Komplexné vyhlásenie

[2] (odsek 2 rozsudku) „Slovenská republika a Maďarská republika berúc do úvahy, že vznikol spor medzi Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou a Maďarskou Republikou o plnenie a skončenie Zmluvy o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros, podpísanej v Budapešti 16. septembra 1977, a súvisiacich dokumentov (ďalej uvádzané ako „Zmluva“) a o výstavbe a prevádzke ´dočasného riešenia´;“

Podľa článku 5 Osobitnej dohody, ak sa strany nebudú môcť dohodnúť do šiestich mesiacov, môže ktorákoľvek strana požiadať Súd, aby vyniesol dodatočný rozsudok určujúci takéto spôsoby splnenia jeho rozsudku.

Rozsudok Medzinárodného súdneho dvora bol vynesený 25. septembra 1997 (ďalej len Rozsudok).

Cieľom tohoto vyhlásenia je definovať komplexným spôsobom možnosti implementácie Rozsudku Medzinárodného súdneho dvora, ako to navrhuje Slovenská vládna delegácia. (pozri napríklad prílohy pripojené k zápisnici z rokovania 5. 6. 2001, príloha č. 5, odovzdaná Maďarskej strane, nazvaná „Dokumentácia pre vytvorenie a rokovanie spoločných expertných pracovných skupín“).

Dnešnému stavu vzájomných rokovaní (Október 2002) predchádzali rokovania ktoré začali po vynesení Rozsudku Medzinárodného súdneho dvora. Spoločné slovensko-maďarské vzájomné úsilie, rokovanie v dobrej viere a materiály pripravené spoločne slovenskou a maďarskou delegáciou, ako aj výsledky práce odborných skupín, vyústili 27. februára 1998 do parafovania návrhu „Rámcovej dohody“ medzi vládou Maďarskej republiky a vládou Slovenskej republiky o zásadách realizácie Rozsudku Medzinárodného súdneho dvora z 25. septembra 1997 v spore týkajúcom sa projektu Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros“. Tento návrh vláda Slovenskej republiky schválila, čím vyjadrila pripravenosť ho podpísať.

Maďarská vládna delegácia (nová Delegácia ustanovená po voľbách v lete 1998) prehlásila, že už vypracovaná a parafovaná Rámcová dohoda „O zásadách realizácie rozsudku ...“ nemôže byť východiskom pre nasledujúce rokovania. Slovenská strana si preto vyžiadala, aby nová vládna delegácia predstavila maďarský návrh na naplnenie realizácie rozsudku Medzinárodného súdneho dvora.

Následne, v novembri 1999, Úrad predsedu vlády Maďarskej republiky - Kancelária vládneho komisára pre Dunaj, vypracovala a 9. decembra 1999 slovenskej strane odovzdala obsiahly (vyše 1400 stranový) materiál nazvaný „Úlohy analýzy vplyvov pre Dunaj“, ktorý predstavuje novú koncepciu maďarskej strany na realizáciu rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu, diametrálne sa líšiace od „Spoločného zmluvného projektu“ a od predchádzajúcich názorov (spoločne vypracovaných odborníkmi maďarskej a slovenskej strany), ktoré boli zahrnuté v parafovanej Rámcovej dohode.

Po jeho veľmi podrobnom preštudovaní a zodpovednom posúdení slovenskými odborníkmi, predložila slovenská strana v decembri 2000 „Stanovisko k návrhu maďarskej strany na vykonanie rozsudku Medzinárodného súdneho dvora (MSD) z 25. Septembra 1997 vo veci Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros“. V tomto stanovisku sú vyjadrené hlavne expertné pripomienky a poznámky k maďarskej predstave o naplnení a realizácii rozsudku Medzinárodného súdneho dvora.

Následne, 2. apríla 2001, slovenská strana dostala maďarský materiál „Návrh dohody... uvedenia rozsudku MSD z 25. septembra 1977 do účinnosti“ s ubezpečením, že maďarská strana „veľmi pozorne“ preštudovala stanovisko slovenskej vládnej delegácie.

Pretože tieto maďarské návrhy nezohľadňovali vecné odborné stanoviská slovenskej strany k maďarskému technickému návrhu a ekologickému zdôvodneniu z novembra 1999, slovenská delegácia vysvetlila na rokovaniach 5.6.2001 a 29.6.2001 svoje predstavy a odovzdala maďarskej strane materiál nazvaný „Podklady pre ustanovenie a rokovanie spoločných odborných skupín“, príloha 5 zápisnice. V tomto materiály sú znovu definované „modality“ na splnenie cieľov Zmluvy, na ktorých sa musíme napred odborne dohovoriť, aby sme mohli pripraviť návrh Rámcovej dohody o implementácii Rozsudku Medzinárodného súdneho dvora.

Od tohoto momentu všetky spoločné diskusie ukazujú principiálne rozdiely medzi Vládnymi delegáciami v spôsobe implementácie Rozsudku Medzinárodného súdneho dvora. Slovenská Vládna delegácia presvedčila Maďarskú stranu, že bez diskusie o technických a odborných otázkach, bez dohody o technickom usporiadaní a využívaní stavieb a bez dohody o spôsobe technickej realizácie Zmluvy z roku 1977 a jej porovnaní s cieľmi Zmluvy (vo vodnom hospodárstve, plavbe, výroby energie, ochrane pred povodňami a ekológie) na úseku rieky celej Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, nie je možné vypracovať rozumný návrh implementácie Rozsudku Medzinárodného súdneho dvora.

Na tomto základe sa podarilo ustanoviť spoločnú pracovnú skupinu pre otázky vodného hospodárstva, ekológiu, plavbu a energetiku a pracovnú skupinu pre právne otázky. Na šiestom rokovaní pracovnej skupiny pre vodné hospodárstvo, ekológiu, plavbu a energetiku, dňa 23. apríla 2002 v Budapešti, strany spoločnou dohodou uzavreli mandát pracovnej skupiny a otázky, ktoré budú spoločne preskúmané. Pracovná skupina pre právne otázky zatiaľ nedospela k návrhu dohody o právnom usporiadaní Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros a o naplnení rozsudku MSD.

Nové obdobie v rokovaniach nastalo po voľbách v Maďarsku v lete 2002. Maďarská vládna delegácia bola rozpustená a nová nebola (do októbra 2002) ustanovená. Slovenská vládna delegácia je pripravená pokračovať v rokovaniach na úrovniach Vládnych delegácií a pracovných skupín.

V prvej etape rokovaní sa slovenskí a maďarskí odborníci dohovorili na riešení prijateľnom pre obe strany, a čo je hlavné, na riešení, ktoré spĺňa ciele Zmluvy 1977 v najdôležitejších bodoch, ako je protipovodňová ochrana, zlepšenie plavebných podmienok, ochrana prírodného prostredia, výroba elektrickej energie, a prináša aj mnohé ďalšie úžitky pre obe strany.

V druhej etape rokovaní sa ukázalo, že medzi stanoviskami slovenskej a v poradí druhej maďarskej vládnej delegácie vznikli principiálne rozdielne stanoviská na vecný spôsob naplnenia rozsudku a hlavne na naplnenie cieľov Zmluvy 1977, ako výsledok zmeny politiky maďarskej vlády po voľbách.

Tretia etapa, po voľbách v roku 2002, ešte nezačala, Maďarská vládna delegácia ešte nebola ustanovená.

Principiálne rozdiely medzi vládnymi delegáciami sú uvedené v nasledujúcej tabuľke.

Názor slovenskej vládnej delegácie	Názor maďarskej vládnej delegácie

Úsek Dunaja stupňa Nagymaros
Vybudovať stupeň Nagymaros alebo iný stupeň spĺňajúci ciele Zmluvy 1977.	Nevybudovať stupeň Nagymaros ani iný podobný projekt
V priestore stupňa Nagymaros vytvoriť zvýšenie hladiny vody v koryte Dunaja vzdutím, stupňom, bez ďalšieho opevnenia dna a brehov, okrem protipovodňových hrádzí.	Zabrániť ďalšiemu nadmernému poklesu hladín v Dunaji opevnením dna a brehov Dunaja gabionmi a skalným záhodzom, zúžením plavebnej dráhy, bagrovaním a budovaním výhonov.
Zabezpečiť protipovodňovú ochranu dokončením výstavby stupňa Nagymaros alebo iného stupňa na tomto úseku Dunaja.	Zabezpečiť protipovodňovú ochranu bez výstavby akéhokoľvek stupňa vodného diela inými dodatočnými prácami.
Vyrábať elektrickú energiu na stupni Nagymaros, alebo inom dolnom stupni postavenom na vhodnom mieste, priemerne okolo 1000 GWh v roku.	Nevyrábať elektrickú energiu a použitím hydroenergetického potenciálu.
Vytvorenie podmienok pre aspoň sčasti špičkovú výrobu elektrickej energie na stupni Gabčíkovo.	Nevytvoriť podmienky na výrobu špičkovej elektrickej energie na stupni Gabčíkovo.
Zlepšiť plavebné podmienky v úseku medzi Gabčíkovom a Budapešťou podľa odporúčania Dunajskej komisie na triedu VIc. Pre plavbu lodí s ponorom do 3.5 m a plavebnou šírkou plavebnej dráhy 180m. SR v rámci projektu už postavila hrádze po celej dĺžne Dunaja.	Zhoršiť plavebné podmienky (preklasifikovať) na triedu VIb. Pre plavbu lodí s ponorom do 2,5 m a plavebnou šírkou plavebnej dráhy 80 – 150 m.
Zabezpečiť prepojenie Dunajskej vodnej cesty s vnútornou vodnou cestou medzinárodného významu na Váhu vzdutím hladiny vody v Dunaji.	Nezabezpečiť plavebné prepojenie Dunaja s Váhom vzdutím, ale iným spôsobom (napríklad výstavbou hate na ústí Váhu do Dunaja.
Trvalé poklesávanie dna a hladiny vody Dunaja medzi Gabčíkovom a Budapešťou sa považuje za nepriaznivý ekologický proces.	Poklesávanie dna a hladiny vody Dunaja medzi Gabčíkovom a Budapešťou sa považuje za prirodzený ekologický proces.
Koryto Dunaja a dunajské ramená na úseku stupňa Nagymaros sú považované za ekologicky dôležité a riešenie ekologických otázok má byť realizované vzdutím hladiny v Dunaji	Ramená Dunaja na úseku Nagymaros sa považujú za ekologicky dôležitejšie a riešenie ekologických otázok sa má realizovať ich prebagrovaním a prehĺbením.

