porovnaní s riešením v rámci SVD G-N.

c. Náhradné riešenie pre poľnohospodárstvo: Dodávka závlahovej vody by vyžadovala pri plánovanom zvyšovaní rozsahu závlah

JN = 216 mil. Kčs NR = 28,0 - 99,8 mil. Kčs/r.

d. Náhradné riešenie definitívnej ochrany územia by podľa technického riešenia z roku 1967 vyžadovalo

JN = 12157 mil. Kčs NR = 140,0 - 451,8 mil. Kčs/r.

e. Súbor náhradných riešení by vyžiadal náklady

JN = 19531 mil. Kčs NR = 508,3 - 938,8 mil. Kčs/r,

zatiaľ čo SVD G-N

JN = 13572 mil. Kčs NR = 113,8 mil. Kčs/r.

* Uvedené porovnanie nezahrnuje v náhradných riešeniach prínosy pre rozvoj územia, zlepšenie jeho infraštruktúry, vytvorenie podmienok pre rozvoj vodných športov a turistiky a tým aj pre rozvoj zamestnanosti a zlepšovanie životnej úrovne obyvateľstva.

13.4 Politické pozadie sporu

13.4.1	Nagymaros ako nástroj politického boja proti komunizmu v MR
13.4.2	SVD G-N v mocenskom boji po zvrhnutí komunistického režimu
13.4.3	Prístup novej politickej reprezentácie (1994 - 1998)

13.4.1 Nagymaros ako nástroj politického boja proti komunizmu v MR

* Ako dokumentujú práce viacerých maďarských autorov (Kozák, Kató, Vágás, Mosonyi a i.), veľká investícia vodných diel na Dunaji bola najskôr použitá ako nástroj na zvrhnutie komunistického režimu v Maďarsku. Využili sa pritom medzinárodné environmentálne nevládne organizácie. Proti odborným argumentom vytvorili odporcovia SVD G-N "ideologickú bariéru": Kto sa dožadoval objektívneho posúdenia, alebo dokonca obhajoval dielo, bol automaticky puncovaný za komunistu a reakcionára.

* Treba však konštatovať, že maďarskí odborníci - vodohospodári sa neprepožičali na šírenie katastrofických teórií, ktoré zväčša hlásali laici, takzvaní environmentalisti, alebo odborníci iných profesií.

13.4.2 SVD G-N v mocenskom boji po zvrhnutí komunistického režimu

* V novom, demokraticky zvolenom, maďarskom parlamente sa zvýšil vplyv nacionálne zameraných síl, ktoré neuznávali Trianonskú mierovú zmluvu, ktoré sa usilovali o znovuvytvorenie "Veľkého Maďarska". Týmto silám, glorifikujúcim Horthyho fašistický režim (do osláv jeho výročia sa zapojili aj oficiálni predstavitelia), vyhovovala ekologická zámienka na zvyšovanie národnostného napätia.

* Českí disidenti, najmä signatári Charty 77 podporovaní z rovnakých zahraničných finančných zdrojov ako maďarský protikomunistický odboj (Havel, Dienstbier, Rychetský, Vavroušek, Macek a i.), zaujali vedúce posty vo federálnych orgánoch ČSFR a spolu s celou českou tlačou sa postavili jednoznačne na maďarské, protigabčíkovské stanovisko.

* Maďarská diplomacia rozšírila vo svetových médiách svoju zaujatú interpretáciu sporu a svoje vedecky nepodložené katastrofické prognózy o potenciálnych environmentálnych vplyvoch diela a za pomoci svojej lobby vytvorila silný medzinárodný tlak vo všetkých medzinárodných štruktúrach proti Gabčíkovu a proti Slovensku (po rozdelení ČSFR hlasovali aj proti prijatiu SR do Rady Európy!).

* Spoliehajúc sa na "spojenectvo" s česko-slovenskými federálnymi politikmi, ako aj na predpokladanú neschopnosť Slovenska realizovať technicky i finančne náročné náhradné riešenie jednostranného sprevádzkovania Gabčíkova, pri súčasnej pomoci "piatej kolóny" domácich maďarských politikov a vlastných environmentálnych organizácií, nasadila maďarská strana tvrdý kurz, vopred vylučujúci akékoľvek pozitívne (hoci aj kompromisné) riešenie. Takýmto spôsobom prakticky prinútili zmluvného partnera realizovať jednostranné riešenie, ako opatrenie na zabránenie vzniku veľkých škôd.

* Po uvedení Gabčíkova do prevádzky, keď správa pracovnej skupiny expertov EU nepripustila ani náznak vyvolania environmentálnej katastrófy, sa úsilie maďarskej strany zameralo na zveličenie dôsledkov odvedenia väčšiny dunajských prietokov do kanála.

* V roku 1994, keď obyvatelia györskej oblasti hrozili blokádou ciest do Budapešti a premiér Boross prisľúbil zabezpečiť riešenie zásobovania vodou Szigetközu, maďarský parlament odporučil prečerpávanie vody z Dunaja. Prečerpávaných 15 m³.s^-1sa v ramennom systéme stratilo. Po dvoch mesiacoch, keď sa pridelené prostriedky minuli, sa čerpanie zastavilo. Pre plnenie politických záujmov sa obetovala aj príroda Szigetközu.

13.4.3 Prístup novej politickej reprezentácie (1994 - 1998)

* Po voľbách v lete 1994 nastúpila v MR do parlamentu i vlády nová garnitúra politikov a vlády sa ujala koalícia pod vedením Socialistickej strany Gyula Horna.

* Určitým prielomom vo vzťahoch SR a MR v záležitosti SVD G-N bolo v apríli 1995 podpísanie dohody o dočasnom vodohospodárskom režime Dunaja. Maďarská strana sa zaviazala realizovať prelievanú hrádzu (nakoniec realizovanú v rkm 1843, 1 km povyše Dunakiliti, napriek tomu, že pre SR by bolo výhodnejšie jej situovanie o dva km nižšie), ktorá umožnila priame, gravitačné zásobovanie vodou pravostranných ramien Dunaja. Slovenská strana sa zase zaviazala zvýšiť prietok do Mošonského Dunaja na 40 m³.s^-1 a podľa odsúhlaseného režimu pokračovať v zásobovaní starého koryta prietokom priemerne 400 m³.s^-1. Prelievaná hrádza sa uviedla do prevádzky už v júni 1995, čím sa od tohoto momentu podstatne zlepšili vlahové podmienky Szigetközu.

* Na základe iniciatívy predsedov vlád V. Mečiara a Gy. Horna sa decembri 1995 vytvorila spoločná konzultačná skupina, ktorá dostala za úlohu preskúmať možnosť mimosúdneho riešenia sporu o plnenie Zmluvy 1977.

* Odborníci pracujúci od decembra 1995 síce našli obojstrane prijateľné technické riešenie, ale v súlade s dohodou uzavretou na začiatku, nezverejnili jeho detaily, kým celé riešenie nebude prijaté aj na politickej úrovni. Reakcia opozičných politikov v Maďarsku, proti prijatiu mimosúdnej dohody začiatkom 1997 bola taká silná, že takéto riešenie sporu bolo politicky nepriechodné. V marci a apríli 1997 sa konalo verejné pojednávanie Medzinárodného súdneho dvora v Haagu a sudcovia navštívili (prvý raz počas svojej 51-ročnej histórie) aj “miesto činu”, na oboch stranách Dunaja. Rozsudok bol vyhlásený 25.septembra 1997. Potom plynie polročná lehota na dosiahnutie dohody o spôsobe splnenia rozsudku. Ak by sa takáto dohoda nedosiahla, strany môžu požiadať MSD o rozriešenie sporu v realizovaní rozsudku. Proti samotnému rozsudku nieto odvolania.

{ewl MVIMG, MVIMAGE, photo.BMP} Foto: Pohľad na prelievanú hrádzku nad Dunakiliti a v pozadí maďarské ramená naplnené vodou

{ewl MVIMG, MVIMAGE,..\obr\13_4.BMP}

13.5 Potreba riešenia dolnej časti spoločného úseku Dunaja

13.5.1	Súvis variantu "C" s riešením dolného úseku
13.5.2	Súčasná ekonomická pozícia Slovenska
13.5.3	Súčasná ekonomická pozícia Maďarska
13.5.4	Možnosti zlepšenia ekonomickej pozície SR aj MR

13.5.1 Súvis variantu "C" s riešením dolného úseku

* Po vyčerpaní pokusov o spoločné riešenie, dvaapol roka po zastavení prác maďarskou stranou, sa na našej strane rozhodlo o realizovaní jednostranného riešenia - tzv. “Variantu C“. Toto riešenie sa realizovalo v dvoch etapách. Prvá etapa umožnila dočasné sprevádzkovanie diela v októbri 1992 a v rámci druhej sa realizovali všetky objekty potrebné pre dlhšiu (definitívnu) prevádzku.

* Rok 1993 bol nielen rokom skúšobnej prevádzky a overovania funkcie jednotlivých objektov uvedených do prevádzky a monitorovania ich vplyvu na okolitú prírodu, ale súčasne poskytol príležitosť zmluvnému partnerovi, aby na základe skutočných preukázaných účinkov diela a objektívnych hodnotení skupinou expertov EU, prehodnotili svoj postoj k plneniu medzištátnej zmluvy. V prípade návratu k zmluvnému riešeniu, by sa náplň druhej etapy prác mohla príslušne redukovať.

* Uzavretie Zvláštnej dohody o predložení sporu na riešenie MSD v Haagu, v apríli 1993, ale najmä likvidovanie staveniska VD Nagymaros v roku 1995 boli však signály, potvrdzujúce zotrvanie partnera na pôvodnom stanovisku. Preto bolo treba počítať s predĺženou funkciou objektov Variantu C, čo vyžadovalo výstavbu aj objektov 2. etapy.

* Objekty Variantu C, v prvej fázi fungovali s menšou mierou bezpečnosti prevádzania povodní a dočasne nesplňovali určité funkcie. Museli byť preto doplnené tak, aby vyhovovali príslušným normám, týkajúcim sa prietočnej kapacity, možnosti dnového vypúšťania vody/splavenín, prevádzania ľadov, ako aj zabezpečenia núdzovej plavby cez staré koryto Dunaja (za normálnych podmienok športových lodí, v prípade núdze aj všetkých lodí). V takomto prípade je účelné využiť aj energiu prietokov vypúšťaných do starého koryta a realizovať aj ďalšie objekty, ktoré už nepodmieňujú funkciu VD Gabčíkovo.

* Rehabilitáciou staveniska VD Nagymaros sa realizácia dolného stupňa v tomto profile stala z politických dôvodov menej pravdepodobnou. Pri realizovaní iného riešenia dolného úseku bude v dolnej nádrži pracovný objem zmenšený, s čím bude treba pri špičkovej prevádzke počítať. V hornej zdrži možno v dobe maximálnej potreby objemu zvýšiť maximálnu prevádzkovú hladinu o 40 cm na kótu 131,5 m n.B, čím sa zčasti kompenzuje zmenšenie pracovného objemu zdrže.