Celkové náklady odpovedajú vybudovaniu hate na vzdutie hladiny na ktorej môže byť hydroelektráreň. Ďalšie investície na úpravu a údržbu plavebnej dráhy sú minimálne. Náklady na hať a hydroenergetickú časť podľa názoru slovenskej strany by nemali byť vyššie ako náklady uvedené maďarskou stranou na zabezpečenie plavby podľa ich návrhu.	Celkové náklady (v cene roku 1999) na vybudovanie opevnenia koryta Dunaja na dobu 50 rokov (likvidácia plavebných prekážok, obmedzenie poklesu hladín, zabezpečenie medzinárodnej plavby, trvalá údržba plavebnej dráhy sú 136689 miliónov Forintov. K tomu treba pripočítať dodatočné náklady, napríklad na napojenie splavneného Váhu na Dunaj a iné škody z nerealizovania stupňa Nagymaros.
Slovenskej strane z maďarského návrhu vyplývajú ďalšie vyvolané náklady a to napríklad na vybudovanie hate na zabezpečenie plavby medzi Dunajom a Váhom, na dodatočnú protipovodňovú ochranu, na zabezpečenie závlahovej vody v dolnej časti rieky Ipeľ.	Maďarskej strane vyplývajú z maďarského návrhu ďalšie náklady na protipovodňovú ochranu, vybudovanie infraštruktúry, prípadne mostu v oblasti Višegrádu a iné.

Úsek Dunaja stupňa Gabčíkovo
Zapojenie hate Dunakiliti do regulovania hladín v Dunaji a prietokov do maďarskej ramennej sústavy, na prevádzanie povodní a ľadov. Protipovodňová ochrana hlavne územia Szigetköz a prevádzanie ľadov.	Nevyužívanie hate Dunakiliti? (rozhodnutie parlamentu)
Zapojenie VD Čunovo ako integračnej súčasti stupňa Gabčíkovo do zmluvného režimu	Pozri rozsudok [články 145, 146, 154, 135, 136, 137]. Maďarská strana k tomu zatiaľ nepodala svoj návrh.
Zabezpečenie vzdutia hladín vody v koryte Dunaja pod Čunovom pretekanými prehrádzkami. Na jednu pretekanú prehrádzku sa predpokladá, podľa konštrukcie, približne 100 000 – 200 000 m³ materiálu.	Zabezpečenie vzdutia hladín v koryte Dunaja vybudovaním nového meandrujúceho koryta viacerými prehradeniami Dunaja 70 000 m³ kamenných blokov, alebo zúžením starého koryta a nasypaním štrku (11 miliónov m³ na úseku 30 km).
Protipovodňová ochrana pre prietoky nad prietoky prevádzané derivačným kanálom. Staré koryto by malo previesť minimálne prietok 10600 m³/s.	Pri zvýšení dna koryta Dunaja, alebo vytvorením meandrujúceho koryta, je treba protipovodňovú ochranu znovu vyprojektovať a hrádze prerobiť.
Výroba špičkovej elektrickej energie na stupni Gabčíkovo podľa Spoločného zmluvného projerku.	Vylúčenie špičkovej prevádzky. Nižšia kvalita vyrobenej energie.
Prepojenie ramennej sústavy so starým korytom Dunaja na viacerých miestach.	Prepojenie ramennej sústavy so starým korytom Dunaja na viacerých miestach.
Všetky typy plavby v starom koryte Dunaja za určitých dohovorených podmienok.	Zabezpečenie malej športovej plavby v Dunaji a v dunajských ramenách.
Prietoky do starého koryta Dunaja a ramennej sústavy podľa Zmluvy 1977sú: mininálny prietok v starom koryte Dunaja 50 m³/s, vo vegetačnom období 200 m³/s. Dohoda z roku 1995 hovorí o 400 m³/s v ročnom priemere, v priemerne vodnatom roku, v zime minimálne 250 a v lete, mimo povodňových situácií, do 600 m³/s.	Podľa ekologického zdôvodnenia maďarskej strany v zimnom období treba prepúšťať do starého koryta Dunaja minimálne 20 – 40 m³/s, a vo vegetačnom období 400 m³/s. Do ramennej sústavy je v zimnom období treba prepúšťať 20 m³/s, a vo vegetačnom období 90 m³/s.

Celkové náklady na úpravy v starom koryte Dunaja odpovedajú vybudovaniu 6 – 9 pretekaných prehrádzok s výškou 2 – 4 m. Približná odhadnutá cena jednej prehrádzky (typu ako pri Dunakiliti), v závislosti na jej veľkosti a tvarovaní sa odhaduje od 20 do 100 miliónov SK. Prepojením starého koryta Dunaja s ramenami v inundácii môže začať proces meandrovania dunajských ramien. Staré koryto Dunaja a celá inundácia musí ostať pripravená previesť povodňové prietoky.	Náklady (Podľa materiálu maďarskej strany odovzdaného slovenskej strane 9.12.1999) na zúženie a zvýšenie dna predstavujú 34 – 46 miliárd Forintov a náklady na údržbu v prvých rokoch 2 – 6 miliárd Forintov. Maďarskou stranou odhadované náklady na vytvorenie meandrujúceho nového koryta Dunaja sú 17 – 20 miliárd Forintov a na údržbu 0.5 – 0.8 miliárd Forintov ročne.

II. Rozsudok

Rozsudok uvádza [15] (článok 15 rozsudku), že Zmluva 1977 definuje výstavbu a prevádzku Sústavy vodných diel ako „spoločnú investíciu“, ktorou sa malo dosiahnuť „všestranné využívanie prírodného bohatstva Dunaja v úseku Bratislava Budapešť pre rozvoj vodného hospodárstva, energetiku, dopravu, poľnohospodárstvo a ďalšie odvetvia národného hospodárstva zmluvných strán“. Základným cieľom spoločnej investície bola teda výroba elektrickej energie, zlepšenie plavby, protipovodňová ochrana a zároveň sa strany zaviazali zabezpečiť, aby sa nezhoršila kvalita vody v Dunaji, a aby sa zabezpečilo splnenie požiadaviek ochrany prírody.

Článok 1, ods. 4 Zmluvy uvádza [18], že technické údaje Sústavy budú uvedené v „Spoločnom zmluvnom projekte“, a že „spoločná investícia sa bude realizovať podľa Spoločného zmluvného projektu“. Článok 5 Zmluvy stanovuje, že náklady spoločnej investície znášajú zmluvné strany spoločne v rovnakom pomere. Článok 8 ďalej vymedzoval, že hať Dunakiliti, derivačný kanál a oba stupne, v Gabčíkove a Nagymarosi, tvoria „spoločné vlastníctvo“ zmluvných strán v „rovnakom pomere“. Ostatné objekty mali prejsť do vlastníctva tej zmluvnej strany, na území ktorej boli vybudované. Strany sa mali v rovnakom pomere zúčastniť na úžitkoch z vybudovanej Sústavy vodných diel, najmä na vyrobenej základnej a špičkovej energii. Podľa článku 10 sa o prevádzku objektov stará zmluvná strana, na území ktorej boli stavby vybudované, a to „podľa spoločného manipulačného a prevádzkového poriadku“. Náklady na údržbu, prevádzku a rekonštrukciu spoločných objektov znášajú zmluvné strany v rovnakom pomere. Podľa článku 14 „v koryte Dunaja medzi Dunakiliti a Sapom sa zabezpečia prietoky schválené v spoločnom zmluvnom projekte, ak si prírodné podmienky, alebo iné okolnosti dočasne nevyžiadajú väčšie, alebo menšie prietoky“. „Ak ďalší odber na spoločnom maďarsko-československom úseku Dunaja nad množstvo určené v bilancii vôd schváleného Spoločného zmluvného projektu znižuje výrobu energie, bude zmluvná strana, ktorá odber uskutoční, postihnutá zodpovedajúcim znížením podielu na odbere elektrickej energie“. V článku 18 sa uvádza, že zmluvné strany s odteraz prijatými záväzkami a hlavne s článkom 3 Dohovoru o režime plavby na Dunaji podpísanom v Belehrade 18. augusta 1948, zabezpečia plynulú a bezpečnú plavbu tak počas výstavby, ako aj počas prevádzky Sústavy vodných diel. V článku 19 sa uvádza, že zmluvné strany zabezpečia splnenie požiadaviek na ochranu prírody, ktoré sa vyskytnú v súvislosti s realizáciou a prevádzkou Sústavy vodných diel.

Spoločný zmluvný projekt [19] stanovil aj ciele systému a charakteristiky diela. Obsahuje aj „Predbežný manipulačný poriadok a Prevádzkový poriadok“ a v jeho článku 23 sa uvádza, že „konečný manipulačný poriadok a prevádzkový poriadok bude schválený do roka po uvedení Sústavy vodných diel do prevádzky“. Manipulačný poriadok má podľa čl. 13 Zmluvy riešiť prepúšťanie veľkých vôd a ľadov a ďalšie aspekty vodného režimu. Dočasný (súčasný) manipulačný poriadok bol odovzdaný maďarskej strane v decembri 2000.

Súd pripomína [28], že Sústava vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros je definovaná ako „jednotná a nerozdielna prevádzková sústava objektov“.

Súd konštatuje, že [40] „počas celého konania MR argumentovala, že hoci prerušila alebo zastavila určité práce na projekte, na druhej strane nikdy nepozastavila uplatňovanie samotnej Zmluvy z roku 1977. Na zdôvodnenie svojho správania sa, v podstate vychádzala zo stavu „ekologickej núdze“. Súd ďalej konštatuje niektoré fakty a vyjadrenia oboch strán a potvrdzuje [48], že v dôsledku správania sa MR nebolo možné zavŕšiť výstavbu Sústavy vodných diel, ktorú Zmluva výslovne definuje ako „jednotnú a nerozdeliteľnú“. Argument maďarskej strany o stave núdze [54, 40] nepresvedčil Súd, pretože sa ani v najmenšej miere nedokázalo, že v roku 1989 reálne existovalo „vážne“ a „bezprostredné“ „nebezpečenstvo“, a že opatrenia prijaté Maďarskom boli na to jedinou možnou reakciou. Súd zastáva názor [57], že aj keby sa preukázalo, že vznikol stav núdze v súvislosti s plnením Zmluvy z roku 1977, bolo by neprípustné, aby sa MR odvolala na tento stav núdze ako na dôvod pre vlastné nedodržanie zmluvných záväzkov, pretože svojim konaním sama prispela k jeho vzniku. K problematike stavu núdze Súd poznamenáva [101], že aj keby sa zistilo, že stav núdze existoval, táto skutočnosť nemôže slúžiť ako dôvod na skončenie platnosti Zmluvy. Aj keby sa bolo zistilo, že ide o oprávnený dôvod, platnosť Zmluvy sa tým neskončí, zmluva môže byť neúčinná, pokiaľ existuje stav núdze, kedy sa jej účinnosť vlastne nachádza v latentnom stave, avšak – pokiaľ sa strany vzájomne nedohodnú na skončení platnosti zmluvy –platnosť zmluvy naďalej trvá. Len čo stav núdze pominie, povinnosť plniť zmluvné záväzky sa obnovuje. To znamená minimálne od vyhlásenia Rozsudku. Ďalšie námietky maďarskej strany vyvracia súd napríklad v [102, 103, 104] Súd ďalej konštatuje [104], že zmena okolností uvádzaná MR, nie je podľa názoru Súdu takej povahy, a to ani jednotlivo ani súhrnne, že by účinok mal radikálne zmeniť rozsah záväzkov, ktoré sa mali splniť na dokončenie Sústavy vodných diel.