13.5.2 Súčasná ekonomická pozícia Slovenska

* Od novembra 1992 je VD Gabčíkovo v prevádzke, spĺňajúc všetky plánované ciele v tomto úseku, dosahujúc však nižšie množstvo a hodnotu elektrickej energie. Keby VD Gabčíkovo bolo uvedené do prevádzky spoločne s maďarskou stranou, podľa rozdelenia prác by sa vyrobená energia delila v pomere k vynaloženým nákladom (62,5 : 37,5 %), čo je veľmi blízko podielu hydroenergetického potenciálu úseku Gabčíkovo (61,8 : 38,2 %). Zmenšením podielu maďarských prác z titulu nefunkčnosti, alebo nevybudovania niektorých objektov a nutnosťou výstavby ďalších objektovi na slovenskej strane, sa pomer nákladov vybudovaných a aktivovaných objektov zmenil na 86,1 : 13,9 %.

* VD Gabčíkovo vyrobilo do konca roku 1995 7 mld. kWh, do konca 1998 vyše 13 mld. kWh elektrickej energie. Za predpokladu priemernej ročnej výroby cca 2322 GWh by hodnota priebežnej energie vyrobenej v súčasnom stave bola asi 3120 Sk/r, z čoho 13,9 % = 434 mil.Sk/r patrí maďarskej strane. Maďarský podiel energie si SR ponecháva na konto úhrady škôd vyvolaných neplnením Zmluvy 1977 maďarskou stranou. Aj v prípade takejto čiastočnej úhrady škôd dosahuje vnútorná výnosovosť diela len VVP = 6,7 %, čo je hodnota polovičná, ako by bola pri dodržaní Zmluvy 1977.

13.5.3 Súčasná ekonomická pozícia Maďarska

* Maďarská strana sa v dôsledku svojej nerozvážnej politiky, nerešpektujúcej medzinárodné zmluvné záväzky, vmanévrovala do neudržateľnej, ekonomicky veľmi nepriaznivej situácie:

- Zo svojho podielu prác na SVD G-N vynaložila asi tretinu.

- Donaukraft (Rakúsko) vykonalo práce v rozsahu asi jednej pätiny z maďarského podielu prác,

- Vzhľadom na prerušenie prác na výstavbe stupňa Nagymaros musí však maďarská strana Rakúsku zaplatiť celé kontrahované práce v rozsahu skoro poloviny svojho podielu prác.

- Dohodnutá forma úhrady prác vykonaných firmou Donaukraft je dodávka 1,2 mld. kWh elektrickej energie po dobu 20 rokov, počínajúc od roku 1996 - toto množstvo energie reprezentuje asi 60 % maďarského podielu energie, ktorá by sa vyrobila na SVD G-N, resp asi o 15 % viac, ako by sa priemerne vyrobilo v Nagymarosi.

- Slovenská strana si nárokuje náhradu škôd z neplnenia Zmluvy 1977.

- Napriek uvedeným vkladom a nárokom, maďarská strana nemá z realizovanej časti diela (okrem zvýšenia protipovodňovej ochrany a úspor na dopravných nákladoch svojich lodí v úseku VD Gabčíkovo) žiaden priamy ekonomický prínos.

* Celý svet začína pomaly chápať, že fakty okolo vplyvov SVD G-N a plnenia, či porušovania zmluvných záväzkov sú celkom iné, ako boli v médiách a maďarskými reprezentantmi prezentované.

* Premiér Horn, vo svojom príhovore v maďarskom parlamente dňa 1.12.1997 k ekonómii SVD uviedol, že MR vynaložilo na výstavby SVD GN do mája 1989 200 mld.Ft a od roku 1989, na búranie ďalších 163 mld.Ft. Ako podmienku dokončenia SVD uviedol, že nesmie zaťažovať štátny rozpočet, takže výdavky musia byť vykryté príjmami.

13.5.4 Možnosti zlepšenia ekonomickej pozície SR aj MR

* Z predchádzajúcich rozborov vyplýva:

- Na slovenskej strane vzrástla investícia asi o polovinu a prínosy z výroby elektrickej energie klesli aj pri ponechaní si malého maďarského podielu najmenej o poldruha miliardy Sk ročne, takže výnosovosť slovenského podielu investície klesla skoro na polovinu hodnoty, aká by sa dosiahla pri splnení Zmluvy 1977.

- Na maďarskej strane, po vynaložení asi 80 % plánovaných nákladov, je prínos nulový, resp. s perspektívou nutnosti úhrady škôd slovenskej strane a plnej zodpovednosti za zlepšenie plavebných podmienok v úseku Nagymaros. Namiesto prínosu sa rysuje len vysoká, stále rastúca strata.

* Maďarskí politici, najmä tí, ktorí sa sami nepričinili o súčasný stav, si uvedomujú, že v snahe poškodiť partnera dosiahli ten najhorší výsledok pre seba - nielen z hľadiska ekonomického (veľké náklady a žiadne prínosy), ale aj vodohospodárskeho a environmentálneho.

* Jediným spôsobom, ako zlepšiť súčasnú ekonomickú pozíciu oboch partnerov, je dokončenie SVD G-N podľa Zmluvy 1977, rešpektujúc existujúce objekty. Po uvedení VD Nagymaros do prevádzky by okamžite:

- vzrástla hodnota vyrobenej energie minimálne o 6 mld. Sk/r, z čoho by asi štvrtina zvýšila prínosy SR a tri štvrtiny by pripadli MR,

- deľba prínosov namiesto 86 : 14 % na Gabčíkove by sa zmenila na 50 : 50 % na celej SVD G-N,

- vlastníctvo hlavných objektov, ako aj zodpovednosť za ich prevádzku by sa realizovali v spoločnom podniku.

* Splácanie rakúskych nárokov predpokladá 20 rokov, splácanie škôd slovenskej strane - najmä ak by bolo realizované len energiou z Gabčíkova - by trvalo približne rovnakú dobu (závisí to od roku uvedenia Nagymarosu do prevádzky). Vzhľadom na dlhú životnosť vodných elektrární by sa však ešte stále mohla zabezpečiť návratnosť investície maďarskej strany, i keď s podstatne nižšou výnosovosťou.

13.6 Rozsudok MSD v Haagu

* “Po ústnom pojednávaní v marci a apríli 1997 a návšteve sudcov VD Gabčíkovo i miesta VD Nagymaros, MSD v Haagu vyniesol 25. septembra 1997 rozsudok v spore medzi Slovenskom a Maďarskom. Úplný text rozsudku je k dispozícii na Internete, na adrese : “http://www.icj-cij.org“.

* Vo svojej výrokovej časti, v bode 155 rozsudku, MSD konštatoval:

(1/A) - MR nebola oprávnená v roku 1989 pozastaviť a neskôr opustiť práce na SVD, ako stanovovala Zmluva z roku 1977,

(1/B) - ČSFR bola oprávnená v novembri 1991 začať prípravu alternatívneho dočasného riešenia (nazývaného Variant C),

(1/C) - ČSFR nebola oprávnená v októbri 1992 Variant C uviesť jednostranne do prevádzky,

(1/D) - notifikácia MR z 19.5.1992 o skončení Zmluvy 1977 nemá právnu platnosť, v dôsledku čoho je táto stále platná a určujúca pre vzťahy medzi partnermi,

(2/A) - Slovensko, ako následník ČSFR sa stalo stranou v Zmluve 1977,

(2/B) - SR a MR sú povinné rokovať v dobrej viere a vo svetle súčasnej situácie vykonať všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili dosiahnutie cieľov Zmluvy 1977,

(2/C) - ak sa strany nedohodnú inak, treba nastoliť spoločný prevádzkový režim, v súlade so Zmluvou 1977,

(2/D) - každá strana musí nahradiť druhej strane škody spôsobené svojím protiprávnym chovaním,

(2/E) - účty za výstavbu a prevádzku diel musia byť vyrovnané v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy 1977.

* Rozhodnutie MSD je naprosto jednoznačné:

- v otázke platnosti Zmluvy 1977,

- v otázke aktuálnosti všetkých cieľov Zmluvy a povinnosti rokovať s cieľom ich naplnenia,

- v otázke legálnosti objektov Variantu C, t.j. nutnosti ich začlenenia do spoločných objektov Zmluvy a úhrady podielu ich nákladov maďarskou stranou, v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy,

- v otázke funkčného nahradenia hate Dunakiliti objektami Čunova,

- v otázke povinnosti ustanovenia spoločného prevádzkového režimu a spoločného užívania energetických účinkov,

- v otázke vzájomnej náhrady spôsobených škôd,

- v povinnosti MR uhradiť - okrem nákladov na objekty pridelené Zmluvou - aj príslušný podiel investičných a prevádzkových nákladov všetkých doteraz prevádzkovaných spoločných objektov, vrátane objektov variantu C, nutných na dosiahnutie spoločne užívaných prínosov.

* Formulácia bodov 134, 138 a 150 rozsudku je však v určitom rozpore s obsahom bodov 135 (o viacerých účeloch Zmluvy, z ktorých žiaden nestratil význam), s bodom 139 (o povinnosti rokovať s cieľom dosiahnuť mnohoraké ciele Zmluvy 1977) a s bodom 152 (o nároku na náhradu škôd, ktoré vznikli aj z titulu zmeny spôsobu prevádzky VE Gabčíkovo). Formulácia týchto bodov totiž vychádza z nesprávneho predpokladu, že stupeň Nagymaros je potrebný a odôvodnený výlučne špičkovou prevádzkou VE Gabčíkovo, hoci zo Zmluvy i z podania SR je zrejmá jeho nezastupiteľná funkcia aj pri zlepšení plavebných podmienok, pri využívaní energie dolnej časti spoločného úseku Dunaja a pri zabezpečení zvýšenia ochrany priľahlého územia. Tieto mylné formulácie o nepotrebnosti Nagymarosu sú však vyjadrené v podmieňovacom, nie prikazovacom spôsobe:

- "…ak obidve strany odmietnu prevádzku v špičkovom režime…" (134),

- "…prípadné obmedzenie, alebo dokonca vylúčenie prevádzky v špičkovom režime…" (138),

- "…strany majú možnosť, na základe spoločnej dohody, zachovať objekty v Čunove … a nevybudovať objekty v Nagymarosi." (150).

* Formulácia o podmienenej nepotrebnosti Nagymarosu je zavádzajúca, lebo Nagymaros neslúži len pre špičkovú prevádzku VE Gabčíkovo. Bez Nagymarosu by nebolo možné v celom využívanom úseku ani splniť mnohoraké ciele Zmluvy 1977, čo rozsudok výslovne prikazuje vo svojom článku 155. Okrem toho, strany sa nikdy nedohodli na vylúčení špičkovej prevádzky VE Gabčíkovo, na ktorej je postavená koncepcia riešenia celej sústavy a efektívnosť celej investície.

* Formulácia o podmienečnej nepotrebnosti Nagymarosu neberie do úvahy ani ďalšie podmienky Zmluvy 1977. Bez Nagymarosu by nebolo možné splniť základnú podmienku Zmluvy 1977 - rovnováhu investičných nákladov spoločných objektov, ktorá podmieňuje delenie vyrobenej energie v pomere 50 : 50 %, napriek tomu, že strany vložili do spoločnej investície nerovnaký podiel hydroenergetického potenciálu využívaného úseku (55 : 45 % v prospech SR).