Slovenská vládna delegácia to chápe tak, že Súd konštatoval [101], že stav núdze neexistoval, že Zmluva platí, a preto stále existuje povinnosť plniť zmluvné záväzky, respektívne, že plnenie zmluvných záväzkov nemôže byť v latentnom stave na základe toho, že neexistuje oprávnený dôvod. Slovenská vládna delegácia je tiež názoru, že neexistuje dôvod radikálne zmeniť rozsah záväzkov, ktoré sa mali splniť na dokončenie Sústavy vodných diel, pretože pre to neexistuje ani vecný dôvod. Nepostavenie druhej polovice „jednotnej a nerozdielnej prevádzkovej sústavy“, ani iného náhradného riešenia, spĺňajúceho ciele Zmluvy, slovenská strana považuje za radikálnu „zmenu“ v postoji a neplnenie záväzkov. Naviac, ak maďarská strana navrhuje investovať do zabezpečenia plavby s nižšou kvalitou plavebnej dráhy väčšie náklady ako do viacúčelového vodného diela prinášajúceho aj ďalšie úžitky. Maďarská strana tým, že pozastavila výstavbu objektov, prispela k vzniku situácie, ktorá neviedla ku konaniu plodných rokovaní [107]. To platí aj o súčasnom stave rokovania.

V tejto kapitole uvádzame len niektoré vybrané myšlienky z rozsudku, ktoré chceme zdôrazniť.

[131] Strany sa musia usilovať o dohodu o modalitách vykonania rozsudku. (modalita = general form of structure – proposition according to the possibility, impossibility, contingency /náhodnosti javu/ or necessity), teda principiálne o tom, akým spôsobom, opatreniami, stavbami, rozhodnutiami, naplníme vykonanie Rozsudku.

[132] Zásadnú dôležitosť má to, že Zmluva je stále v platnosti a preto upravuje vzťah medzi stranami. Tento vzťah upravujú aj normy iných relevantných dohovorov, ale predovšetkým je upravený použiteľnými pravidlami Zmluvy z roku 1977 ako pravidlami, lex speciális.

[133] Je podstatné, aby sa faktická situácia tak, ako sa vyvinula od roku 1989, zaradila do kontextu zachovaného a rozvíjajúceho sa zmluvného vzťahu, aby sa tak v čo najvyššej miere dosiahli predmet a účel Zmluvy. Iba vtedy sa môže napraviť neregulárny stav vecí, ktorý existuje v dôsledku nedodržania zmluvných záväzkov obidvoma stranami, ak sa budú chovať v súlade s ich zmluvnými záväzkami.

[134] Súd nemôže ignorovať skutočnosť, že gabčíkovská elektráreň je v prevádzke, že derivačný kanál dostáva vodu z menšej zdrže vytvorenej priehradou, ktorá nie je pri Dunakiliti ale pri Čunove, a že elektráreň v Gabčíkove je v prevádzke v prietočnom režime a nie v špičkovom režime, ako sa pôvodne predvídalo. Súd nemôže ignorovať skutočnosť, že Nagymaros nielenže nebol postavený, ale nie je ani dôvod ho postaviť, pretože obe strany fakticky vylúčili možnosť prevádzky v špičkovom režime. Porovnaj články [54, 128] rozsudku.

[135] Zmluva 1977 nepredvídala len spoločný investičný projekt pre výrobu energie, ale mala slúžiť aj iným cieľom: zlepšeniu plavby na Dunaji, protipovodňovej ochrane, prevádzaniu ľadov, ochrane prírodného prostredia. Žiadnemu z cieľov nebola daná absolútna priorita pred inými cieľmi. Žiaden z cieľov nestratil na význame. Aby sa dosiahli ciele, strany prijali záväzky na správanie, záväzky na konanie a záväzky na výsledok.

[136] Možno povedať, že časť záväzkov na konanie, ktoré sa týkali výstavby vodných diel – pokiaľ neboli realizované pred rokom 1992 – bola prekonaná vývojom, ... , keď cieľom Zmluvy môžu adekvátne poslúžiť existujúce stavby.

Toto slovenská delegácia rozumie tak, že nie je potrebné využiť Dunakiliti presne podľa Zmluvy, túto funkciu prevzalo Čunovo [145].

[137] Či je tomu v skutočnosti tak, musia rozhodnúť, v prvom rade a predovšetkým, samotné strany.

[138] Maďarsko trvalo na skončení výstavby v Nagymarosi a Československo vyhlásilo, že bolo ochotné zvážiť prípadné obmedzenie alebo dokonca vylúčenie prevádzky v špičkovom režime. V tom prípade by sa výstavba priehrady v Nagymarosi stala zbytočnou. Strany v praxi uznali, že výslovné ustanovenia samotnej zmluvy môžu byť predmetom ďalšieho rokovania.

[139] Súd zastáva názor, že strany majú právny záväzok, aby v priebehu rokovaní zvážili v kontexte Zmluvy z roku 1977, akým spôsobom možno najlepšie dosiahnuť mnohoraké ciele Zmluvy, majúc na zreteli, že by sa mali dosiahnuť všetky ciele zmluvy.

[140] Súd považuje dopad a dôsledky projektu na životné prostredie za kľúčovú otázku. Strany by mali spoločne znovu posúdiť účinky prevádzky gabčíkovskej elektrárne na životné prostredie. Musia najmä nájsť uspokojivé riešenie, pokiaľ ide o množstvo vody, ktoré sa bude prepúšťať do starého koryta Dunaja a do bočných ramien na oboch stranách rieky.

[141] Nie je úlohou súdu určiť aký má byť konečný výsledok rokovaní. Strany samotné musia na základe dohody nájsť riešenie, ktoré zoberie do úvahy ciele Zmluvy, ktoré musia byť dosiahnuté spoločne a integrovane, ako aj normy medzinárodného práva životného prostredia a zásady práva medzinárodných vodných tokov. Strany majú záväzok správať sa tak, aby rokovania mali zmysel, čo nebude prípad, keď niektorá z nich trvá na vlastnom stanovisku bez toho, že by uvažovala o akejkoľvek jeho modifikácii (napríklad, modifikácie návrhu v „Rámcovej dohode...“ parafovanej 27. februára 1998).

[142] Strany majú dospieť k riešeniu v rámci spolupráce, ktorú predvída Zmluva. Má prevážiť účel zmluvy a úmysel strán pri jej uzatváraní, nad jej doslovnou aplikáciou. Princíp dobromyseľnosti zaväzuje strany vykonávať Zmluvu rozumným spôsobom a tak, aby sa dosiahol jej účel.

Toto SR chápe ako potvrdenie toho, že Variant C má byť zakomponovaný do štruktúry SVD G-N a nie ako zrušenie záväzku MR postaviť stupeň Nagymaros.

[143] Ak sa uskutočnia dvojstranné rokovania bez predbežných podmienok, obom stranám môžu byť na prospech pomoc a expertízy tretej strany.

[144] Keďže Súd konštatoval, že Zmluva je stále platná, a podľa jej ustanovení spoločný režim predstavuje jej základný prvok, Súd zastáva názor, že pokiaľ sa strany inak nedohodnú, mal by sa tento režim obnoviť.

[145] Súd zastáva názor, že objekty v Čunove by sa mali stať spoločne prevádzkovaným dielom, vzhľadom na ich rozhodujúcu úlohu pri prevádzke toho, čo zostalo zo Sústavy, a pre vodohospodársky režim. Priehrada v Čunove prevzala úlohu, ktorá pôvodne bola určená objektom Dunakiliti, a preto by mala mať aj podobný štatus.

[146] Variant C by sa mal uviesť do súladu so Zmluvou a pretransformovať z faktického stavu na zmluvný režim.

[147] Znovu nastolenie spoločného režimu zohľadní koncepciu spoločného využívania, zhodnocovania a ochranu medzinárodného vodného toku spravodlivým a rozumným spôsobom.

[152] Slovensko je oprávnené na náhradu za škody, ktoré utrpelo Československo, ako aj Slovensko samotné, v dôsledku rozhodnutia Maďarska pozastaviť a následne zanechať práce v Nagymarosi a Dunakiliti, pretože toto konanie zapríčinilo odloženie uvedenia gabčíkovskej elektrárne do prevádzky, a po jej uvedení do prevádzky zmenu v spôsobe prevádzky. Maďarsko je oprávnené na náhradu za škody, ktoré utrpelo v dôsledku odklonenia Dunaja, pretože Československo uvedením Variantu C do prevádzky a Slovensko pokračovaním v jeho prevádzke zbavili Maďarsko jeho oprávneného podielu na spoločných vodných zdrojoch a využívali tieto zdroje predovšetkým pre ich vlastný úžitok.

[153] Otázku odškodnenia možno uspokojivo vyriešiť v rámci celkového riešenia, ak by sa každá strana vzdala svojich požiadaviek a proti požiadaviek.

[154] Súčastne súd považuje za potrebné zdôrazniť, že účtovné vysporiadanie výstavby objektov je otázkou, odlišnou od otázky odškodnenia, a musí byť vyriešené v súlade so Zmluvou z roku 1977 a s ňou súvisiacimi dokumentmi. Ak sa má Maďarsko podieľať na prevádzke a úžitkoch čunovského komplexu, tak musí zaplatiť zodpovedajúci podiel stavebných a prevádzkových nákladov.

III. Chápanie rozsudku slovenskou vládnou delegáciou

Zásadný význam pre rokovanie má fakt, že Zmluva z roku 1977 a príslušné dokumenty včítane Spoločného zmluvného projektu platia, a že Slovensko je v tejto Zmluve nástupníckym štátom v rokovaniach, ktoré musia byť vedené v dobrej viere, berúc do úvahy dnešnú situáciu a musia prijať všetky nevyhnutné opatrenia na dosiahnutie cieľov Zmluvy v súlade s takými modalitami, na ktorých sa dohodneme. Inými slovami, máme sa spoločne dohodnúť na modalitách, ktorých realizáciou dosiahneme čo najlepšie splnenie cieľov Zmluvy z roku 1977.