* Rozhodujúca je povinnosť splnenia všetkých cieľov platnej Zmluvy, vyplývajúca z výrokovej časti bodu 155 a zásadného konštatovanie z bodu 141, ktoré hovorí: "Nie je úlohou súdu určiť, aký má byť konečný výsledok rokovaní ktoré povedú strany. Strany samotné musia na základe dohody nájsť riešenie, ktoré zoberie do úvahy ciele Zmluvy, ktoré musia byť dosiahnuté spoločne a integrovane …".

* Rozporne je vysvetľovaný aj bod 153, v ktorom súd tiež v podmieňovacom spôsobe poznamenáva (ale neprikazuje !), že: "…otázku odškodného možno uspokojivo vyriešiť v rámci celkového riešenia, ak by sa každá strana vzdala svojich požiadaviek a protipožiadaviek." Aj táto záležitosť je teda vecou dohodnutia takého celkového riešenia (vrátane dočasnej úpravy deľby prínosov z výroby elektrickej energie), pri ktorom by sa nároky na odškodné v určitom časovom horizonte anulovali.

13.7 Ako ďalej?

* Z úvah uvedených v predchádzajúcich kapitolách je zrejmé, že neplnenie medzinárodných zmluvných záväzkov, nerešpektovanie názoru a záujmov zmluvného partnera a podcenenie jeho možností a schopností, ako aj s nedôvera k vlastným odborníkom - boli hlavné chyby, ktorých sa dopustili maďarskí politici, spolu s oživením nacionalizmu. Bolo by potrebné pravdivo o týchto chybách poinformovať najmä vlastnú, dlho zavádzanú verejnosť a vziať vietor z plachiet "poradcom", ktorí tieto chyby vyvolali. K týmto záverom dospeli aj sami maďarskí odborníci:

* Káradi Gábor, profesor University of Wisconsin, v liste z 11. 7. 91 maďarskému splnomocnencovi Dr. Sámsondi Kiss Györgyovi:

"Pri všetkej úcte sa nedomnievam, že by vláda mala právo zavádzať ľudí. Nemám ani najmenšiu pochybnosť, že keby sa maďarský ľud oboznámil s oboma stranami argumentov a mohol by spolurozhodovať o budúcnosti VD Nagymaros, že by sa v prevažnej miere rozhodol v prospech diela. Obávam sa však, že Maďarsko ešte nie je zrelé pre priamu účasť ľudu v demokratickom procese."

* Dr. Kozák Miklós, profesor Technickej Univerzity v Budapešti, v memorande z novembra 1992 zaslanom vláde a reprezentantom politických strán v Maďarsku:

"Odporcovia SVD G-N sa obávajú toho, že keď vodné dielo bude úspešne prevádzkované a ohlasované ekologické katastrofy sa nedostavia, potom mnohí (aj členovia vlády) sa stanú nedôveryhodnými. Preto títo robia všetko pre to, aby dôkazový materiál - 'corpus delicti', ktorým je samotná SVD G-N, odstránili jeho zbúraním. To je však nemysliteľné a preto čoskoro vyjde na povrch, kto zavádzal a zavádza národ a spôsobuje nevyčísliteľné škody!"

* Akademik Mosonyi Emil, profesor Technickej Univerzity Karlsruhe, v článku pre Népszabadság, 7. 1. 1994:

"V otázke využiteľnosti vodnej sily Dunaja bola vyvinutá propaganda ohlupovania národa. Nemožno to ináč nazvať."

..."Viem, že oficiálne nestoja (členovia maďarskej vlády) o moju pomoc, pretože sa boja otvoreného, objektívneho, odborného názoru. Viacerým vyhovuje radšej to, keď ma môžu zatlačiť do úzadia a umlčať mojich spolupracovníkov, žiakov a všetkých odborníkov, ktorí sa zúčastnili na výstavbe. Všetkých neprávom povláčili po novinách, v rádiu i televízii takým spôsobom, aký nie je obvyklý v demokracii. Mňa by však nemohli takto umlčať. Vidím, že v Maďarsku je odbornosť potlačená do pozadia."

* Profesor Mosonyi vo svojom liste Klubu Reálnych zelených z marca 1997, uverejnenom v máji 1997, žiadal - bez ohľadu na výsledok súdu, ktorý sa dal predpokladať - aby sa konečne odhalili falošní hráči, ktorí zavádzali dôverčivých, ale neinformovaných politikov, predstaviteľov médií a celý maďarský ľud. Kto sú tí, ktorí vtedajšiu maďarskú vládu naviedli zastaviť práce a vypovedať madzištátnu zmluvu s Československom ? Kto sú tí ktorí vmanévrovali ČSFR do realizácie náhradného jednostranného riešenia - Variantu C - a ktorí tvrdili, že je to len "papierový tiger", lebo slovenskí inžinieri nie sú schopní takéto riešenie uskutočniť? Kto sú tí, ktorí bránili účinnému zavodneniu maďarských ramien pomocou prehrádzky Dunaja a presadili neúčinné drahé a životné prostredie zamorujúce prečerpávanie vody do ramien ? Kto sú tí, ktorí znevažujúc slovenských inžinierov, označujúc ich za strojcov ekologickej katastrofy prispievali k zhoršeniu slovensko-maďarských susedských vzťahov?

* Rozhodnutie MSD bolo v Maďarsku prijaté veľmi rôznym spôsobom. Tí, o ktorých hovorí profesor Mosonyi, v snahe zakryť svoju vinu, označovali rozhodnutie za víťazstvo Maďarska a dezinterpretujúc jeho obsah tvrdili, že rozsudok potvrdzuje nepotrebnosť postavenia Nagymarosu, zabezpečuje navrátenie väčšiny prietokov do koryta Dunaja, priznáva Maďarsku nárok na podiel (polovicu) energie vyrobenej v Gabčíkove (aj bez splnenia svojich záväzkov) a odporúča anulovanie vzájomne spôsobených škôd (bez akýchkoľvek podmienok). Falošnú snahu po "dodržiavaní Zmluvy 1977" uplatňujú len pri požiadavke uviesť do prevádzky hať Dunakiliti a zaplniť celú pôvodnú zdrž, čím by chceli dosiahnuť znefunkčnenie a znehodnotenie objektov právoplatne vybudovaných v Čunove. A to napriek tomu, že súd výslovne rozhodol, že objekty Čunova funkčne nahradzujú (hať) Dunakiliti a že majú byť začlenené do súboru spoločných objektov diela (článok 145).

* Vtedajší predseda vlády MR Gyula Horn (do júna 1998) upozornil maďarský parlament už v októbri 1988 - vtedy vo funkcii ministra zahraničných vecí - že MR nemá dôvody na vypovedanie medzištátnej zmluvy a ak zastaví jej plnenie, bude to kvalifikované ako porušenie zmluvy, so všetkými právnymi a ekonomickými dôsledkami.

* Premier Horn zopakoval svoje expozé pred maďarským parlamentom 1.decembra 1997. Konštatoval, že tým, že MSD potvrdil platnosť Zmluvy 1977 a uznal legálnosť objektov v Čunove, je rozsudok úplným neúspechom pre všetkých, ktorí hlásali, že súd zruší Zmluvu z roku 1977 a Slováci budú musieť zbúrať postavené objekty (Variantu C). Odhalil falošnosť neoprávnene optimistickej interpretácie rozsudku MSD. Zdôraznil však, že existuje príležitosť na usporiadanie, dohodou. Poznamenal však, že prípadná mimosúdna dohoda, o ktorú sa spolu s premiérom Mečiarom usilovali ešte pred súdnym pojednávaním, by bola pre Maďarsko priaznivejšia, ako rozhodnutie MSD. Súd neuznal ekologické argumenty maďarskej strany a konštatoval, že ide o stavbu a prevádzku jedného celistvého a nedeliteľného systému, pričom treba realizovať všetky zámery v duchu pôvodnej Zmluvy. Zdôraznil, že vo výslednom riešení treba zabezpečiť, aby výdavky boli kryté príjmami, a že väčšina financií musí byť krytá z mimorozpočtových zdrojov, bez zaťaženia daňovníkov.

* Podľa stanoviska slovenskej strany, kľúčovým bodom riešenia je vybudovanie dolného stupňa, ktorého realizácia je najvýhodnejšia v pôvodne navrhovanom profile medzi obcami Nagymaros a Visegrád. Ak existujú vážne objektívne dôvody proti realizácii riečneho stupňa Nagymaros, slovenská strana je ochotná uvažovať aj o inom riešení, pokiaľ splňuje ciele Zmluvy 1977, zabezpečuje dohodnutý hladinový režim a efektívne využitie vodnej energie dolnej časti využívaného úseku Dunaja. Špičková prevádzka VE Gabčíkovo je po vybudovaní dolného stupňa možná aj s existujúcou zdržou, zmenšenou objektmi Variantu C. Objekt hate Dunakiliti, doplnený o vodnú elektráreň využívajúcu energiu prietoku v koryte Dunaja, bude pracovať v súčasnom hladinovom režime a bude tvoriť súčasť opatrení v koryte Dunaja, ktoré realizuje maďarská strana v rámci svojho podielu prác.

* V prípade, že by realizácia Nagymarosu bola politicky nepriechodná, by sa ekonomické podmienky maďarskej strany ešte viac skomplikovali. Profil Nagymaros je totiž optimálny, jeho realizácia na inom mieste by bola nákladnejšia najmenej o 30 % a vyžadovala by si dobu výstavby (a prípravy) cca o 4 roky dlhšiu. Znamená to (podľa maďarskej tlače až 270 mld Tf, čo predstavuje 53 mld. Sk, resp. 2,6 mld. DM), že by náklad na jeho realizovanie namiesto asi 24 mld. Sk (1,2 mld. DM) stúpol na 31 mld. Sk a škody za 4 roky neskoršej prevádzky by dosiahli ďalších asi 24 mld. Sk. Za takých podmienok by už mohlo byť ohrozené zabezpečenie návratnosti investície na maďarskej strane. Občanom treba povedať pravdu a nie ich (ako daňových poplatníkov) zaťažovať ďalšími zbytočnými nákladmi a stratami.

* Čo sa týka vzájomnej kompenzácie škôd, slovenská strana uznáva nárok MR na časť energie vyrobenej vo VE Gabčíkovo v prvej etape prevádzky, t.j. do vybudovania dolného stupňa. Keďže tento podiel energie nepostačuje na úhradu škôd, ktoré naďalej vznikajú v dôsledku neexistencie dolného stupňa, si maďarský podiel energie vyrobenej v Gabčíkove SR ponecháva z titulu čiastočnej kompenzácie škôd, ktoré vnikli a stále ešte vznikajú v dôsledku odkladu uvedenia do prevádzky SVD G-N. Po uvedení dolného stupňa do prevádzky a dosiahnutia Zmluvou predpokladaného stavu aj čo do rovnocennosti vynaložených nákladov, sa uvedie do platnosti aj Zmluvou dohodnutá deľba energetických účinkov v pomere 50:50 %. V celkovom riešení sa dohodne aj spôsob naturálnej kompenzácie sumy škôd tvorenej stratami elektrickej energie, ktoré dosiahnu svoje maximum v roku uvedenia dolného stupňa do prevádzky tak, aby spôsobené škody boli kompenzované v nasledujúcich rokoch, z maďarského podielu energie. Predpokladá sa, že v prípade dosiahnutia dohody o vyrovnaní nákladov a o spôsobe úhrady strát energie, ostatné škody by mohli byť anulované.