Československo bolo oprávnené pristúpiť k dočasnému riešeniu. Československo nebolo oprávnené uviesť „dočasné riešenie“ – Variant C - do prevádzky. Úlohou je Variant C uviesť do súladu so Zmluvou a tak pretransformovať dnešný stav na zmluvný režim.

V súlade so Zmluvou je treba stanoviť spoločný prevádzkový poriadok, pokiaľ sa nedohodnú strany inak.

Vzájomné škody vyplývajúce z pozastavenia a zanechania prác MR na Sústave vodných diel a za uvedenie dočasného riešenia do prevádzky máme definovať a sme ich povinný si nahradiť, pokiaľ sa nedohovoríme inakšie, napríklad, na vzájomnom anulovaní, alebo inom kompromise.

Musíme vykonať vyúčtovanie nákladov na výstavbu a prevádzku objektov Sústavy vodných diel.

Bez poznania návrhu konečného riešenia nemožno počítať vzájomné odškodnenie a urobiť účtovné vyrovnanie. Nie je ani možné porovnať, do akej miery sa podarilo naplniť ciele Zmluvy 1977.

Základným cieľom rozsudku bolo vyriešiť spor, ktorý strany neboli schopné vyriešiť rokovaním, hlavne odpoveďou na otázky, ktoré sú uvedené v osobitnej dohode.

Rozsudok zdôrazňuje požiadavku v čo najvyššej miere dosiahnuť ciele Zmluvy a zaradiť skutočnú situáciu, ktorá sa vyvinula od roku 1989 do kontextu ďalej rozvíjajúceho sa zmluvného vzťahu. Dnešný neregulárny stav vecí treba napraviť tak, že obe strany sa majú chovať v súlade s ich zmluvnými záväzkami. Teda základnou myšlienkou rozsudku je, že záväzky na správanie sa strán a záväzky na výsledok zostávajú v platnosti podľa Zmluvy 1977, že ciele zmluvy nestratili na význame, sú dobré, a teda ich treba splniť tak dobre, ako sa len dajú. Ide predovšetkým o protipovodňovú ochranu a prevádzanie ľadov, o zlepšenie existujúcich plavebných podmienok, o výrobu energie, o nájdenie a realizovanie uspokojivého riešenia pre ochranu prírodného prostredia a prípadne ďalšie, ako napríklad rozvoj regiónov, pomoc pre poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, rozvoj turistiky a hlavne rozvoj vzájomných vzťahov medzi Maďarskom, Slovenskom a ďalšími podunajskými štátmi, okrem iného, aj podstatne lepším využívaním najvýznamnejšej transeurópskej plavebnej cesty. O záväzkoch na konanie je treba spoločne rokovať.

Článok [136] Rozsudku hovorí, že časti záväzkov, ktoré sa týkali výstavby Sústavy vodných diel, pokiaľ neboli realizované pred rokom 1992, bola prekonaná vývojom, že ich nie je treba realizovať, pokiaľ (vtedy, ak) cieľom Zmluvy môžu adekvátne poslúžiť už existujúce stavby. Slovenskej strane z toho vyplýva, že:

Slovenskej vládnej delegácii z toho vyplýva, že Súd nezakázal rokovať o žiadnej otázke týkajúcej sa realizácie objektov na plnenie cieľov Zmluvy. Súd nepredpisuje žiadne riešenie, ani žiadne technické riešenie nezakazuje. Súd nezakázal postaviť stupeň Nagymaros ani inú adekvátnu stavbu. Súd odporúča, aby sme o všetkom rokovali, a teda aj stupni Nagymaros, a to, na čom sa dohodneme, bude Súd akceptovať. Pritom však musíme, čo možno najlepšie, dosiahnuť mnohoraké ciele Zmluvy 1977. Súd odporúča robiť to rozumným spôsobom a bez predbežných podmienok. Nebolo úlohou Súdu určiť aký má byť výsledok rokovaní. Základnou myšlienkou rozsudku je, aby sme o všetkom tom, čo chýba (čo nebolo realizované do roku 1992) na naplnenie cieľov Zmluvy, spoločne rokovali a našli čo najlepšie a rozumné riešenie. Slovenská strana je preto názoru, že má plné právo žiadať od maďarskej strany rokovať o všetkých otázkach vedúcich k optimálnemu splneniu cieľov platnej Zmluvy z roku 1977, založených na spoločných expertných štúdiách.

Rozsudok hovorí, že obe strany sú oprávnené na náhradu škody, ktoré si strany vzájomne spôsobili. Túto otázku odporúča vyriešiť v rámci celkového riešenia, prípadne vzdaním sa svojich požiadaviek a protipožiadaviek. Súd zároveň konštatuje, že účtovné vysporiadanie výstavby a nákladov na prevádzku musí byť vyriešené v súlade so Zmluvou. To znamená rovnaké investície, rovnaká práca a na základe toho aj rovnaké úžitky. Aká práca, taká pláca (Equal pay for equal work.).

Súd hovorí, že musíme vzájomne rokovať v dobrej viere, berúc do úvahy skutočnú situáciu a prijať všetky potrebné opatrenia na dosiahnutie cieľov Zmluvy, a to tak, ako sa na jednotlivých modalitách dohodneme.

Súd považuje dopad a dôsledky projektu na životné prostredie za kľúčovú otázku. Obom Vládnym delegáciám sú k dispozícii národné a spoločné výsledky spoločného Slovensko–maďarského monitorovania prírodného prostredia v zmysle dohody z roku 1995, ďalej zhrňujúce výsledky maďarských štúdií „Úlohy analýzy vplyvov pre Dunaj“ ktorá bola slovenskej strane odovzdaná 9. decembra 1999 a dva zborníky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského nazvané „Gabčíkovo part of the hydroelectric power project, Enviromental impact Review, (Evaluation based on two and six year monitoring), publikované v roku 1995 a 1999. Okrem toho existujú mnohé ďalšie práce, ktoré je možné využiť pri vypracovávaní EIA (Environmental Impact Assesment). Tieto práce sledujú stanovisko Súdu, že strany majú posúdiť účinky prevádzky gabčíkovskej elektrárne na životné prostredie. Tieto práce, spoločné pre obe krajiny, budú použité pri hľadaní spôsobu a modalít naplnenia cieľov Zmluvy pri optimalizovaní ich vplyvu na životné prostredie.

Slovenská vládna delegácia chápe Rozsudok Medzinárodného súdneho dvora ako dokument, ktorý predovšetkým považuje mnohoraké ciele Zmluvy za správne, chce aby ciele boli zrealizované, aby obe strany pritom našli rozumné spoločné riešenie a aby naďalej všestranne rozvíjali vzájomné vzťahy založené na Zmluve z roku 1977. Podporuje pritom riešenia založené na spolupráci, na spoločnom a spravodlivom využívaní, zhodnocovaní a ochrane vodného toku. Súd podporuje vzájomnú spoluprácu oboch krajín, dobré susedské a partnerské vzťahy a vyriešenie sporu v čo najprijateľnejšej forme pre obe strany, podľa zásady rovnakej deľby financovania, stavebných prác, prevádzkovania a rovnakej deľby úžitkov (equal footing in respect of the financing, construction and operation of the work and equal footing in respect of profit).

IV. rokovania o realizácii rozsudku MSD

Sústava vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros je definovaná ako „jednotná a nerozdielna prevádzková sústava objektov“.

Stupeň Gabčíkovo existuje, väčšina objektov je vybudovaných. Splnené boli niektoré ciele Zmluvy. Na plnenie cieľov Zmluvy sa zatiaľ využívajú len existujúce objekty. Niektoré ďalšie objekty je treba navrhnúť a vybudovať.

Stupeň Nagymaros neexistuje, nie je v prevádzke, a neboli preto splnené na tomto úseku doteraz takmer žiadne ciele Zmluvy (aj keď už boli vynaložené značné náklady). Ak sa majú splniť ciele Zmluvy, treba navrhnúť objekty a ich vybudovať.

Aby sme poukázali na odbornú problematiku plnenia cieľov Zmluvy a predstavu slovenskej strany ako pristupovať k rokovaniam, ukážeme ju na príklade Stupňa Gabčíkovo (vybudované takmer všetky objekty) a stupňa Nagymaros (vybudovaná len časť protipovodňových hrádzí).

Cieľom, stanoveným rozsudkom MSD, je zaradiť faktickú situáciu do kontextu Zmluvy tak, aby sa v čo možno najväčšej miere dosiahli predmet a ciele Zmluvy [133, 134, 135]. Strany majú právny záväzok, aby v priebehu rokovaní, zvážili v kontexte Zmluvy z roku 1977, akým spôsobom možno najlepšie dosahovať mnohoraké ciele Zmluvy, majúc na zreteli, že by sa mali dosiahnuť všetky ciele Zmluvy [139]. Problematika riešenia oblasti starého koryta Dunaja a Mošonského ramena Dunaja podľa deľby prác prislúcha maďarskej strane.

Cieľom stanoveným rozsudkom MSD je zaradiť faktickú situáciu do kontextu Zmluvy tak, aby sa v čo možno najväčšej miere dosiahli predmet a ciele Zmluvy [133, 134, 135]. Strany sa majú chovať v súlade s ich zmluvnými záväzkami. Strany majú právny záväzok, aby v priebehu rokovaní, zvážili v kontexte Zmluvy z roku 1977, akým spôsobom možno najlepšie dosahovať mnohoraké ciele Zmluvy, majúc na zreteli, že by sa mali dosiahnuť všetky ciele Zmluvy [139].

V. Problémy rokovaní

Sústava vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros je definovaná ako „jednotná a nerozdielna prevádzková sústava objektov stupňa Gabčíkovo a stupňa Nagymaros, ktoré bezprostredne na seba nadväzujú a vzájomne sa ovplyvňujú“.

Z pohľadu slovenskej strany je základným problémom rokovaní fakt, že Stupeň Gabčíkovo bol uvedený do prevádzky a čiastočne spĺňa ciele Zmluvy a stupeň Nagymaros nebol vybudovaný a, okrem časti protipovodňovej ochrany, nespĺňa ciele Zmluvy 1977. Stupeň Nagymaros je kľúčovou otázkou pri ďalšom rozhodovaní, pretože jeho vybudovanie, nevybudovanie, vybudovanie náhradných stavieb na plnenie cieľov Zmluvy, vybudovanie koryta Dunaja od Sapu po Budapešť na určitý stupeň zabezpečenia plavby, musia byť dohovorené pred tým, ako sa bude pripravovať návrh na vykonanie Rozsudku Medzinárodného Súdneho Dvora. Je to dôležité aj preto, lebo od tohoto rozhodnutia sa odvíjajú všetky ďalšie rokovania včítane plnenia cieľov Zmluvy 1977, nastolenia spoločného zmluvného režimu, definovanie škôd, náhrad za škody, účtovné vysporiadanie výstavby objektov, a iné.

Základ sporu je stručne uvedený v kapitole II.2. Ani jeden argument [40] na zastavenie prác a prerušenie prác na projekte uvádzaný maďarskou stranou súd neprijal [54, 57, 101, 102, 103, 104 a ďalšie]. Dokonca ani zmena okolností uvádzaná MR ako argument, nie je podľa názoru Súdu takej povahy, že by sa mal radikálne zmeniť rozsah záväzkov, ktoré sa mali splniť na dokončenie Sústavy vodných diel [104]. Slovenská vládna delegácia to chápe tak, že Súd konštatoval [101], že stav núdze neexistoval, že Zmluva platí, a preto stále existuje povinnosť plniť zmluvné záväzky, respektívne, že plnenie zmluvných záväzkov nemôže byť v latentnom stave na základe toho, že neexistuje oprávnený dôvod a že neexistuje dôvod radikálne zmeniť rozsah záväzkov [104], ktoré sa mali splniť na dokončenie Sústavy vodných diel.

Slovenská strana zdôraznila [128], „že či sa Nagymaros vybuduje, ako bolo pôvodne naplánované, alebo sa vybuduje kdekoľvek v inej forme, alebo sa nevybuduje vôbec, to je otázka, o ktorej majú rozhodnúť strany niekedy v budúcnosti“.

Tá budúcnosť je dnes tu. Slovenská strana naznačila „že gabčíkovská elektráreň nebude pracovať v špičkovom režime pokiaľ by dôkazy o škodách na životnom prostredí boli jasné a akceptované oboma stranami“.

Dôležité je konštatovanie [54], že „aj keď Spoločný zmluvný projekt predpokladal, že elektráreň Gabčíkovo by bola v prevádzke najmä v špičkovom režime a v nepretržitej prevádzke pri vysokom stave hladiny, konečné pravidlá prevádzky dosiaľ neboli stanovené; avšak všetky nebezpečenstvá spojené s uvedením stupňa Nagymaros do prevádzky by boli úzko spojené s rozsahom, v ktorom by bol prevádzkovaný v špičkovom režime a s modalitami tejto prevádzky“.

V skutočnosti, tie dôvody, ktoré uviedla maďarská strana pred MSD, ktoré by oprávňovali maďarskú stranu argumentovať, že stupeň Nagymaros nepostaví, neexistujú.

Súd píše [134], že „nemôže ignorovať skutočnosť, že Nagymaros nielenže nebol postavený, ale nie je dôvod ho vybudovať, pretože obe strany fakticky vylúčili možnosť prevádzky v špičkovom režime“ (porovnaj článok Rozsudku [128]).

Názor súdu je odôvodnený z hľadiska potrebnosti Stupňa Nagymaros pre špičkový režim prevádzky na Stupni Gabčíkovo. Československo vyhlásilo [138], že „bolo ochotné zvážiť prípadné obmedzenie alebo dokonca vylúčenie prevádzky v špičkovom režime“. V posledne uvedenom prípade by sa výstavba priehrady v Nagymarosi stala zbytočnou“, podľa názoru slovenskej strany však len z hľadiska špičkovej prevádzky. Strany uznali, že výslovné ustanovenia samotnej Zmluvy z roku 1977 môžu byť predmetom ďalšieho rokovania. Tým však nezanikli ostatné ciele Zmluvy z roku 1977, ani výroba energie na stupni Nagymaros, ani ďalšie pozitívne úžitky, či pozitívne alebo negatívne vplyvy. To platí aj pre životné prostredie. Z cieľov Zmluvy z roku 1977 by zanikla výroba špičkovej energie. K tomu slovenská strana vyhlasuje (v súlade s bodom 138 Rozsudku MSD), že je naďalej ochotná zvážiť prípadné obmedzenie alebo dokonca vylúčenie prevádzky v špičkovom režime. To však neznamená, že stupeň Nagymaros, alebo iný stupeň nahrádzajúci stupeň Nagymaros nemá byť postavený, pre splnenie ostatných cieľov Zmluvy.

Odsek Rozsudku [136 a 137] hovorí „Možno povedať, že časť záväzkov na konanie, ktoré sa týkali výstavby Sústavy vodných diel – pokiaľ neboli realizované pred rokom 1992 – bola prekonaná vývojom. Súd by aplikoval právo stratiac úplne cit pre realitu, ak by mal nariadiť, aby táto časť záväzkov bola plne znovu potvrdená a objekty v Čunove demolované, keď cieľom Zmluvy môžu adekvátne poslúžiť existujúce stavby“. „Či je tomu v skutočnosti tak, musia rozhodnúť, v prvom rade a predovšetkým, samotné strany“. „Podľa Zmluvy z roku 1977 musia byť jej rôzne ciele dosiahnuté v rámci integrovaného a konsolidovaného program, ktorý mal byť upresnený v Spoločnom zmluvnom projekte“.

V článku [136] Súd hovorí citujem: „Možno povedať ...“, a spomína príklad vybudovaných „objektov v Čunove“, ktoré „môžu adekvátne poslúžiť“, pretože sú to „existujúce stavby“. Súd z tých istých dôvodov nehovorí, že ak na splnenie cieľov Zmluvy nie je vybudovaný stupeň Nagymaros, potom ho ani netreba vybudovať. Súd hovorí, že : „Nagymaros nielenže nebol postavený“, ale ak sa „fakticky vylúči možnosť prevádzky v špičkovom režime, nie je ani dôvod ho vybudovať“. Hneď nato dodáva, „Či je tomu v skutočnosti tak, musia rozhodnúť, v prvom rade a predovšetkým, samotné strany“. To znamená rokovať a spoločne rozhodnúť, ako sa dajú splniť ciele Zmluvy v dostatočnej miere. Ak zistíme, že najlepšie riešenie je podľa Zmluvy 1977, prípadne so zmenami zohľadňujúcimi faktickú situáciu, potom stupeň Nagymaros postavme. Súd to nezakazuje, hovorí, či je tomu v skutočnosti tak, musia rozhodnúť, v prvom rade a predovšetkým, samotné strany.

Maďarská strana v súčasnosti odmieta rokovať o akýchkoľvek otázkach týkajúcich sa realizácie stupňa Nagymaros, alebo realizácie iného spôsobu vzdutia hladiny vody v Dunaji.

Postavenie stupňa Nagymaros, alebo iného analogického dolného stupňa, by splnilo nasledujúce ciele Zmluvy z roku 1977 a prinieslo niektoré ďalšie úžitky uvedené v Tabuľke 2.

Maďarská strana v predloženom materiále nepresvedčila slovenských odborníkov, že z ekologického hľadiska, alebo iného hľadiska dolný stupeň nemá byť postavený; napríklad z hľadiska protipovodňovej ochrany, z hľadiska plavby, z ekonomického hľadiska nevyrábať energiu v Nagymarosi, hoci len v priebežnom režime. Naopak, všetky materiály svedčia o tom, že stupeň Nagymaros, alebo iný dolný stupeň spĺňajúci ciele Zmluvy z roku 1977, je zo všetkých spomenutých hľadísk najvýhodnejšie a najkomplexnejšie riešenie prinášajúce aj energetické úžitky. Predložené riešenie dlhodobej koncepcie usporiadania Dunaja v úseku od stupňa Čunovo po Budapešť maďarskou stranou 9.decemba 1999 nerieši bezpečné odvedenie povodňových prietokov, ekologicky znamená dlhodobo pokles hladín, a naviac, takmer každé 4 km skutočne „opancierované“ koryto určite neodpovedá ekologickej predstave o Dunaji, a ani nespĺňa optimálne plavebné podmienky. Okrem toho, počas 50 rokov sa budú vynakladať miliardové náklady na údržbu a potom sa môže zase začať nová etapa dlhodobej koncepcie úpravy toku.

1. Výroba elektrickej energie.

1a. Výroba energie v priebežnom režime na stupni Nagymaros.

1b. Umožnenie výroby špičkovej energie na stupni Gabčíkovo a výroba špičkovej energie pri špičkovej prevádzke prietokov podľa dohodnutých a otestovaných spoločných pravidiel.

2. Protipovodňová ochrana.

3. Zlepšenie plavebných pomerov a ušetrenie značnej časti prostriedkov predpokladaných na údržbu koryta Dunaja medzi Gabčíkovom a Budapešťou, odhadnutých maďarskou stranou na 136689,3 mil. Ft.

4. Prevádzanie ľadov.

5. Ochrana prírodného prostredia.

5a. Zvýšenie – vzdutie – hladiny a tým podstatné zmenšenie technických prác na udržanie plavebných podmienok.

5b. Vytvorenie nových piesčitých a štrkovitých brehov na dlhých úsekoch Dunaja.

5c. Zväčšenie vodnej plochy hlavne na prítokoch Dunaja.

5d. Zvýšenie výdatnosti vodných zdrojov príbrežných studní a možnosť vybudovania nových vodných zdrojov (napríklad Komárno, Visegrád a i.).

5e. Zrealizovanie všetkých ekologických opatrení uvedených v maďarskom materiále, ktorý predložila slovenskej strane, ako napríklad čistenie odpadových vôd a vôd z rafinérie, prepojenie s ramenami bez nutnosti ramená bagrovať, zvýšenie hladín podzemných vôd v inundácii a alúviách prítokov Dunaja.

5f. Kladný vplyv na kvalitu vody v Dunaji pri Szentendre.

6. Iné ako napríklad:

6a. Prepojenie plavby medzi Dunajom a Váhom.

6b. Zabezpečenie závlahovej vody na Dolnom Ipli.

6c. Most (prepojenie cez vodné dielo) medzi Visegrádom a Nagymarosom.

6d. Cesty a infraštruktúra Višegrádu a iných sídiel.

6e. Nové športové a turistické možnosti.