* Strany vo Zvláštnej dohode stanovili polročnú lehotu (do 25.marca 1998) na dosiahnutie dohody o spôsobe splnenia rozsudku, pričom proti jeho obsahu nieto odvolania. Predmetom sporu preto už nesmie byť otázka, či splniť Zmluvu 1977, ale len ako ju splniť najefektívnejšie a s maximálnym prihliadnutím na záujmy podunajskej prírody a životného prostredia. Obaja predsedovia vlády - Mečiar i Horn sa na rokovaní vo Viedni dňa 15.decembra 1997 vyjadrili, že predpokladajú dosiahnutie dohody o splnení rozsudku MSD do stanoveného termínu.

* Agenti Slovenska i Maďarska naznačili vo svojej záverečnej reči na MSD v Haagu, že sú pripravení na kompromisy. Pán Szénássi - agent Maďarska - žiadal súd (okrem iného), aby prehlásil Zmluvu 1977 za neplatnú, ale pripustil možnosť legalizovania objektov Variantu C, ak sa dosiahne dohoda v iných otázkach. Podobne pán Tomka - agent Slovenska - žiadal súd (tiež okrem iného), aby prehlásil, že Zmluva 1977 nikdy nestratila platnosť, ale zdôraznil, že Slovenská Republika nemá v úmysle trvať na jej doslovnom splnení a pripustil možnosť prijať také úpravy, ktoré by lepšie odrážali súčasný stav a záujmy partnera.

* Avšak politické udalosti znovu zasiahli do dobrých úmyslov Hornovej vlády. Silné protesty opozičných strán zabránili Hornovej vláde podpísať pripravenú rámcovú dohodu v marci 1998. Aby sa získal odklad, vláda vydala tender na nové štúdie vplyvu SVD G-N a termínom ich vypracovania v decembri 1998. Výsledky parlamentných volieb pozdvihli bývalú opozíciu (ktorá je zodpovedná za rozhodnutie vedúce k porušeniu Zmluvy 1977) do vedúcej pozície v Maďarsku, čo nepochybne zmení a skomplikuje podmienky dosiahnutia dohody o splnení rozsudku.

* Predstavitelia vlády V.Orbána (od júla 1998) sa nestavajú ústretovo k návrhu slovenskej strany, aby sa pokračovalo v rokovaniach prerušených voľbami v Maďarsku. Naopak, v programe novej vlády, ktorý bol schválený 6.7.1998, je jednoznačne stanovené, že maďarská strana nemieni vybudovať dolný stupeň, ale chce rokovať len o vrátení Dunaja do svojho koryta - ako keby Zmluva 1977 neexistovala. Predstavitelia vládnucej strany FIDESZ tiež opakovane vyhlásili, že im ide aj o prevzatie kontroly nad plavebnou dráhou a nad objektmi komplexu Čunovo - ale tiež očividne bez súčasného splnenia zmluvných záväzkov maďarskej strany.

* Keďže takýto postoj maďarského partnera svedčí o nielen o nepochopení rozsudku MSD, ale aj o neochote plniť rozsudok súdu a o faktickom negovaní platnej Zmluvy 1977, slovenská strana sa 3. septembra 1998 obrátila na MSD v Haagu s novým podaním, v ktorom žiada MSD o pomoc v naplnení rozsudku.

* Rokovania boli síce 27.novembra 1998 obnovené, ale nová maďarská vládna delegácia neakceptovala výsledky predchádzajúcich jedenásť rokovacích kôl, v ktorých sa už sformulovala obojstranne prijateľná Rámcová dohoda, takže sa muselo začať znovu, ako keby Slovensko nebolo predtým rokovalo s Maďarskom, ale len s nejakými maďarskými súkromnými osobami. Ako dôvod sa oficiálne uvádza, že predchádzajúca vládna delegácia nerokovala “v dobrej viere” o splnení rozsudku MSD, ale len o splnení Zmluvy 1977. Vytvoril sa tým fiktívny rozpor, ako keby obojstranne výhodné splnenie Zmluvy 1977 - ktorej platnosť bola práve znovu potvrdená - nebolo cieľom Rozsudku. Tento fiktívny rozpor sa dokonca posudzuje ako zločin voči národu a pán Nemcsók, predchádzajúci vedúci vládnej delegácie, sa z tohoto obvinenia musí obhajovať pred maďarským parlamentom.