Slovenská strana je názoru, že Rozsudok nezakazuje postaviť stupeň Nagymaros, ani iný dolný stupeň, a predovšetkým, nezakazuje o dolnom stupni rokovať. Súd je názoru, že stupeň Nagymaros nie je treba postaviť z hľadiska výroby špičkovej energie, ak sa špičková energia nebude vyrábať. Rozsudok v odseku [136] hovorí, že časť záväzkov na konanie bola prekonaná vývojom, keď (ak) cieľom Zmluvy môžu adekvátne poslúžiť existujúce stavby. Ak také stavby fyzicky neexistujú, je zrejmé, že niečo treba vykonať pre splnenie cieľov Zmluvy. A či je tomu tak, a to, ako to máme urobiť, majú rozhodnúť predovšetkým a v prvom rade naše Vládne delegácie na spoločných rokovaniach. Maďarská strana napríklad navrhuje v Dunaji od Dunakiliti po Sap zabezpečiť meandrovanie vybudovaním viacerých hatí a nového koryta, alebo zvýšením dna starého koryta. V úseku od Sapu po Budapešť navrhuje použiť „klasické metódy“ na spomalenie poklesu dna Dunaja s vybudovaním opevneného dna a brehov v pravidelných intervaloch.

Slovenská strana si preto praje s maďarskou stranou rokovať o maďarskou stranou novo navrhovaných stavbách ako aj o postavení stupňa Nagymaros v zmysle Zmluvy z roku 1977 a následne rokovať o miere špičkovej prevádzky, ktorá sa zdá byť jedinou nevyriešenou otázkou z hľadiska ekologického posúdenia stupňa Nagymaros, a to aj v zmysle platnej Zmluvy z roku 1977.

Z technického hľadiska na úseku Dunaja od Sapu po Budapešť za podklad na rokovania a naplnenia Rozsudku MSD je možné prijať nasledujúce materiály a východzie postavenia strán:

„Nebolo úlohou Súdu určiť, aký má byť konečný výsledok rokovaní, ktoré povedú strany [141]. Strany samotné musia na základe dohody nájsť riešenie, ktoré zoberie do úvahy ciele Zmluvy, ktoré musia byť dosiahnuté spoločne a integrovane, ako aj normy medzinárodného práva životného prostredia a zásady práva medzinárodných vodných tokov“. „Strany majú záväzok správať sa tak, aby rokovania mali zmysel, čo nebude prípad, keď niektorá z nich trvá na vlastnom stanovisku bez toho, že by uvažovala o akejkoľvek jeho modifikácií [141].“ Slovenská strana nikde v Rozsudku nenašla zmienku o tom, že Súd zakázal rokovať o nejakej téme, o technickom riešení, alebo existujúcom projekte, alebo o návrhu projektu. Naopak, „...majú prevážiť účel Zmluvy a úmysel strán pri jej uzatváraní, nad jej doslovnou aplikáciou[142]“. To implikuje rokovať. „Princíp dobromyseľnosti zaväzuje strany vykonávať Zmluvu rozumným spôsobom a tak, aby sa dosiahol jej účel“. Slovenská strana môže súhlasiť len s takým technickým riešením, ktoré je rozumné, z hľadiska prírodného prostredia ekologické a dostatočne plní ciele Zmluvy. Slovenská strana nedáva žiadne predbežné podmienky, okrem jedinej, že chce rokovať o všetkých možných rozumných technických riešeniach, bez obmedzenia, a k tomu je ochotná pozvať expertov tretej strany.

Slovenská vládna delegácia preto opakovane navrhuje rokovať o možnostiach splnenia cieľov Zmluvy na úseku Dunaja stupňa Nagymaros. Navrhuje rokovať o porovnaní postavenia stupňa Nagymaros s ostatnými návrhmi na plnenie cieľov Zmluvy. Následne navrhuje rokovať o zvolení najlepšieho technického riešenia naplnenia cieľov Zmluvy z hľadiska stupňa naplnenia cieľov, získania úžitkov, minimalizovania nákladov na výstavbu a údržbu, ako aj z hľadiska rozvoja dobrých susedských vzťahov. Dôležité hľadisko v tom to prípade, o ktorom je treba spoločne rokovať, je aj zlepšenie prírodného prostredia, ktoré je podľa materiálov Úradu predsedu vlády MR – Kancelárie vládneho komisára pre Dunaj, vo veľmi zlom stave, a v tomto úseku Dunaja neexistuje podrobnejšia koncepcia na určenie ekologických cieľov, ktoré sa majú v prírodnom prostredí Dunaja dosiahnuť.

Zdá sa, že maďarská strana stále rokuje podľa rozhodnutí maďarského parlamentu a vlády MR. Ako príklad spomenieme, že v technickej koncepcii usporiadania Dunaja sa ako zásada technického riešenia, uvádza rešpektovanie „platného uznesenia parlamentu“, ktoré zakazuje uvedenie objektu Dunakiliti do prevádzky, prípadne sa má objekt rozobrať. Podobný príklad je tiež postulát cieľa citovanej práce, citujeme „... aby boli vyhotovené také pracovné časti, na základe ktorých maďarská delegácia (a verejnosť) rozhodne o tom na koncepčnej úrovni, že aj v prípade nerealizovania dolného vzdutia (Pilismarót, Nagymaros) na dlhú dobu je možné udržať plavebnú cestu zodpovedajúcu medzinárodným požiadavkám a je možné realizovať základné ciele na zlepšenie stavu prírodného prostredia“.

Slovenskí odborníci v celom maďarskom materiále nenašli žiadne odôvodnenie, a to ani vodohospodárske, ani z hľadiska plavby, ani z hľadiska ekológie, prečo stupeň Nagymaros Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros nemá byť vybudovaný. Naopak, všetky ciele Zmluvy z roku 1977, predovšetkým protipovodňová ochrana, ale aj ochrana prírodného prostredia, zabezpečenie plavby, prepojenie ramien, rozvoj infraštruktúry, výroba čistej energie a nakoniec aj náklady, podporujú myšlienku vybudovať stupeň Nagymaros, alebo iný dolný stupeň, spĺňajúci nielen ciele Zmluvy z roku 1977, ale aj potreby hospodárstva oboch krajín, a aj iných krajín, z dnešného hľadiska. Jedinou otvorenou otázkou je otázka miery špičkovania, na ktorú sa maďarská strana v predloženom materiále dnes díva z iného hľadiska, čo však nemôže byť prekážkou rokovať o stupni Nagymaros. Slovenská strana nemôže súhlasiť s maďarským odmietaním rokovať o odborných a technických otázkach, ako najlepšie splniť ciele Zmluvy.

Slovenská strana preto navrhuje rokovať s maďarskou stranou o všetkých východzích postaveniach strán spomenutých na začiatku tejto kapitoly a aj o otázke postavenia stupňa Nagymaros v zmysle Zmluvy z roku 1977 s prípadnými úpravami na ktorých sa dohovoríme, a následne rokovať o miere špičkovej prevádzky. Takýto postoj je korektný, pretože dovolí obom stranám vyjasniť si názory a argumenty a následne sa aspoň o krok priblížiť k spoločnému rozhodnutiu.

V prípade dosiahnutia dohody, treba vypracovať nový harmonogram prác a zakomponovať ho do Spoločného zmluvného projektu, vrátane vypracovania štúdie EIA.

Základ sporu je stručne uvedený v kapitole II.2. Ani jeden argument na zastavenie prác a prerušenie prác na projekte uvádzaný maďarskou stranou súd neprijal [40, 54, 57, 101, 102, 103, 104 a ďalšie]. Dokonca ani zmena okolností uvádzaná MR ako argument, nie je podľa názoru Súdu takej povahy, že by sa mal radikálne zmeniť rozsah záväzkov, ktoré sa mali splniť na dokončenie Sústavy vodných diel [104]. Slovenská vládna delegácia to chápe tak, že Súd konštatoval [101], že stav núdze neexistoval, že Zmluva platí, a preto stále existuje povinnosť plniť zmluvné záväzky, respektívne, že plnenie zmluvných záväzkov nemôže byť v latentnom stave na základe toho, že neexistuje oprávnený dôvod a že neexistuje dôvod radikálne zmeniť rozsah záväzkov [104], ktoré sa mali splniť na dokončenie Sústavy vodných diel.

Účtovné vysporiadanie výstavby objektov musí byť vyriešené v súlade so Zmluvou 1977 a s ňou súvisiacimi dokumentmi. Ak sa má Maďarsko podieľať na úžitkoch čunovského komplexu, musí zaplatiť zodpovedajúci podiel stavebných a prevádzkových nákladov [154]. Následky protiprávneho správania sa oboch strán budú odstránené v maximálne možnej miere, ak obnovia spoluprácu pri využívaní spoločných vodných zdrojov Dunaja a ak sa mnohoúčelový program využívania, zhodnocovania a ochrany vodného toku, ako jednotné koordinované dielo bude realizovať spravodlivo a rozumným spôsobom [150]. Podľa Zmluvy sú hlavné objekty Sústavy vodných diel spoločným vlastníctvom strán, v prevádzke budú ako koordinované jednotné dielo a úžitky sa budú rozdeľovať rovnakým dielom [144]. Spoločný režim je základným prvkom. Pokiaľ sa nedohodneme inak, tento režim by sa mal obnoviť. Podľa článku 5 Zmluvy náklady spoločnej investície znášajú zmluvné strany spoločne v rovnakom pomere. Zmluva presne uvádza práce, ktoré mala vykonať každá strana [18].

Strany by mali spoločne posúdiť vplyv na životné prostredie a musia nájsť uspokojivé riešenie, pokiaľ ide o množstvo vody, ktoré sa má prepúšťať do starého koryta Dunaja a do ramenných sústav[140]. K tomu existujú podklady uvedené v kapitole III.2.

Slovenská strana s uspokojením prijíma názor maďarskej strany (materiál predložený v decembri 1999), že ekologické zásady v úseku Stupňa Gabčíkovo sú:

Dôležitou časťou návrhu je poznatok piatich uznávaných maďarských inštitúcií v ktorých definujú podstatu „Ekologicko-technickej koncepcie“. Podstatou je aby Szigetközský úsek Dunaja zabezpečoval medzi štátnou hranicou pri Rajke (rkm 1850) a Dunakiliti (rkm 1839) zásobovanie bočných ramien vodou a tým aj pôdu pôdnou vlhkosťou (cez podzemnú vodu, kapilárnu zónu až do zóny pôdnej vlhkosti). Prvoradou úlohou starého Dunaja sa stane prevedenie povodní, prevádzanie ľadov, a ďalej, plynulá športová a malá plavba. Prietoky majú byť také, aby nenastala eutrofizácia - zarastania riasami. Podrobnejšie pozri Stanovisko slovenskej strany odovzdané maďarskej strane v decembri 2000.