* Odmietavé stanovisko k vecnému splneniu Zmluvy 1977 - a tým aj rozsudku MSD - podporuje maďarská strana veľmi svojráznou interpretáciou rozsudku MSD:
= MSD vraj rozhodol, že Nagymaros postaviť netreba - hoci takáto otázka nebola vôbec v Zvláštnej dohode z apríla 1993 položená a preto nemohlo k nej byť k nej ani prijaté záväzné rozhodnutie. Takáto možnosť bola len podmienečne uvedená v niektorých článkoch Rozsudku, predchádzajúcich záväzný článok 155 - ak sa obe strany dohodnú na upustení od špičkovej prevádzky.
= Keďže neexistuje žiaden dôkaz, že by sa slovenská strana vzdala možnosti špičkovej prevádzky, tvrdia oficiálni zástupci Maďarska, že Zmluva výslovne vôbec špičkovú prevádzku nespomína, hoci výslovnú zmienku špičkovej energie obsahuje bod 2, článku 9 Zmluvy a hoci celá koncepcia Sústavy vodných diel a kapacita jej hlavných objektov (derivačného kanála a turbín Gabčíkova, pracovné objemy oboch nádrží) sú stavané na vytvorení možnosti špičkovej prevádzky. Aj spôsob prevádzky bol študovaný vo výskumných úlohách a v rámci modelového výskumu bol navrhnutý tak (predĺženie nábehu a dobehu na 30 minút, hoci plný výkon možno dosiahnuť už v priebehu dvoch minút), aby sa nevytvorili škodlivé účinky na plavbu a okolitú prírodu.
= Skutočnosť, že VE Gabčíkovo pracuje už siedmy rok v priebežnej prevádzke, neznamená faktické prijatie priebežnej prevádzky. Aj podľa Zmluvy mala vodná elektráreň Gabčíkovo pracovať určitý čas (asi tri roky) v priebežnej prevádzke, kým sa zdrž Nagymaros neuvedie do prevádzky. Žiaľ, táto etapa prevádzky sa predĺžila na neurčito.
= Maďarskí reprezentanti sa úmyselne pokúšajú prehliadnuť fakt, že Nagymaros má spĺňať aj viaceré iné ciele, nielen službu pre špičkovú prevádzku Gabčíkova, pričom bod 2/B záväzného článku 155 Rozsudku prikazuje, že obe strany “… musia rokovať v dobrej viere, vezmúc do úvahy dnešnú situáciu a musia prijať všetky nevyhnutné opatrenia na dosiahnutie Cieľov Zmluvy 1977, a to s takými zmenami, na akých sa spoločne dohodnú.”
= Ciele Zmluvy 1977 sa údajne majú dosiahnuť len objektami, ktoré boli vybudované do roku 1992 - hoci článok 136 Rozsudku, na ktorý sa maďarská argumentácia odvoláva, sa týka výslovne a výlučne objektov komplexu Čunova.
= Rešpektovanie faktickej situácie (“statu quo”) - podľa článku 133 Rozsudku - sa môže týkať len vybudovaných objektov, ale v žiadnom prípade nie nerealizovaných objektov, ak majú byť naplnené podmienky a vzťahy podľa Zmluvy 1977. Prerušenie a zastavenie prác na výstavbe Nagymarosu bolo súdom označené za protiprávne a ako článok 133 zdôrazňuje : “ex injuria ius non oritur” - z bezprávia nemôže vniknúť právo !

* Zrejme však ani sama maďarská strana neverí na platnosť svojich argumentov, týkajúcich sa údajného rozhodnutia MSD o zmene obsahu Zmluvy 1977, lebo článok 141 Rozsudku cekom jednoznačne zdôrazňuje: “Nie je úlohou súdu stanoviť konečný výsledok rokovaní. Obidve strany musia sami - na základe dohody - nájsť riešenie, ktoré zohľadní ciele Zmluvy 1977, ktoré treba dosiahnuť spoločne a integrovane …”. Preto súčasne hovorí o realizovaní “vzájomných ústupkov” - požadujúc od slovenskej strany upustenie od výstavby Nagymarosu, výmenou za uznanie legality objektov Variantu C, hoci táto bola Súdom priznaná už v bode 1/B záväzného článku 155 Rozsudku.

* Legalizovanie prevádzky v súlade so Zmluvou 1977, ktorá má byť - podľa bodu 2/C článku 155 Rozsudku - realizovaná spoločne, bráni sama maďarská strana tým, že dosiaľ znovu neustanovila v roku 1991 zrušené orgány Zmluvy 1977 na maďarskej strane, a to s plnými kompetenciami na splnenie Zmluvy 1977. Maďarská strana síce formálne ustanovila vládneho komisára Székely-a aj ako splnomocnenca podľa Zmluvy 1977, jeho kompetencie boli však obmedzená len na problémy súvisiace so splnením rozsudku MSD, ale aj to len v zmysle rozhodnutia maďarskej vlády.

* Obe strany sa usilujú v ráci rokovaní presvedčiť partnera o oprávnenosti svojej interpretácie Rozsudku. Kým rokovania prebiehajú, MSD nemá v úmeysle zasahovať.

* Každá zmluvná strana má aj možnosť uzavretú a platnú Zmluvu nesplniť - ak je pripravená niesť príslušné dôsledky. V tomto prípade musí maďarská strana byť nielen ochotná rokovať o týchto dôsledkoch, ale musí ponúknuť zmluvnému partnerovi prijateľné riešenie a nie schovávať sa za falošnú interpretáciu rozsudku MSD. Maďarská vláda prijala definitívne a údajne nemenné rozhodnutie o nevybudovaní dolného riečneho stupňa, ktoré je záväzné pre maďarskú vládnu delegáciu, ale tým sa vytvára v rokovaniach predbežná podmienka, ktorá musí byť považovaná za nedostatok “dobrej vôle” - v zmysle Rozsudku MSD.

* Keby sa však nepodarilo maďarskú stranu presvedčiť, aby pristúpila k rokovaniu bez predbežných podmienok, ktoré by znemožnili slobodný výber najlepšieho riešenia, bolo by nutné - v zmysle Zvláštnej dohody - požiadať MSD o dodatočný rozsudok, ktorým by sa nemenil pôvodný, ale tento by sa len vyjasnil, spolu s potvrdením jeho správnej interpretácie. Takýmto spôsobom by MSD môhol uľahčiť splnenie svojho Rozsudku, alebo špecifikovať dôsledky jeho nesplnenia.

{ewc MVIMAGE, MVIMAGE,!video}

Územie brehu

P r í t o k

Poznámka