Spoločný zmluvný projekt stanovil ciele systému a charakteristiky diela [19]. Stanovil, že elektráreň by mala „zväčša pracovať v špičkovej prevádzke a pri vysokých prietokoch v nepretržitej prietočnej prevádzke. Pri nízkych prietokoch minimálne 50 m³/s malo ísť do starého koryta Dunaja (sanitárny prietok), okrem toho množstva, ktorým sa zásobujú ramenné sústavy. Napokon podľa odseku 7.7 projektu: Spoločný prevádzkový predpis stanovuje, že pokiaľ ide o prevádzku zdrže Dunakiliti počas vegetačného obdobia sa v prípade potreby do starého koryta Dunaja bude prepúšťať 200 m³/s vody, okrem zabezpečenia potrebného sanitárneho prietoku koryta.“

Dôležité je tiež v materiáloch predložených maďarskou stranou explicitne definované ekologické minimum prietokov v Dunaji vo vegetačnom období, definované ako 400 m³/s. Slovenská strana prijíma odborný názor maďarskej strany, že prietok 400m³/s v starom koryte Dunaja medzi Čunovom a Sapom je vo vegetačnom období ekologické minimum, ktoré je možné v zimnom nevegetačnom období znížiť. Je možné tiež súhlasiť, že pre prirodzené nízke zimné stavy stačí do ramenných sústav po 20 m³/s a 20 až 40 m³/s v starom koryte Dunaja pri jeho vhodnej úprave, napríklad pretekanými správne profilovanými prehrádzkami.

Slovenská strana si uvedomuje, že objekt hate Dunakiliti je možné odstaviť z prevádzky, a že sa nemusí podieľať na riadení vodného režimu, ale odporúča maďarskej strane (v zmysle 136 článku Rozsudku MSD) svoje ďalšie kroky odborne preveriť, pretože tento objekt, okrem iných úloh, je predsa len možné využiť na všetky druhy plavby, na protipovodňovú ochranu, prevádzanie ľadov, ďalej na detailnú reguláciu hladiny vody v Dunaji v mieste prepojenia s ramenami maďarskej ramennej sústavy – otvorené brehy, a na iné technické úlohy pri opravách zariadení po povodniach a pod., včítane na kultúrne, športové a spoločenské ciele). Keďže riešenie problematiky starého koryta Dunaja podľa Zmluvy prislúcha maďarskej strane, slovenská strana je prístupná akceptovať riešenie bez hate Dunakiliti, pokiaľ také riešenie maďarská strana navrhne a bude rozumne využívať existujúce stavby.

Uskutočňovanie medzinárodnej športovej plavby a premávky malých lodí je oblastným a štátnym záujmom Maďarska. Nie je to síce priamo cieľom Zmluvy z roku 1977, ale slovenská strana má záujem aby maďarská strana tieto oblastné a štátne ciele realizovala v spolupráci so slovenskou stranou a napojila ich na existujúce zariadenia na slovenskej strane, a to plavebnú komoru stupňa Čunovo, ktorá dáva možnosť aj veľkým lodiam priplávať k Dunakiliti, vodné športy, kultúrne a iné zariadenia v priestore objektu Čunovo.

Slovenská strana odporúča spoločne definovať na aký prietok je treba udržiavať staré koryto Dunaja. Vodné dielo je projektované na prepustenie 1000 ročnej vody (vyskytla sa v r. 1501 cca 15000 m³/s vo Viedni). Slovenská strana je názoru, že staré koryto Dunaja by malo byť pripravené previesť 10600 m³/s, a podľa najnovších výskumov SAV a povodňových skúseností v Európe, aj viac.

Stupeň Čunovo bol z ekologického hľadiska navrhnutý tak, aby hladina vody pod elektrárňou mohla dosiahnuť kótu 125 m n. m. Táto kóta spĺňa všetky maďarské úvahy o hladinách vody medzi Čunovom a Dunakiliti.

Slovenská strana vychádzajúc z maďarských podkladov preto navrhuje nasledujúce zásady a ďalší postup:

Oba vybrané návrhy maďarskej strany, a to riešenie so sypaním štrkopiesku do koryta Dunaja, ktoré vyžaduje 11 miliónov m³ štrkopieskov nasypať do 30 km úseku Dunaja, ktorý sa musí niekde mimo Dunaja vyťažiť, doviesť nákladnými autami a dlhodobo sypať do Dunaja, čo je ťažko považovať za hygienické a ekologické ako pre Dunaj tak aj pre miesto ťažby a riešenie s meandrovaním, ktoré predpokladá prehradenie Dunaja na niekoľkých miestach kamenným záhozom o objeme 70 tisíc m³ kamenných blokov, ktorý je treba tiež niekde vyťažiť priviesť a uložiť považuje slovenská strana za neekologické, nákladné a nedovoľujúce zabezpečiť protipovodňovú ochranu hlavne Szigetközu a troch slovenských obcí.

Slovenská strana navrhuje postupovať prácami v starom koryte Dunaja tak, aby sa rýchlo, bez zbytočných prieťahov a s malými investíciami dosiahlo zvýšenie hladiny vody v Dunaji pod Dunakiliti, a aby sa vytvorili možnosti ďalšieho prepojenia medzi ramenami na maďarskej a slovenskej strane a Dunajom. V prvom kroku navrhujeme vybudovať jednu, alebo dve pretekané prehrádzky v Dunaji pod Dunakiliti, aby sa zabezpečilo prepojenie ramien s Dunajom. Výsledok týchto prác navrhuje monitorovať a na základe monitorovania vypracovať návrh ďalšieho postupu. Prehrádzky a prepojenie s ramenami má byť na takom mieste, aby sa na maďarskej strane mohol skúmať aj návrh s meandrovaním Dunaja, prípadne iné návrhy.

VI. ZÁVER

Toto stanovisko slovenskej vládnej delegácie má za cieľ presvedčiť maďarskú stranu, že v zmysle odseku 155 (2) B Rozsudku Medzinárodného súdneho dvora musíme rokovať bez podmienok a dobromyseľne o každom návrhu jednej alebo druhej strany. Plnenie cieľov zmluvy je výsostne odborný problém. Bez odborného posúdenia jednotlivých návrhov týkajúcich sa celého úseku Dunaja od Bratislavy po Budapešť, tak ako sme sa dohodli v pléne vládnych delegácií, nemožno dospieť k formulovaniu zmien spoločného zmluvného projektu a Zmluvy 1977 a teda ani k Dohode o realizácii Rozsudku MSD.

Vyhlásenie slovenskej časti pracovnej skupiny pre vodné hospodárstvo, ekológiu, plavbu a energetiku

Spoločná Slovensko-maďarská pracovná skupina pre vodné hospodárstvo, ekológiu, plavbu a energetiku bola vytvorená v rámci slovensko-maďarských rokovaní o realizácii Rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu vo veci Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros na základe rokovania vládnych delegácií z 29. júna 2001 v Budapešti.

Slovenská časť pracovnej skupiny pre vodné hospodárstvo, ekológiu, plavbu a energetiku je názoru, že najlepším praktickým spôsobom ako sa majú strany chovať, vzhľadom na ich práva a záväzky predpísané v Rozsudku [131], je obnoviť vzájomnú spoluprácu vo využívaní spoločných vodných zdrojov Dunaja rovnakým podielom a rozumným spôsobom a obnoviť spoločnú administratívu Projektu [150], čo znamená znovu nastoliť maďarského Splnomocnenca vlády pre výstavbu a prevádzku Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros a Spoločnú operatívnu skupinu. Pracovným mandátom Slovenskej časti pracovnej skupiny je naplnenie rozsudku a chovať sa v súlade s normatívnou časťou Rozsudku [131 - 155], ktorá určuje práva a záväzky strán. Nebolo úlohou Súdu určiť, aký má byť konečný výsledok rokovaní [141]. Strany samotné musia na základe dohody nájsť riešenie, ktoré zoberie do úvahy ciele Zmluvy z roku 1977, ktoré musia byť dosiahnuté spoločne a integrovane ako aj normy zákonov o životnom prostredí a zásady práva o medzinárodných vodných tokoch na celom záujmovom úseku Dunaja v zmysle Zmluvy 1977.

Základným cieľom rokovaní slovenskej časti pracovnej skupiny v zmysle rozsudku Medzinárodného súdneho dvora je:

Protipovodňová ochrana je pre slovenskú delegáciu základnou negociačnou prioritou. V roku 1954 povodeň zaplavila na území Maďarského Szigetközu približne 33000 hektárov v úseku gabčíkovskej časti Projektu. V roku 1965 povodeň zaplavila okolo 114000 hektárov územia pri Komárne na Slovensku v úseku nagymarošskej časti Projektu. Prietoková špička nameraná v Bratislave bola vtedy 9170 m³/s. Predpoveď 100 a 1000-ročnej povodne podľa meraní pri Bratislave je 10600 a 13000 m³/s a po prúde, pri Nagymaroši 8700 a 10000 m³/s. Maximálny prietok v druhej polovici marca 2002 v Bratislave bol 8500 m³/s a v Budapešti 7360 m³/s (vďaka protipovodňovej koncepcii Sústavy vodných diel). Na viac, v auguste 2002 maximálny prietok v tom roku druhej povodne v Bratislave – Devíne bol 1039 m³/s a v Budapešti 8250 m³/s. Nie je zanedbateľný ani fakt, že medzi Bratislavou a Budapešťou sú prítoky riek Váh, Hron, Ipeľ a niekoľko menších tokov na slovenskej aj maďarskej strane, ktoré v Auguste mali tiež zvýšené povodne. Retenčná schopnosť projektu Gabčíkovo – Nagymaros je preto vyššia ako rozdiel prietokov medzi maximálnymi prietokmi v Bratislave a Budapešti.

Koncepcia zachovania inundácie Dunaja v gabčíkovskej časti projektu, ktorá zahrňuje aj schopnosť podzemnej vody prijať časť povodňovej vody, spolu s konštrukciou derivačného kanála mimo územia inundácie, podstatne znižuje kulminačné prietoky počas povodní.

	Stanica (riečny km)	Čas kulminácie (deň, hod.)	Kulminačná hladina H_max (cm)	Kulminačný prietok Q_max (m³s^-1)	Rozdiel prietokov k predchádzajúcej stanici (m³s^-1)
1.	Bratislava-Devín, 1879,78	16.8., 1-2	948	10390	-
2.	Bratislava, 1868,75	16.8., 2-4	991	10310	-80
3.	Medveďov, 1806,30	17.8., 3-6	852	9240	Impact of Gabčíkovo structures: - 1070
4.	Komárno, 1767,80	17.-18.8., 22-1	842	8940	-300
5.	Budapest	20.8.		8250	-690 + X
6.	Rozdiel: Devín - Budapest				-2140 + X

*X – Prietoky dunajských prítokov medzi Devínom a Budapešťou približne 300 – 400 m³/s

Rozdiel v kulminačných prietokoch (pozri tabuľku) medzi stanicou Bratislava-Devín a Bratislava reprezentuje vplyv alúvia Pečenského lesa a ostrova Sihoť.. Rozdiel medzi Bratislavou a Medveďovom reprezentuje vplyv úseku stupňa Gabčíkovo. Rozdiel medzi Medveďovom a Komárnom reprezentuje vplyv realizovaných protipovodňových opatrení v hornej časti stupňa Nagymaros. Rozdiel medzi Komárnom a Budapešťou reprezentuje vplyv tohoto úseku Dunaja, s protipovodňovými opatreniami realizovanými v zmysle Zmluvy 1977. Prietoky prítokov treba pripočítať k prietoku v Budapešti, čo odpovedá približne 300 – 400 m³/s.

Rozdelenie dunajských prietokov medzi derivačný kanál a staré koryto Dunaja zlepšuje protipovodňovú ochranu územia Szigetközu. Koncepcia projektu zachovať funkčnú inundáciu s riečnymi ramenami a použiť inundáciu pre transformáciu a dočasné uloženie povodňových prietokov, zmenšilo maximálne povodňové prietoky smerom na Budapešť.

To je skúsenosť prečo je Slovenská strana názoru, že protipovodňová ochrana má byť splnená podľa Zmluvy 1977 na celom úseku Projektu od Bratislavy, po prúde, po Budapešť, bez akejkoľvek redukcie účinnosti. Povodeň v auguste 2002 je mementom. Ukázala slabé úseku nad a pod vodným dielom Gabčíkovo. Slovenská strana by rada dosiahla také výsledky ochrany tiež v týchto úsekoch, nad a pod vodným dielom Gabčíkovo, čo znamená od Viedne po Bratislavu (Plánované vodné dielo Wolfsthal) a od Gabčíkova po Budapešť vybudovaním vodného diela Nagymaros v rámci Zmluvy 1977.

Ekologické hľadiská a požiadavky majú byť prispôsobené cieľom a princípom protipovodňovej ochrany. Inundácia (záplavové územie) je plochá časť terénu susediaca s riekou a pozostávajúca z aluviálnych usadenín uložených riekou. Erózno-sedimentačné procesy, premiestňovanie meandrov po prúde, vytvárajú inundáciu s meandrujúcou riekou a riečnymi ramenami. V čase povodní, keď sa rieka vylieva ponad brehy, usadzuje za brehmi a okolo riečnych ramien sedimenty. Vytvárajú sa nové ramená a staré sú zazemňované. Inundačné územie je často zaplavované a dnes siaha po ochranné protipovodňové hrádze, ktoré sú situované vo vnútri pôvodnej inundácie.

Dlhodobá riečna erózia, úpravy riečneho koryta, včítane regulácie šírky koryta pre nízku vodu, priepichy oblúkov, uzatváranie laterálnych ramien, všetko pre lodnú dopravu, znížili hladinu vody v Dunaji a už dávno zhoršili ekologické podmienky inundácie. V riečnych ramenách na gabčíkovskom úseku Dunaja v období pred prehradením Dunaja sotva tiekla voda a na nagymarošskom úseku je tomu tak aj dnes, a naviac, majú mizernú kvalitu vody. Takáto situácia je popísaná v maďarskom materiále (december 1999) pre Nagymarošskú časť Dunaja. Podobná, ešte horšia situácia bola popísaná expertmi EU v Gabčíkovskom úseku Dunaja pred prehradením, kedy voda tiekla v skoro všetkých dunajských ramenách len 17 dní do roka a v hlavných ramenách tiekla len 3 mesiace do roka. (Report CEC 1992).

Inundačné územie medzi protipovodňovými ochrannými hrádzami, v prípade stavieb Gabčíkovskej priehrady, bolo zachované počas stavebných prác v originálnom stave. Lodná doprava bola preložená do derivačného kanála v dĺžke 40 km, ktorý je situovaný mimo inundačného územia. To je na Dunaji z ekologického hľadiska unikátna situácia. Z hľadiska Projektu, hlavnou funkciou inundácie je previesť povodňovú vodu, ktorá nemôže pretiecť derivačným kanálom (prietok v Dunaji pri Bratislave mínus prietok, ktorý pretečie derivačným kanálom). Druhou funkciou inundácie je funkcia prírodného poldra, čo znamená dočasne uskladniť vody povodňového maxima medzi ochrannými hrádzami, a tak znížiť maximálne povodňové prietoky smerom po prúde od Gabčíkova smerom na Budapešť. Z ekologického hľadiska to znamená, že toto územie, medzi Čunovom a Sapom, má byť ekologicky chápané a podporované ako pravidelne zaplavované územie so všetkými dôsledkami. To znamená, že má mať dostatočnú kapacitu previesť povodňovú vodu a dočasne uskladniť časť maximálnych povodňových prietokov. V čase medzi povodňami a tiež počas malých prietokov vody v Dunaji, v riečnych ramenách je a aj má byť tečúca voda, zabezpečená odbernými zariadeniami postavenými v rámci Projektu a priamym prepojením so starým korytom Dunaja. Že to je možné, dokumentujú technické opatrenia – zavzdutie vody – realizované v rámci Dohody z roku 1995. Samočistiace procesy vo vode sú v riečnych ramenách aktívne len ak je v nich voda a to predovšetkým prúdiaca voda. Naviac, pre inundáciu typické biotopy majú byť podporované kontinuálnym napájaním ramien vodou a simuláciou povodní niekoľkokrát do roka, v súlade s reálnymi prietokmi vody v Dunaji nad týmto územím. Takýto základný vodný režim má byť podporovaný niektorými ďalšími technickými opatreniami.

Vzdutie hladiny vody v rieke, alebo prinavrátenie poklesnutej hladiny vody, je dôležitým cieľom na zabezpečenie vody pre riečne ramená a na zastavenie a obrátenie procesu vysýchania územia inundácie, a naviac, na zlepšenie splavnosti Dunaja. Otázkou je ako to spraviť. Vo všeobecnosti existujú dve možnosti.

Prvá možnosť, navrhnutá maďarskou stranou, sú klasické úpravy rieky, ktoré sa vykonávali doteraz a viedli k vzniku dnešnej situácie. Dnes už nie sú viac funkčné v nagymarošskom úseku Dunaja. Klasické metódy nemôžu zastaviť a ani zvrátiť proces poklesu hladiny vody. Do určitej miery môžu len spomaliť proces erózie a rýchlosť poklesu hladín v rieke. Samozrejme, z ekologického hľadiska to nie je akceptovateľné, lebo nenastane reverzia poklesnutých hladín vody. Klasické metódy nemôžu zlepšiť ani plavebné podmienky. Preto sú potrebné niektoré dodatočné netechnické kroky, napríklad preklasifikovanie plavebnej cesty na nižší štandard, ako to aj navrhuje maďarská strana v nagymarošskom úseku Dunaja.

Druhou možnosťou je zvrátiť dlhotrvajúce poklesávanie hladín vzdutím priehradou. Táto metóda bola zvolená aj v rámci Zmluvy 1977 a bola tiež navrhnutá v Rámcovej Dohode medzi Vládou MR a vládou SR, ktorá bola parafovaná 27.2.1998. Slovenskou negociačnou prioritou je vzdutie hladiny vody priehradou pri obci Nagymaros tak, ako to definuje Zmluva 1977, alebo hocijakým iným podobným spôsobom tak, aby sa splnili ciele Zmluvy 1977.

Z hľadiska lodnej dopravy na úseku Dunaja od Gabčíkova po Nagymaros, plavebná hĺbka počas väčšej časti roka dosahuje menej ako 2 metre. Na rozdiel od maďarského návrhu (december 1999), negociačná priorita slovenskej strany je zlepšenie plavebných podmienok medzi Gabčíkovom a Budapešťou tak, ako to navrhuje Dunajská komisia, na triedu VIc., a tak, ako to bolo realizované medzi Bratislavou a Sapom. To znamená pre lodnú dopravu s ponorom 3,5 m a plavebnou šírkou 180 m. Toto má byť realizované vzdutím hladiny vody, čo znamená z ekologického hľadiska reverziu dlhodobého poklesu hladín a revitalizáciu hladín vody v riečnych ramenách, včítane reverzie hladín podzemných vôd. Pre Slovensko to znamená tiež prepojenie Dunajskej medzinárodnej vodnej cesty s vnútornou vodnou cestou medzinárodného významu na Váhu, riešenie protipovodňovej ochrany v území, kde sa vyskytla veľká povodeň v roku 1965 a niektoré ďalšie úžitky. Slovenská republika v rámci Projektu už vybudovala potrebné hrádze po celej dĺžke slovenskej časti Dunaja.

Ak z ekologického hľadiska, z hľadiska protipovodňovej ochrany a lodnej dopravy najjednoduchším a najlepším riešením je vzdutie hladiny vody, potom bude prinajmenšom múdre využiť toto vzdutie na výrobu elektrickej energie a ušetriť spaľovanie fosílnych zdrojov energie. Negociačná priorita slovenskej strany je produkovať elektrickú energiu na vodnom diele v Nagymarosi alebo na inom vodnom diele postavenom na vhodnom mieste v tomto úseku Dunaja. V tomto prípade bude múdre produkovať naviac aspoň nejakú časť špičkovej energie na existujúcom vodnom diele Gabčíkovo a obe elektrárne využiť aj na reguláciu kvality energie, ako sú frekvencia a napätie.

Na šiestom rokovaní pracovnej skupiny pre vodné hospodárstvo, ekológiu, plavbu a energetiku dňa 23. apríla 2002 v Budapešti strany spoločnou dohodou uzavreli mandát pracovnej skupiny a otázky, ktoré majú byť preskúmané. Strany sa dohodli, že odsúhlasený text mandátu a otázok predložia vládnym delegáciám na schválenie a po ich schválení začnú spoločne pracovať na dohovorených otázkach. Súhrn otázok je koncipovaný tak, že je ich treba prerokovať a spoločne sa dohodnúť na ich odpovediach v každom teoreticky možnom prípade naplnenia Rozsudku Medzinárodného súdneho dvora a plnenia cieľov Zmluvy z roku 1977. Otázky teda nie sú viazané na určitý spôsob realizácie rozsudku.

Splnomocnenec vlády Slovenskej republiky

pre výstavbu a prevádzku Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros